{"id":9222,"date":"2011-03-03T15:30:00","date_gmt":"2011-03-03T14:30:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=9199"},"modified":"2011-03-03T15:30:00","modified_gmt":"2011-03-03T14:30:00","slug":"robbery-2","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2011\/03\/03\/robbery-2\/","title":{"rendered":"Robbery 2."},"content":{"rendered":"
autor: Nathy_TwC & Sisa<\/span><\/strong><\/div>\n
<\/div>\n
\"\"<\/div>\n
<\/div>\n

„Georg, nejde mi o jeho<\/em> zadok,“ zavr\u010dal dredat\u00fd chlapec a podoprel zoslabnut\u00e9ho chlapca. „Dohodli sme sa, \u017ee budeme chcie\u0165 v\u00fdkupn\u00e9.“
„Ja viem, \u017ee sme si to najprv mysleli, ale…“ „\u0160\u00e9f“ sa za\u010dal Tomovi zalie\u010da\u0165.
„Nie! \u017diadne ale,“ vybehol dred\u00e1\u010d na Georga s krikom, st\u00e1le pevne dr\u017eiac \u010diernovlas\u00e9ho chlapca. „T\u00fdm, \u017ee si ho sem dotiahol, si n\u00e1s v\u0161etk\u00fdch dostal do sra\u010diek. M\u00e1m na rov\u00e1\u0161i kr\u00e1de\u017e a \u00fanos, ale vra\u017edu si na krk zavesi\u0165 nenech\u00e1m! Rozumel si?!“ Dredat\u00fd chlapec sa rozohnil a pichal svojho komplica prstom do hrude. „Ak mu skriv\u00ed\u0161 vlas na hlave, garantujem ti, \u017ee nezdochne on, ale ty,“ skr\u00edkol Tom a v sklade nastalo takmer ohlu\u0161uj\u00face ticho. „D\u00fafam, \u017ee si pochopil,“ za\u0161epkal dred\u00e1\u010d pokojne, vzal roztrasen\u00e9ho chlapca do n\u00e1ru\u010de a niesol ho do malej miestnosti v zadnej \u010dasti skladu s Georgom za p\u00e4tami.<\/span><\/div>\n
Dred\u00e1\u010d sa pote\u0161il, \u017ee Bill nejavil ani najmen\u0161ie zn\u00e1mky odporu. Len sa mu s pla\u010dom triasol v n\u00e1ru\u010d\u00ed. Nedok\u00e1zal sa upokoji\u0165. Nepom\u00e1hal mu ani fakt, \u017ee ho dredat\u00fd chlapec polo\u017eil na matrac a zakryl teplou dekou.<\/span><\/div>\n
„Okay,“ povedal napokon „\u0161\u00e9f,“ ke\u010f zastali v malej miestnosti. „Beriem to, ale pozri… Ja s chlapcami odch\u00e1dzam pre\u010d. Mieni\u0161 tu s n\u00edm zosta\u0165? No tak… Vyka\u0161li sa a to,“ sna\u017eil sa ho presved\u010di\u0165.<\/span> Tom upravil deku a zamra\u010dene sa oto\u010dil ku Georgovi.<\/span>
„Povedal som… Georg, toto nie je m\u00f4j<\/em>, ale tvoj<\/em> probl\u00e9m,“ ozval sa po chv\u00edli dredat\u00fd chlapec pr\u00edsne, ukazuj\u00fac na klbko le\u017eiace na posteli.
