{"id":9317,"date":"2011-02-19T16:30:00","date_gmt":"2011-02-19T15:30:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=9294"},"modified":"2011-02-19T16:30:00","modified_gmt":"2011-02-19T15:30:00","slug":"vision","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2011\/02\/19\/vision\/","title":{"rendered":"Vision"},"content":{"rendered":"
\n
\n
autor: Diana<\/strong><\/p>\n<\/div>\n
Pod\u013ea prieskumu ankety som zistila, \u017ee \u010desk\u00e9 \u010ditate\u013eky nemaj\u00fa radi slovensk\u00e9 poviedky \ud83d\ude42 Z toho d\u00f4vodu som ju sem najsk\u00f4r ani nechcela posiela\u0165. Ani vlastne ni\u010d, \u010do p\u00ed\u0161em\u2026 Potom ma napadlo, \u017ee by som ju mo\u017eno mohla prelo\u017ei\u0165\u2026 Ale nie. Ka\u0161lem na to. Posielam v\u00e1m ju sem tak\u00fa, ak\u00e1 je. A tak isto sem po\u0161lem v\u0161etko v sloven\u010dine\u2026 Aspo\u0148 si urob\u00edte v\u00e4\u010d\u0161iu slovn\u00fa z\u00e1sobu :D\u2026 Tak naozaj ak by to \u010distou n\u00e1hodou niekto pre\u010d\u00edtal, tak \u010fakujem \ud83d\ude09<\/em><\/p>\n<\/div>\n
\"119\"<\/div>\n
<\/div>\n
Idem do svojej izby, celkom skorm\u00faten\u00fd s tohto zistenia. Ruky nezaujato spusten\u00e9 vo vreck\u00e1ch vo\u013en\u00fdch gat\u00ed, v tv\u00e1ri sa mi odzrkad\u013euje moje srdce. Jedin\u00e1 bolestn\u00e1 grimasa dokonale kop\u00edruje moje city. My\u0161lienka toho, \u017ee milujem svoje vlastn\u00e9 dvoj\u010da, ma \u00faplne ub\u00edja. Raz ma istotne zabije. Je to pre m\u0148a ve\u013emi \u0165a\u017ek\u00e9, najm\u00e4 ot\u00e1zne. Cel\u00fd \u017eivot sa mi od z\u00e1kladov zmen\u00ed k tomu najhor\u0161iemu. U\u017e nikdy nebudem \u0161\u0165astn\u00fd\u2026 U\u017e nikdy sa mu nebudem m\u00f4c\u0165 pozrie\u0165 do o\u010d\u00ed bez toho, aby spozoroval boles\u0165, \u010do c\u00edtim.  <\/div>\n
\u010co ak mu to ale naozaj d\u00f4jde? D\u00f4jde\u2026 Som si ist\u00fd, \u017ee \u00e1no. Vyc\u00edti to. Potom \u010do?\u2026 Mo\u017eno zomriem od \u017eia\u013eu a mo\u017eno mi bude takto lep\u0161ie. Menej \u017eivota, menej tr\u00e1penia, menej l\u00e1sky, r\u00fdchla smr\u0165, naveky pokoj.  <\/div>\n
Asi tis\u00edci kr\u00e1t otvor\u00edm dvere svojej neve\u013ekej izby, \u010do ma ale zasko\u010d\u00ed naozaj prv\u00fd kr\u00e1t, je moje \u010dierno vlas\u00e9 dvoj\u010da sediace na mojej posteli. Dos\u0165 ma to prekvapuje. Bill je tu dnes s\u00e1m od seba. E\u0161te nikdy to naozaj dobrovo\u013ene neurobil. Neviem, \u010do ho odradzuje na mojej izbe. Mo\u017eno t\u00e1 pre\u0148ho nepr\u00edjemn\u00e1 aura\u2026 Pravdu sa ale asi nikdy nedozviem. O to v\u00e4\u010d\u0161ie je to pre m\u0148a prekvapenie. A o to v\u00e4\u010d\u0161ia ale boles\u0165 pri poh\u013eade na jeho n\u00e1dhern\u00e9 o\u010di stmavnut\u00e9\u2026 Sm\u00fatkom? Neviem. Dnes v \u0148om v\u00fdnimo\u010dne nedok\u00e1\u017eem \u010d\u00edta\u0165 ako v otvorenej knihe. <\/div>\n
\n
<\/div>\n
Medzi nami panuje obrovsk\u00e9 nap\u00e4tie. Neviem si vysvetli\u0165 pre\u010do. M\u00e1m ale ve\u013emi zl\u00fd pocit. A\u017e desivo zl\u00fd.  
