{"id":9119,"date":"2011-03-16T15:30:00","date_gmt":"2011-03-16T14:30:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=9096"},"modified":"2011-03-16T15:30:00","modified_gmt":"2011-03-16T14:30:00","slug":"osudove-rozhodnutie-4","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2011\/03\/16\/osudove-rozhodnutie-4\/","title":{"rendered":"Osudov\u00e9 rozhodnutie 4."},"content":{"rendered":"
autor: Nathy_TwC & Sisa<\/strong><\/div>\n
<\/div>\n
\"\"<\/div>\n
Ke\u010f Bill po hodine vych\u00e1dzal z hotela, c\u00edtil sa \u0161pinav\u00fd a zneu\u017eit\u00fd. O to hor\u0161ie to bolo, ke\u010f mu Tom vtisol do ruky \u0161es\u0165sto eur. U\u017e to nevydr\u017eal a po tv\u00e1ri sa mu potichu spustili slzy.<\/div>\n
<\/div>\n
„Hej, mali\u010dk\u00fd,“ povedal a povzbudivo a otvoril mu dvere. „D\u00e1m ti jednu radu. Chce\u0161 ju po\u010du\u0165?“ Chlapec nemo prik\u00fdvol a nasadol do auta. Zapol si p\u00e1s. Tom pre\u0161iel okolo auta, sadol si do\u0148, na\u0161tartoval a vyrazil. „M\u00e1\u0161 u\u017e dos\u0165 pe\u0148az\u00ed,“ sp\u00fdtal sa rasta a zastavil na kri\u017eovatke.<\/div>\n
„Dos\u0165 pe\u0148az\u00ed na \u010do?“ sp\u00fdtal sa \u010diernovl\u00e1sok.<\/div>\n
„Na tie veci… \u010do potrebuje\u0161 do \u0161koly,“ upresnil Tom, povolil ru\u010dn\u00fa brzdu, preradil r\u00fdchlos\u0165 a p\u00fa\u0161\u0165al spojku.<\/div>\n
„\u00c1no,“ potvrdil Bill. „Chcel si mi da\u0165 radu,“ podotkol po chv\u00edli ticha.<\/div>\n
„Tak si tie peniaze teraz u\u017ei nejako inak. K\u00fap si nie\u010do pekn\u00e9. \u010co ja viem… nejak\u00e9 oble\u010denie, kabelku… Teraz na to m\u00e1\u0161, tak to vyu\u017ei,“ hovoril Tom a pozrel sa na \u010diernovlas\u00e9ho chlapca. \u010ciernovl\u00e1sok zavrtel hlavou: „Rad\u0161ej si ich odlo\u017e\u00edm.“<\/div>\n
„Ako chce\u0161, ale u\u013eavilo by sa ti. Viem si \u0165a predstavi\u0165 v dizajn\u00e9rskom oble\u010den\u00ed… Ako mal\u00fa divu,“ usmial sa na\u0148ho, a potom znova sledoval cestu. Chlapec prekvapene za\u017emurkal.<\/div>\n
\n
\n

„Ja… neviem.“<\/p><\/div>\n

„Sprav to aspo\u0148 raz a potom uvid\u00ed\u0161,“ dodal a zabo\u010dil k budove intern\u00e1tu.<\/div>\n
„Tak… tak dobe,“ p\u00edpol ticho chlapec a prik\u00fdvol. Ke\u010f auto zastavilo vyst\u00fapil. Tom na\u0148ho e\u0161te zatr\u00fabil, a potom prudko vy\u0161tartoval pre\u010d. \u010ciernovl\u00e1sok sa smutne d\u00edval za bielym autom a so sklonenou hlavou vo\u0161iel do budovy. Potom ticho vo\u0161iel do izby a za\u010dal sa vyzlieka\u0165. Musel sa osprchova\u0165. Bolo mu zo seba tak stra\u0161ne zle. Po tv\u00e1ri sa mu spustili slzy a pre\u0161iel do k\u00fape\u013ene. Zamkol sa, vyzliekol si boxerky a vo\u0161iel do sprchy. Vo vode str\u00e1vil takmer dve hodiny. Potom zaliezol do svojej postele a skr\u010dil sa do klbka. Stisol vie\u010dka a zhlboka d\u00fdchal. Sna\u017eil sa zabudn\u00fa na dne\u0161n\u00fa noc, ale nevedel sa zbavi\u0165 pocitu drsn\u00fdch r\u00fak na svojom tele. Ticho zavzlykal a hlavu zaboril do vank\u00fa\u0161a.<\/div>\n