„Fajn, je to m\u00f4j probl\u00e9m, ale keby bolo po mojom…“<\/span><\/div>\n
\n
\n<\/div>\n
„Po tvojom ur\u010dite nebude, Geo. Keby si ho zabil, budeme v tom namo\u010den\u00ed my v\u0161etci,“ sko\u010dil mu Tom do re\u010di. „Vystra\u0161il si toho chalana na smr\u0165,“ povedal a odtiahol hnedovlas\u00e9ho chalana trocha \u010falej. „Georg, nejde len o to, \u017ee nechcem ma\u0165 na krku vra\u017edu. Ide aj o to… Mysl\u00edm, \u017ee ten chalan je prezidentov syn,“ za\u0161epkal dred\u00e1\u010d do ucha svojmu „kolegovi“.<\/span><\/div>\n
„Kec\u00e1\u0161,“ za\u017emurkal hnedovl\u00e1sok. Potom sa ale u\u0161krnul a spokojne zamieril za chlapcom. Surovo ho chytil za bradu a skr\u00edkol: „Meno!“<\/span> Chlapec tlmene vykr\u00edkol a za\u010dal sa cuka\u0165. Siln\u00e1 facka ho ale skrotila a on len pla\u010dlivo za\u0161epkal svoje meno: „B – Bill…“
„Cel\u00e9!“
„Ka – Kaulitz,“ zavzlykalo klbko a zmen\u0161ilo sa e\u0161te viac. Georg sa pobavene a spokojne zasmial.
„V\u00fdborne, Bill<\/em>. Za\u010d\u00edna sa n\u00e1m to pekne vyfarbova\u0165.“<\/span><\/div>\n
Vo chv\u00edli, ke\u010f Geo u\u0161tedril chlapcovi facku, Tom odvr\u00e1til tv\u00e1r. Spomenul, \u017ee je prezidentov syn, to \u00e1no, ale nechcel, aby ho ten debil ml\u00e1til. Chcel ho t\u00fdm len ochr\u00e1ni\u0165.<\/span>
„Presta\u0148, Georg,“ skr\u00edkol dredat\u00fd chlapec a okam\u017eite hnedovlas\u00e9ho chlapca odsotil. „Zbl\u00e1znil si sa?! Nem\u00f4\u017ee\u0161 ho len tak ml\u00e1ti\u0165! Mus\u00ed sa vr\u00e1ti\u0165 nepo\u0161koden\u00fd! U\u017e aj tak…“ pozrel sa na \u010diernovl\u00e1skovu krv\u00e1caj\u00facu nohu. „Vypadni, Geo,“ zah\u013eadel sa svojmu par\u0165\u00e1kovi uprene do o\u010d\u00ed. „Beriem si ho na staros\u0165,“ dodal Tom a sklonil sa k chlapcovi na posteli. Chlap\u010da sa z\u00fafalo prikr\u010dilo a prehltlo vzlyky.
„Ale…“ Georg otr\u00e1vene pretiahol hlas. „Mal\u00e1 chybi\u010dka kr\u00e1sy ho nezabije,“ zasmial sa a pot\u013eapkal ho po tv\u00e1ri.
„Mo\u017eno by mu nevadil ani ten natrhnut\u00fd zadok,“ u\u0161k\u0155\u0148al sa. „Jeho tatko aspo\u0148 zaplat\u00ed viac, v\u0161ak? \u010co mysl\u00ed\u0161, mali\u010dk\u00fd, hm? \u010co n\u00e1m za teba ocinko d\u00e1, ha?“ Smial sa a u\u017e\u00edval si chlapcove z\u00fafalstvo. „\u017de by n\u00e1m za teba dal nejak\u00fd ten mili\u00f3nik? Dva? Alebo desa\u0165? \u010co mysl\u00ed\u0161, hm?“ Znova sa zasmial.<\/span> Toma z jeho \u00fachyln\u00fdch re\u010d\u00ed u\u017e pomaly za\u010d\u00ednala chyta\u0165 migr\u00e9na. T\u00fato str\u00e1nku Georgovej povahy bytostne nezn\u00e1\u0161al. Bol to skvel\u00fd kamo\u0161, ale v stresov\u00fdch situ\u00e1ci\u00e1ch sa spr\u00e1val ako tot\u00e1lny debil.<\/span><\/div>\n