<\/div>\n
Bolo to o to hor\u0161ie, \u017ee ho r\u00e1no \u010dakali sk\u00fa\u0161ky. Nedok\u00e1zal sa s\u00fastredi\u0165. Bill si \u013eahol na chrb\u00e1t a h\u013eadel na strop. Nahlas si vyd\u00fdchol. „Nem\u00f4\u017eem sa pre to tak tr\u00e1pi\u0165. Tom m\u00e1 pravdu. Mus\u00edm sa toho pocitu nejako zbavi\u0165,“ pomyslel si a prit\u00falil sa k vank\u00fa\u0161u. Po chv\u00ed\u013eke sa rozleteli dvere a dnu vtrhol opit\u00fd Andreas s nejak\u00fdm diev\u010da\u0165om. Bill sk\u013e\u00fa\u010dene stisol vie\u010dka. „Teraz nie,“ pomyslel si z\u00fafalo.<\/div>\n
<\/div>\n
„\u010cau, Bill,“ skr\u00edkol blon\u010f\u00e1\u010dik, pon\u00fakol sle\u010dnu, aby si spravila pohodlie na jeho posteli a sadol si na kamar\u00e1tovu poste\u013e. „Vsta\u0148 a po\u010f sa zabavi\u0165!“ Chlapec okam\u017eite zavrtel hlavou a objal si kolen\u00e1. „Bill, posledn\u00fdch p\u00e1r dn\u00ed sa tv\u00e1ri\u0161 v\u00e1\u017ene… smutne. A vie\u0161, \u010do ma serie najviac? M\u00e1\u0161 frajera… Hej, ur\u010dite je ten t\u00fdpek s luxusn\u00fdm f\u00e1rom tvoj frajer a ty sa pre\u0148ho tr\u00e1pi\u0161,“ povedal Andreas, dal si ruky v bok a uprene sa zah\u013eadel do chlapcov\u00fdch \u010dokol\u00e1dov\u00fdch o\u010d\u00ed.<\/div>\n
„Ja… p\u00f4jdem na vzduch,“ \u0161epol chlapec a pomaly sa posadil. Andreas sa ho nesna\u017eil zastavi\u0165. Vedel, \u017ee \u010derstv\u00fd vzduch v\u017edy pom\u00f4\u017ee, a okrem toho, mal tu predsa svoju nov\u00fa zn\u00e1mos\u0165. Chlapec sa pomrvil, vstal a obliekol. Potom vy\u0161iel pred budovu intern\u00e1tu, tuh\u0161ie sa zabalil do tenkej bundi\u010dky a obzeral sa po okol\u00ed. Nemal ani po\u0148atie o tom, kam by sa pobral. Nakoniec sa len ticho posadil na lavi\u010dku a objal si kolen\u00e1. Oprel si o ne \u010delo a prem\u00fd\u0161\u013eal…<\/div>\n
<\/div>\n
>> Koniec prv\u00e9ho ro\u010dn\u00edka<\/em> <<<\/div>\n
<\/div>\n
„Ver\u00ed\u0161 tomu, \u017ee u\u017e je to rok?“ usmial sa Bill, ke\u010f s Andym sedel v kaviarni. „Prv\u00fd ro\u010dn\u00edk je za nami.“<\/div>\n