„Georg, nechaj ho, dobre?“ Ticho pre\u0165al Tomov rozhodn\u00fd hlas. „Rad\u0161ej u\u017e vypadnite, okay? Pr\u00ed\u010fte zajtra po obede a dohodneme detaily oh\u013eadne v\u00fdkupn\u00e9ho, fajn?“ Dredat\u00fd chlapec sa z nejak\u00e9ho d\u00f4vodu sna\u017eil roztrasen\u00e9ho \u010diernovl\u00e1ska ochr\u00e1ni\u0165 pred \u010fal\u0161\u00edmi sprost\u00fdmi re\u010dami.<\/span> „Fajn, fajn,“ odpovedal Georg a pob\u00fachal Toma po pleci. „Dr\u017e sa a nie \u017ee od neho nie\u010do chyt\u00ed\u0161,“ za\u0161keril sa a vypadol. Oz\u00fdval sa buchot dver\u00ed na aute a potom postupne ut\u00edchaj\u00faci zvuk motora. Boli pre\u010d.<\/span><\/div>\n
Chlapcovi na posteli pomaly klesali vie\u010dka, a\u017e sa nakoniec \u00faplne zavreli. Dych sa mu upokojil. Zaspal. Bolo toho na\u0148ho naozaj ve\u013ea a bol pr\u00ed\u0161erne vy\u010derpan\u00fd. S\u00edce sa zo sp\u00e1nku trhal pod vplyvom zl\u00fdch snov, ale bolo to lep\u0161ie ako ni\u010d. Medzit\u00fdm si Tom kone\u010dne vyd\u00fdchol, sadol si ved\u013ea Billa a tv\u00e1r si skryl do dlan\u00ed. ‚Toto nedopadne dobre, Tom,‘ pomyslel si. Po chv\u00edli tup\u00e9ho h\u013eadenia do zeme premiestnil svoj poh\u013ead na spiaceho chlapca. Prech\u00e1dzal siluetu jeho tela poh\u013eadom a zastavil sa pri ve\u013ekej krvavej \u0161kvrne pri jeho noh\u00e1ch. Dred\u00e1\u010d si ticho povzdychol a odi\u0161iel poh\u013eada\u0165 lek\u00e1rni\u010dku. Ke\u010f ju po nieko\u013ek\u00fdch min\u00fatach h\u013eadania kone\u010dne na\u0161iel, vr\u00e1til sa do malej miestnosti, kde oddychoval \u010diernovlas\u00fd chlapec. Opatrne, aby Billa nezobudil, mu stiahol deku z n\u00f4h a o\u0161etril ho.<\/span><\/div>\n
>> Druh\u00fd de\u0148<\/em> <<<\/span><\/div>\n
Starou tov\u00e1r\u0148ou sa roz\u013eahli prv\u00e9 slne\u010dn\u00e9 l\u00fa\u010de prenikaj\u00face cez diery v plechoch. Billove vie\u010dka sa jemne zachveli a n\u00e1sledne pomaly otvorili. V\u017edy bol rann\u00e9 vt\u00e1\u010da. Miloval sledovanie v\u00fdchodu slnka a jemn\u00fd rann\u00fd v\u00e1nok, ktor\u00fd mu rozf\u00fakaval dlh\u00e9 havranie vlasy. Teraz ale \u013eutoval, \u017ee sa zobudil tak skoro. Z nohy sa mu do tela rozlievala bodav\u00e1 boles\u0165 a on si pomaly za\u010d\u00ednal uvedomova\u0165, \u010do sa v\u010dera stalo. Opatrne oto\u010dil hlavu, aby sa v tom utvrdil. Naozaj le\u017eal na starom matraci pod starou dekou v starej tov\u00e1rni. Opatrne si obzrel ter\u00e9n, aby sa uistil, \u017ee je naozaj s\u00e1m. Nikto okrem neho v miestnosti nebol. Pomaly sa teda posadil. Mal \u0161ancu na \u00fatek a musel ju vyu\u017ei\u0165. Odhodil zo seba deku, ktor\u00e1 zap\u00e1chala po odpornom riedidle, a pomocou r\u00fak si premiestnil poranen\u00fa nohu tak, aby prev\u00edsala cez okraj postele. Ke\u010f sa oboma chodidlami pevne dot\u00fdkal zeme, pok\u00fasil sa postavi\u0165. V okamihu, ako sa pok\u00fasil oprie\u0165 o zranen\u00fa nohu, ho zasiahla prudk\u00e1 boles\u0165, a tak mu neost\u00e1valo ni\u010d in\u00e9, len sa znova posadi\u0165.