„M\u00e1\u0161 pravdu. Je to neuverite\u013en\u00e9! V\u00e1\u017ene som si myslel, \u017ee ma vyrazia, ale ja som to zvl\u00e1dol, a dokonca som spravil v\u0161etky sk\u00fa\u0161ky na prv\u00fdkr\u00e1t,“ povedal Andreas hrdo a odpil si zo svojho piva. Bill sa s chuti zasmial a \u00fasmev mu m\u00e1li\u010dko pov\u00e4dol, ke\u010f uvidel Toma s nejakou babou, ako si sadli k\u00fasok od nich. Sledoval, ako rasta nie\u010do pokojne vysvet\u013eoval trocha vystra\u0161enej diev\u010dine a pod\u00e1val jej vizitku. Presne tak ako pred rokom jemu. E\u0161te teraz to mal v \u017eivej pam\u00e4ti. Po chv\u00edli sa v\u0161ak prin\u00fatil nemyslie\u0165 na nepr\u00edjemn\u00e9 za\u010diatky, oto\u010dil sa k Andymu a usmial sa na\u0148ho.<\/div>\n
<\/div>\n
„P\u00f4jdeme?“ pok\u00fasil sa ignorova\u0165 Tomov r\u00f6ntgenov\u00fd poh\u013ead.<\/div>\n
„\u010co u\u017e,“ zak\u0148u\u010dal blon\u010f\u00e1\u010dik a poobzeral sa po kaviarni. Poh\u013eadom zastavil na zn\u00e1mom hiphoperovi. „Hej, nie je to ten… tvoj kamo\u0161?“ uk\u00e1zal nen\u00e1padne na mlad\u00edka s rasta.<\/div>\n
„\u0160\u00e9f,“ vstal. „Po\u010fme u\u017e, pros\u00edm.“<\/div>\n
„Bill, prep\u00e1na… Vyhliadol som si tu diev\u010da. Mohol by si chv\u00ed\u013eu po\u010dka\u0165? O chv\u00ed\u013eu sa vr\u00e1tim len…“ odml\u010dal sa Andreas, postavil sa, \u017emurkol na \u010diernovl\u00e1ska a r\u00fdchlo pre\u0161iel k zadn\u00e9mu stolu, kde sedelo nieko\u013eko chichotaj\u00facich sa diev\u010dat. Bill sa pobavene zasmial a vy\u0161iel von. Po chv\u00edli vy\u0161iel von aj Tom spolu s diev\u010da\u0165om. Postavili sa ne\u010faleko, rozpr\u00e1vali sa a mlad\u00edk pri tom pokojne faj\u010dil. O nieko\u013eko min\u00fat diev\u010da odi\u0161lo a rasta za\u010dal nie\u010do \u0165uka\u0165 do telef\u00f3nu. Bill na neho uprel o\u010dk\u00e1. Mlad\u00edk sa d\u00edval do zeme a hovoril: „Ahoj, m\u00e1m pre teba na dnes ve\u010der \u00faplne nov\u00fa tv\u00e1ri\u010dku,“ odml\u010dal sa a po\u010d\u00faval. „Kedy ju chce\u0161,“ sp\u00fdtal sa a prik\u00fdvol. „Tak ti ju priveziem. Nie, neboj sa,“ \u017eiarivo sa usmial a odhalil biele zuby. „Maj sa,“ rozl\u00fa\u010dil sa, zlo\u017eil a pozrel sa na \u010diernovlas\u00e9ho chlapca. Rukou mu nazna\u010dil, aby pri\u0161iel k nemu. Bill k nemu nerv\u00f3zne pri\u0161iel.<\/div>\n
„\u00c1no?“ za\u0161epkal ticho.<\/div>\n
„Ahoj, chce\u0161 na dnes k\u0161eft,“ sp\u00fdtal sa a pret\u00e1\u010dal si mobil v jednej ruke.<\/div>\n
„\u00c1no,“ prik\u00fdvol Bill a tekal po \u0148om o\u010dkami.<\/div>\n
<\/div>\n
„Fajn, tak si m\u00f4\u017ee\u0161 vybra\u0165. Vypytovalo sa na teba viacero chlapov,“ usmial sa na chlapca Tom. „Ten, s ktor\u00fdm si bol pred t\u00fd\u017ed\u0148om, potom ten star\u00fd a e\u0161te…“ nedopovedal, mobil si dal do vrecka a ve\u013eav\u00fdznamne sa na chlapca zah\u013eadel. Chlapec nato\u010dil hlavu do strany.<\/div>\n
„Ty?“ \u0161epol.<\/div>\n
„No… Myslel som si, \u017ee by sme si to mohli spolu rozda\u0165. U\u017e to bolo dos\u0165 d\u00e1vno, \u010do sme spolu naposledy…“ usmieval sa a zlo\u017eil si ruky na hrudi. „Ale ke\u010f m\u00e1\u0161 nejak\u00e9ho in\u00e9ho „favorita“, tak k\u013eudne povedz.“<\/div>\n