<\/span><\/div>\n
Do o\u010d\u00ed mu vh\u0155kli slzy a t\u00fa\u017eobne sa zah\u013eadel na dvere. Delilo ho od nich len nieko\u013eko krokov, no on sa b\u00e1l postavi\u0165. Bill si unavene vyd\u00fdchol, za\u0165al zuby a sna\u017eil sa \u010do najtich\u0161ie dosta\u0165 k zdroju \u010derstv\u00e9ho rann\u00e9ho vzduchu. Boles\u0165 v nohe sa ka\u017ed\u00fdm krokom zdala by\u0165 hor\u0161ia a hor\u0161ia, ale vidina bl\u00ed\u017eiacej sa slobody dok\u00e1zala v chlapcovi nakoniec ako tak potla\u010di\u0165 potrebu vzlyka\u0165 a bolestivo stona\u0165. Len nieko\u013eko krokov od dver\u00ed zo skladu sa musel oprie\u0165 o stenu. Spustil sa po nej, hlasno oddychoval a po chv\u00edli sa za\u010dal plazi\u0165 z budovy, ktor\u00e1 teraz bola jeho v\u00e4zen\u00edm. Rukami \u0165apkal po zemi, a c\u00edtil ako sa mu mal\u00e9 \u010dasti \u0161piny lepia po celom tele a spoten\u00fdch dlaniach. Sna\u017eil sa to ignorova\u0165 do chv\u00edle, k\u00fdm sa neocitol pred dverami.<\/span><\/div>\n

„Zbl\u00e1znil si sa?!“ za\u010dul za sebou \u010diernovlas\u00fd chlapec hlbok\u00fd hlas svojho \u00fanoscu a z\u00fafalo sa za\u010dal stava\u0165 na zoslabnut\u00e9 nohy. Podarilo sa mu to a\u017e po hodnej chv\u00edli, ale s prv\u00fd krokom znova skon\u010dil na zemi.<\/p>\n

<\/span><\/div>\n

„Pu – pus\u0165te ma domov. Pros\u00edm…“ z\u00fafalo zavzlykal.<\/span> „D\u00e1m v\u00e1m, \u010do len chcete,“ pla\u010dlivo \u0161epol a strhol sa pred dred\u00e1\u010dovou rukou. Od\u0165ahoval sa, a\u017e k\u00fdm chrbtom nenarazil do plechovej steny a in\u0161tinkt\u00edvne si skryl hlavu, ke\u010f k nemu Tom znova natiahol ruku.<\/span><\/div>\n
„Aj moja trpezlivos\u0165 m\u00e1 hranice, Bill,“ sklonil sa dredat\u00fd chlapec k sch\u00falen\u00e9mu klbku. „Upokoj sa a nerob si zbyto\u010dn\u00e9 probl\u00e9my. Keby \u0165a tu na\u0161iel Georg, vy\u0161ukal by z teba du\u0161u,“ dodal Tom a kr\u00fatiac hlavou, chytil krehk\u00e9ho chlapca pod pazuchy a pomohol mu na nohy. Oprel ho o plechov\u00fa stenu, chytil ho jemne za bradu a zah\u013eadel sa mu do o\u010d\u00ed s mil\u00fdm \u00fasmevom. Z Billov\u00fdch o\u010d\u00ed vytekali drobn\u00e9 slzi\u010dky, ktor\u00e9 mu ni\u010dili u\u017e aj tak rozmazan\u00fd make – up. Chvel sa a brada sa mu triasla. Jeho \u00fasta opustil tich\u00fd plach\u00fd vzlyk: „Nechajte ma \u00eds\u0165. Pros\u00edm,“ za\u010dkal. Dred\u00e1\u010d si hlasno povzdychol.<\/span><\/div>\n