„Z\u00e1kazn\u00edk ako z\u00e1kazn\u00edk,“ odpovedal ticho Bill a mykol plecami. „Pr\u00eddem.“<\/div>\n
„Kedy?“ sp\u00fdtal sa rasta. Bol r\u00e1d, \u017ee s\u00fahlasil.<\/div>\n
„O deviatej som u teba,“ odpovedal ticho \u010diernovl\u00e1sok.<\/div>\n
„Fajn, te\u0161\u00edm sa,“ povedal dal ruku do vrecka a vytiahol z neho k\u013e\u00fa\u010de.<\/div>\n
„A e\u0161te… Chcel som ti pripomen\u00fa\u0165, \u017ee by si mal \u00eds\u0165 na prehliadku,“ dodal a odomkol auto.<\/div>\n
„Viem. Som objednan\u00fd na zajtra,“ povedal chlapec a zah\u013eadel sa na\u0148ho.<\/div>\n
„To je v\u0161etko, \u010do som ti chcel. Nepotrebuje\u0161 odvies\u0165,“ sp\u00fdtal sa len tak akoby medzi re\u010dou a pozrel sa Billovi uprene do o\u010d\u00ed.<\/div>\n
<\/div>\n
„Nie, som tu s kamar\u00e1tom,“ odpovedal Bill a zah\u013eadel sa na Andyho bozk\u00e1vaj\u00faceho sa s nejakou babou. „Aj ke\u010f…“ Tom sa pozrel rovnak\u00fdm smerom a rozosmial sa.<\/div>\n
„Tak si nast\u00fap,“ povedal, pre\u0161iel k autu, otvoril si dvere a nasadol. Bill posl\u00fachol a nasadol tie\u017e. Zapol si p\u00e1s. Rasta vyrazil a povedal: „Tu\u0161\u00edm… Nie je dnes n\u00e1hodou koniec \u0161kolsk\u00e9ho roka?“ Chlapec prik\u00fdvol: „\u00c1no.“<\/div>\n
„Mal si dobr\u00e9 v\u00fdsledky,“ sp\u00fdtal sa len tak a zabo\u010dil.<\/div>\n
„Neviem, ale pre\u0161iel som. In\u00e9 ma netr\u00e1pi,“ povedal \u010diernovlas\u00fd chlapec na rovinu. Tom sa usmial.<\/div>\n
„Chce\u0161 by\u0165 pr\u00e1vnik. To nie je len tak hocijak\u00e1 robota. Ja by som si to mohol dovoli\u0165 poveda\u0165, ale ty? Tak\u00fd inteligentn\u00fd…“ kr\u00fatil hlavou.<\/div>\n
„Teraz mi z\u00e1le\u017e\u00ed hlavne na tom, aby som spravil \u0161kolu.“<\/div>\n
„To je mi celkom jasn\u00e9. Rob\u00ed\u0161 pre to dos\u0165 ve\u013ea,“ dodal Tom a povzdychol si. \u010ciernovl\u00e1sok k\u00fdvol a vyst\u00fapil, ke\u010f zastavili pred intern\u00e1tom.<\/div>\n
„Maj sa,“ pozdravil Tom a odi\u0161iel. Chlapec vybehol schody a prezliekol sa. Pozrel sa na seba do zrkadla v k\u00fape\u013eni a upravil si vlasy. Chv\u00ed\u013eku sa v \u0148om sledoval. Zmenil sa a popravde… so svojou pr\u00e1cou sa u\u017e celkom zmieril. Teraz u\u017e nemus\u00ed po\u010d\u00edta\u0165 ka\u017ed\u00fd cent\u00edk. M\u00f4\u017ee si kupova\u0165 pekn\u00e9 veci. Usmial sa na seba a pekne sa obliekol.<\/div>\n
<\/div>\n
***<\/div>\n
<\/div>\n
De\u0148 mu zbehol celkom r\u00fdchlo, ani sa nenazdal a u\u017e pomaly prech\u00e1dzal opusten\u00fdm Berl\u00ednom do vilovej \u0161tvrte, kde b\u00fdval Tom. Ned\u00f4ver\u010divo sa zad\u00edval na opusten\u00fa uli\u010dku, ale nakoniec sa odhodlal a vkro\u010dil na \u0148u. K\u00fdm sa ale spam\u00e4tal, s v\u00fdkrikom skon\u010dil pritisnut\u00fd na stene.<\/div>\n
<\/div>\n
„Nie! Pus\u0165te ma,“ vykr\u00edkol, ale zrazila ho na zem tvrd\u00e1 facka. N\u00e1sledne poc\u00edtil v zado\u010dku ostr\u00fa boles\u0165. Znova vykr\u00edkol. Chlap za n\u00edm smrdel alkoholom, cigaretami a \u0161pinou. „Pros\u00edm, pus\u0165te ma,“ vzlykal z\u00fafalo \u010diernovl\u00e1sok. Chlap v \u0148om bol hotov\u00fd r\u00fdchlo. Potom do uplakan\u00e9ho chlapca kopol a nehlu\u010dne zmizol. Bill sa skr\u010dil do mal\u00e9ho klbka a z\u00fafalo vzlykal. Bru\u0161ko ho bolelo a z \u00fast mu tiekla krv. Vsta\u0165 sa odhodlal a\u017e po vy\u0161e hodine. Bol u\u017e len k\u00fasok od Tomovho domu a domov by to s\u00e1m nezvl\u00e1dol. Pomocou stromov sa dostal a\u017e k nemu. Podarilo sa mu zazvoni\u0165, k\u00fdm so zavzlykan\u00edm dopadol na kolen\u00e1.<\/div>\n
<\/div>\n
Ke\u010f Tom za\u010dul zvon\u010dek, okam\u017eite pribehol na chodbu, r\u00fdchlo sa na seba pozrel v zrkadle a s \u00fasmevom otvoril dvere. Poh\u013eadom h\u013eadal pekn\u00e9ho \u010diernovlas\u00e9ho chlapca, no na\u0161iel len zni\u010den\u00e9 klbko le\u017eiace pred jeho dverami.<\/div>\n
„Bill! Ve\u010f ty krv\u00e1ca\u0161,“ skr\u00edkol a okam\u017eite sa k chlapcovi sklonil. „\u010co… \u010co sa ti stalo,“ op\u00fdtal sa a pomaly pomohol tras\u00facemu sa klbku vsta\u0165. Chlapec sa chytil jeho ruky a opatrne vstal. Zavzlykal a kolen\u00e1 sa mu roztriasli.<\/div>\n
<\/div>\n
„J – ja… Ja… Nemohol som sa br\u00e1ni\u0165,“ zavzlykal a uprel na Toma svoje ve\u013ek\u00e9 uplakan\u00e9 o\u010dk\u00e1.<\/div>\n
„Zbili \u0165a,“ op\u00fdtal sa chlapca Tom a vzal ho do domu. „Keby som po teba pri\u0161iel, tak…“ vy\u010d\u00edtal si rasta a posadil \u010diernovl\u00e1ska na gau\u010d. Bill zavrtel hlavou a utrel si z tv\u00e1re krv. „Keby len to,“ \u0161epol. „D – d\u00e1\u0161 mi, pros\u00edm, pi\u0165?“<\/div>\n
„Jasn\u00e9. Hne\u010f,“ Tom okam\u017eite odbehol do kuchyne. Roztrasen\u00fdmi rukami nalial do poh\u00e1da d\u017e\u00fas, vr\u00e1til sa do ob\u00fdva\u010dky a podal chlapcovi poh\u00e1r. Bill ho v\u010fa\u010dne prijal a v\u0161etko vypil na jedenkr\u00e1t. Ruku si obmotal okolo bru\u0161ka. Bolelo ho.<\/div>\n
„Bill…“ sadol si k nemu rasta. „Povedz mi, \u010do sa ti stalo.“<\/div>\n
<\/div>\n
„M\u00f4\u017eem \u00eds\u0165 do sprchy?“ \u0161epol chlapec a uprel na\u0148ho o\u010dk\u00e1.<\/div>\n
„Dobre, ale najprv mi mus\u00ed\u0161 poveda\u0165, \u010do sa stalo? Kto ti to spravil,“ vypytoval sa Tom.<\/div>\n
„Neviem. Nevidel som ho. Bola tma, ale… smrdel.“<\/div>\n