„Pozri…“ uprene sa zah\u013eadel do n\u00e1dhern\u00fdch, smutn\u00fdch mand\u013eov\u00fdch o\u010d\u00ed a ne\u017ene chlapcovi zotieral z tv\u00e1re slzi\u010dky. „\u00daprimne… Ja ani len netu\u0161\u00edm, ako sa c\u00edti\u0161. Viem, \u017ee sa ur\u010dite \u0161ialene boj\u00ed\u0161, ale zo m\u0148a<\/em> ma\u0165 strach nemus\u00ed\u0161. Pokia\u013e ma nie\u010d\u00edm nena\u0161tve\u0161, budeme v pohode, okay?“ Tom sa mu e\u0161te potom milo prihov\u00e1ral a sna\u017eil sa mu vysvetli\u0165, \u017ee mu od neho nebezpe\u010denstvo rozhodne nehroz\u00ed. „Ver mi,“ dodal st\u00e1le uprene h\u013eadiac do Billov\u00fdch orosen\u00fdch o\u010d\u00ed. Chlapec pomaly prik\u00fdvol, ale jeho slov\u00e1m neveril ani najmenej. Ak mu nechce ubl\u00ed\u017ei\u0165, pre\u010do ho tu teda dr\u017e\u00ed? Z\u013eakol sa, ke\u010f sa rozzvonil Tomov telef\u00f3n. Ozval sa hluk a on by odprisahal \u017ee im nad hlavami preletela helikopt\u00e9ra.<\/span> Na\u010do sa dredat\u00fd chlapec strhol dvojn\u00e1sobne. Najprv ho vyru\u0161il zvuk a div\u00e9 vibr\u00e1cie jeho mobilu a potom letiaci stroj. Nerv\u00f3zne sa poobzeral okolo seba, bez v\u00e1hania schytil \u010diernovl\u00e1skovo \u00fatle telo, zdvihol si ho do n\u00e1ru\u010de a odniesol ho do zadnej izby za st\u00e1lych zvukov vyzv\u00e1\u0148aj\u00faceho mobilu.<\/span><\/div>\n
„Nie, nie, nie,“ vzlykal chlapec a z\u00fafalo sa mu mykal v n\u00e1ru\u010d\u00ed. Bol si ist\u00fd, \u017ee pozn\u00e1 pr\u00ed\u010dinu preletu helikopt\u00e9ry. U\u017e ho h\u013eadaj\u00fa. Jeho otec sa ur\u010dite dozvedel, \u010do sa stalo, a h\u013eadaj\u00fa ho. Silno sa metal a bol pripraven\u00fd kri\u010da\u0165, ale na posledn\u00fa chv\u00ed\u013eu si uvedomil, \u017ee krik by mu rozhodne nepomohol. Mus\u00ed sa len dosta\u0165 von. Tom, ktor\u00fd chlapca nechcel zrani\u0165, ho musel zovrie\u0165 silnej\u0161ie. Vedel, \u010do helikopt\u00e9ra znamen\u00e1 a pevne d\u00fafal, \u017ee ich nik nezbadal. Polo\u017eil br\u00e1niaceho sa chlapca na poste\u013e, stisol mu v dlaniach krehk\u00e9 z\u00e1p\u00e4stia a prin\u00fatil chlapca, aby s n\u00edm prestal bojova\u0165.<\/span>
„Bill, nem\u00f4\u017eem \u0165a pusti\u0165. Ver tomu, \u017ee som nechcel, aby sa to takto skon\u010dilo, ale…“ dredat\u00fd chlapec sa odml\u010dal, hlava mu klesla na hru\u010f a zovretie jeho r\u00fak trocha povolilo. „Nem\u00f4\u017eem \u0165a pusti\u0165… Nem\u00f4\u017eem,“ skr\u00edkol Tom z\u00fafalo a odvr\u00e1til hlavu na stranu.<\/span><\/div>\n