„Zn\u00e1silnil \u0165a?“ sp\u00fdtal sa rasta a d\u00edval sa na \u010diernovl\u00e1skovo potrhan\u00e9, za\u0161pinen\u00e9 oble\u010denie a strapat\u00e9 vl\u00e1sky. \u010ciernovlas\u00fd chlapec nemo prik\u00fdvol a pritiahol si k sebe kolen\u00e1.<\/div>\n
„Ostane\u0161 tu na noc?“ op\u00fdtal sa Tom, aby odp\u00fatal chlapcove my\u0161lienky od hrozn\u00e9ho z\u00e1\u017eitku. Bill prik\u00fdvol a uprel na\u0148ho o\u010dk\u00e1.<\/div>\n
„M\u00e1m?“ sp\u00fdtal sa.<\/div>\n
„Ner\u00e1d by som riskoval. Tu ti bude lep\u0161ie a zajtra s tebou z\u00e1jdem k tomu lek\u00e1rovi. Mus\u00ed \u0165a vy\u0161etri\u0165, \u010do ak…“ odml\u010dal sa a vstal. „Po\u010f, uk\u00e1\u017eem ti, kde sa m\u00f4\u017ee\u0161 umy\u0165,“ usmial sa na \u010diernovlas\u00e9ho chlapca a vyzval ho, aby ho nasledoval. Chlapec prik\u00fdvol a kr\u00e1\u010dal za n\u00edm. Vedel, \u010do Tom myslel tou nedokon\u010denou vetou. Aj on u\u017e nad t\u00fdm rozm\u00fd\u0161\u013eal. Mlad\u00edk mu otvoril dvere do k\u00fape\u013ene a v\u0161etko mu uk\u00e1zal. Potom ho nechal a odi\u0161iel do kuchyne, pripravi\u0165 nie\u010do pod zub.<\/div>\n
Bill medzit\u00fdm vliezol pod pr\u00fad vody a cel\u00fd sa poum\u00fdval. Pripadal si \u0161pinav\u00fd a nechutn\u00fd. Na bru\u0161ku sa mu u\u017e robila ve\u013ek\u00e1 a nechutn\u00e1 modrina. Cel\u00fd sa vydrhol a zabalil do osu\u0161ky. Potom len v nej \u0161iel za Tomom. Ten st\u00e1l v kuchyni za spor\u00e1kom a mie\u0161al \u010dosi v hrnci. Cel\u00e1 kuchy\u0148a pr\u00edjemne rozvoniavala. Rasta si chlapcovu pr\u00edtomnos\u0165 ani nev\u0161imol a \u010falej st\u00e1l pri spor\u00e1ku a vrtel sa do rytmu hudby, ktor\u00e1 vych\u00e1dzala zo zapnut\u00e9ho r\u00e1dia. Bill si ticho sadol na stoli\u010dku a nepr\u00edtomne sledoval stenu. Rasta vypol spor\u00e1k a oto\u010dil sa. Prekvapene h\u013eadel na smutn\u00e9ho \u010diernovl\u00e1ska sediaceho na stoli\u010dke.<\/div>\n
<\/div>\n
„C\u00edti\u0161 sa u\u017e trocha lep\u0161ie,“ op\u00fdtal sa a polo\u017eil pred chlapca tanier s chutn\u00fdmi paradajkov\u00fdmi cestovinami. Bill sa strhol a uprel na neho \u010dokol\u00e1dov\u00e9 o\u010di. Jemne prik\u00fdvol, aj ke\u010f vedel, \u017ee to nie je pravda. Potom sto\u010dil poh\u013ead k tanieru. „Nie som hladn\u00fd,“ \u0161epol.<\/div>\n
„Nejedz sa,“ povedal Tom, sadol si ved\u013ea neho a nalo\u017eil si na tanier. „Uvaril som to \u0161peci\u00e1lne pre teba,“ usmial sa na chlapca milo.<\/div>\n
„Nie som hladn\u00fd,“ \u0161epol znovu chlapec a napustil si do poh\u00e1ra vodu.<\/div>\n
„Bill…“ oto\u010dil sa k \u010diernovl\u00e1skovi a spravil psie o\u010di. „Nebu\u010f ku mne odporn\u00fd, dobre?“<\/div>\n
„Nechcel som, prep\u00e1\u010d,“ odpovedal ticho chlapec.<\/div>\n