Chlapec po v\u00fdkriku okam\u017eite skrotol a vtisol sa do matraca, akoby sa do\u0148 pok\u00fa\u0161al vsiaknu\u0165. Zavzlykal a o\u010dkami za\u010dal bleskovo teka\u0165 okolo seba. H\u013eadal nie\u010do, \u010do by mu dalo aspo\u0148 mal\u00fa, mali\u010dk\u00fa n\u00e1dej. S helikopt\u00e9rou nad hlavou mohol z\u00e1chranu aspo\u0148 d\u00fafa\u0165. Sta\u010dilo len na seba upozorni\u0165. Aspo\u0148 m\u00e1li\u010dko, ale ako?<\/span><\/div>\n
„Bill, je zbyto\u010dn\u00e9 myslie\u0165 na t\u00fa helikopt\u00e9ru. U\u017e je aj tak pre\u010d,“ za\u0161epkal dred\u00e1\u010d smutne a \u00faplne chlapca pustil. Nechal ho len tak le\u017ea\u0165 na posteli, sadol si na jej kraj a skryl si tv\u00e1r do dlan\u00ed. „Takto som to nechcel. Takto sa to nemalo sta\u0165,“ \u0161epkal si s\u00e1m pre seba a kr\u00fatil neveriacky hlavou. \u010ciernovlas\u00fd chlapec sa skr\u010dil a pritisol si k telu kostnat\u00e9 nohy. Otriasal sa pod silou vzlykov. Zle sa mu d\u00fdchalo a svet okolo neho sa pomaly to\u010dil. Sna\u017eil sa lapa\u0165 po vzduchu, ale dost\u00e1valo sa mu st\u00e1le menej a menej kysl\u00edka. Hrudn\u00edk sa mu spla\u0161ene dv\u00edhal. Zak\u0148u\u010dal a objal si bru\u0161ko, ktor\u00e9 mu zvieralo bolestn\u00e9 k\u0155\u010de.<\/span><\/div>\n
„Bill? \u010co je ti? Bill?!“ Tom sa oto\u010dil k vzlykaj\u00facemu klbku a sna\u017eil sa chlapcovi pom\u00f4c\u0165. „Bill, \u010do je ti? Bol\u00ed \u0165a nie\u010do?“ vypytoval sa vystra\u0161ene, prisadol si bli\u017e\u0161ie a za\u010dal si chlapca pozorne prehliada\u0165. Rukami prech\u00e1dzal po \u010diernovl\u00e1skovom tele a p\u00fdtal sa ho, kde ho bol\u00ed. Billove vie\u010dka za\u010dali pomaly klesa\u0165. E\u0161te p\u00e1rkr\u00e1t trhane zalapal po dychu a pevne si zovrel brucho, k\u00fdm sa mu definit\u00edvne zatmelo pred o\u010dami a boles\u0165 ustala. Obklopovalo ho pr\u00edjemne bezvedomie. Ruky mu klesli a d\u00fdchanie sa mu pomaly upokojilo.<\/span><\/div>\n
Dredat\u00fd chlapec okam\u017eite postrehol, \u017ee chlapcovo telo neprirodzene ochablo. Za\u010dal n\u00edm jemne trias\u0165, ale Bill nevydal ani hl\u00e1sok. Prilo\u017eil mu ucho na hru\u010f a po\u010d\u00faval \u010diernovl\u00e1skovo srdce. Okam\u017eite sa zdvihol a zis\u0165oval, \u010di chlapec d\u00fdcha. Tom po chv\u00edli zistil, \u017ee chlapec d\u00fdcha a pravdepodobne len upadol do bezvedomia. Preto zabehol do skladu a h\u013eadal nie\u010do, \u010do by chlapca mohlo prebudi\u0165. R\u00fdchlo si prezeral police a schytil mal\u00fa sklenen\u00fa f\u013ea\u0161u s \u010dpavkom, ktor\u00fd okam\u017eite prilo\u017eil k \u010diernovl\u00e1skovmu nosu.<\/span><\/div>\n