„Nechcel som ti ni\u010d vy\u010d\u00edta\u0165, ja len, \u017ee… Som sa s t\u00fdm nadrel,“ usmial sa na chlapca v osu\u0161ke.<\/div>\n
„D\u00e1\u0161 mi nie\u010do na oble\u010denie, pros\u00edm?“ zmenil chlapec t\u00e9mu.<\/div>\n
„Ke\u010f to v\u0161etko zje\u0161, dostane\u0161 aj nie\u010do na oble\u010denie,“ \u017emurkol na Billa a dal si do \u00fast nieko\u013eko cestov\u00edn. Bill sa nespokojne zamrvil a zah\u013eadel sa na cestoviny na tanieri. \u017dal\u00fadok mal ako na vode a u\u017e len ich v\u00f4\u0148a mu ho pomaly nadvihovala. Nebolo to z toho, \u017ee by mu nevo\u0148ali alebo pochyboval, \u017ee by mu chutili, ale bol e\u0161te st\u00e1le v \u0161oku. Ostal ticho pozera\u0165 do taniera.<\/div>\n
<\/div>\n
„Hm, asi je ti zle, \u010do?“ ozval sa po chv\u00edli Tom a hodil svoj tanier do um\u00fdva\u010dky. Chlapec k nemu dvihol poh\u013ead a nemo k\u00fdvol. „Asi budem vraca\u0165,“ priznal a zad\u00edval sa Tomovi do o\u010d\u00ed.<\/div>\n
„Myslel som si,“ povedal, vzal spred \u010diernovl\u00e1ska tanier a pre\u0161iel do k\u00fata miestnosti. Vysypal cestoviny do misky a zap\u00edskal. V okamihu sa vo dver\u00e1ch kuchyne objavil ve\u013ek\u00fd biely pes s \u010diernymi f\u013eakmi. „To je m\u00f4j dom\u00e1ci mil\u00e1\u010dik,“ dodal Tom a vlo\u017eil \u010fal\u0161\u00ed tanier do um\u00fdva\u010dky. Bill sa pri poh\u013eade na ps\u00edka usmial. K\u013eakol si k nemu a hladkal ho. Rasta zatia\u013e zapol um\u00fdva\u010dku a upratal neporiadok na stole a kuchynskej linke. Potom vypol r\u00e1dio a zah\u013eadel sa na usmievaj\u00faceho sa chlapca. Oprel sa o linku a zlo\u017eil si ruky na hrudi. „Dal som mu meno Beny,“ povedal a \u010falej sa usmieval na mil\u00fd obr\u00e1zok \u010diernovl\u00e1ska maznaj\u00faceho sa so psom.<\/div>\n
<\/div>\n
autor: Nathy_TwC & Sisa<\/strong><\/div>\n
betaread: Janule<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Nathy_TwC & Sisa Ke\u010f Bill po hodine vych\u00e1dzal z hotela, c\u00edtil sa \u0161pinav\u00fd a zneu\u017eit\u00fd. O to hor\u0161ie to bolo, ke\u010f mu Tom vtisol do ruky \u0161es\u0165sto eur. U\u017e to nevydr\u017eal a po tv\u00e1ri sa mu potichu spustili slzy. „Hej, mali\u010dk\u00fd,“<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[414],"tags":[],"class_list":["post-9119","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-osudove-rozhodnutie"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9119","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=9119"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9119\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=9119"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=9119"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=9119"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}