Netrvalo dlho a nepr\u00edjemn\u00fd z\u00e1pach Billa prin\u00fatil, aby sa vr\u00e1til do reality. Pomaly rozlepil o\u010dk\u00e1, ale n\u00e1sledne na to ich pod silou svetla privrel. C\u00edtil sa slab\u00fd, vy\u010derpan\u00fd a nezvy\u010dajne… pr\u00e1zdny? Mal pocit, ako by nie\u010do z jeho vn\u00fatra zmizlo. Po tv\u00e1ri mu stiekla osamel\u00e1 slza a on znova opatrne rozlepil svoje \u010dokol\u00e1dky. Nevzru\u0161ene a bez najmen\u0161ej em\u00f3cie sa zah\u013eadel na dred\u00e1\u010da, a potom znova zavrel o\u010di. Oto\u010dil hlavu na druh\u00fa stranu a bezmy\u0161lienkovite pozeral do steny. Dredat\u00fd chlapec ho dlho sledoval, ale nevedel, \u010do by povedal. Bolo mu ho skuto\u010dne stra\u0161ne \u013e\u00fato. Bol tak\u00fd z\u00fabo\u017een\u00fd – ranen\u00fd a celkom za\u0161pinen\u00fd.<\/span><\/div>\n

„Bill?“ ozval sa miestnos\u0165ou po chv\u00edli ticha Tomov rozochven\u00fd hlas. „Po\u010duje\u0161 ma?“ \u010ciernovl\u00e1sok po\u010dul, ale nevenoval mu ani len poh\u013ead. Len uprene sledoval slab\u00fd l\u00fa\u010d svetla prenikaj\u00faci dierkou v plechu. Hypnotizoval zrnie\u010dka prachu, ktor\u00e9 lietali vo vzduchu. Nerozm\u00fd\u0161\u013eal. Nerozm\u00fd\u0161\u013eal o ni\u010dom, o mo\u017enosti \u00fateku, o tom \u010do by robil, keby bol doma. Len sledoval jednotliv\u00e9 bodky prachu. „Bill, pros\u00edm, aspo\u0148 k\u00fdvni hlavou,“ dodal dredat\u00fd chlapec naliehavo, ke\u010f videl, \u017ee ho \u010diernovlas\u00e9 stvorenie ignoruje. „Bol\u00ed \u0165a nie\u010do? Nie si hladn\u00fd? Sm\u00e4dn\u00fd,“ spytoval sa Tom starostlivo a opatrne polo\u017eil dla\u0148 na chlapcovo plece.<\/span><\/div>\n
autor: Nathy_TwC & Sisa<\/span><\/strong><\/div>\n
betaread: Janule<\/span><\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Nathy_TwC & Sisa „Georg, nejde mi o jeho zadok,“ zavr\u010dal dredat\u00fd chlapec a podoprel zoslabnut\u00e9ho chlapca. „Dohodli sme sa, \u017ee budeme chcie\u0165 v\u00fdkupn\u00e9.“„Ja viem, \u017ee sme si to najprv mysleli, ale…“ „\u0160\u00e9f“ sa za\u010dal Tomovi zalie\u010da\u0165.„Nie! \u017diadne ale,“ vybehol dred\u00e1\u010d na<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[409],"tags":[],"class_list":["post-9222","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-robbery"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9222","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=9222"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9222\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=9222"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=9222"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=9222"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}