Prisadnem si k nemu, ale v dostato\u010dnej vzdialenosti, nechcem, aby zo m\u0148a z\u00edskal nejak\u00fd nepr\u00edjemn\u00fd pocit pr\u00edli\u0161n\u00e9ho bl\u00edzka.  <\/div>\n
„Ahoj. \u010co tu rob\u00ed\u0161?“ Urob\u00edm prv\u00fd krok ja a prihovor\u00edm sa mu. Mus\u00ed to by\u0165 nie\u010do zl\u00e9, ke\u010f sa odhodlal pr\u00eds\u0165 a\u017e sem.  
„Pri\u0161iel som sa porozpr\u00e1va\u0165. Ty m\u00e1\u0161 sk\u00fasenosti s diev\u010datami, vie\u0161\u2026“ Ach\u2026 Vedel som, \u017ee to niekedy pr\u00edde, \u017ee nezostane kv\u00f4li mne s\u00e1m do konca \u017eivota.  
„No \u00e1no.“ V skuto\u010dnosti to ale v\u00f4bec nie je pravda. V\u0161etky tieto primit\u00edvne divadielka s\u00fa len z jedn\u00e9ho prost\u00e9ho d\u00f4vodu. Nechcem, aby ktoko\u013evek vedel, ak\u00fd som v skuto\u010dnosti. Ako ma ka\u017ed\u00fd ve\u010der prepad\u00e1vaj\u00fa \u0165a\u017ek\u00e9 depresie zo stra\u0161n\u00e9ho hriechu, za ktor\u00fd v podstate ani nem\u00f4\u017eem.  
Hnusn\u00e9 city! Najlep\u0161ie si vyreza\u0165 srdce. Mal by som od l\u00e1sky pokoj do konca \u017eivota.  <\/div>\n
„P\u00e1\u010di sa mi niekto. T\u00e1 osoba je tak n\u00e1dhern\u00e1! M\u00e1 dlh\u00e9 \u010dierne vlasy a pozn\u00e1m ju\u2026 Vlastne cel\u00fd \u017eivot.“ Vylieva mi srdce. Nie \u017ee by mi to vadilo. Pr\u00e1ve naopak, som r\u00e1d, \u017ee m\u00e1 vo mne d\u00f4veru. Ale bol\u00ed to. Moc to bol\u00ed\u2026 Ale, dlh\u00e9 \u010dierne vlasy? Pozn\u00e1 ju od narodenia? Viem, \u017ee som naivn\u00fd, ale je mo\u017en\u00e9, \u017ee by som bol tou osobou ja? Je mo\u017en\u00e9, \u017ee by to c\u00edtil rovnako? Pre\u010do by mi to ale hovoril? M\u00e1 to\u013eko odvahy? Nie\u2026 Pozn\u00e1m Billa. Nemal by ju. V\u017edy bol hanbliv\u00fd. Viac ako ja.  
„Povedz jej \u010do c\u00edti\u0161\u2026 Nem\u00e1\u0161 \u010do strati\u0165. Mo\u017eno \u0165a aj ona miluje cel\u00fdm svoj\u00edm srdcom.“ Podnietim ho. Ak je to pravda\u2026 Nie, nie je! Ako vid\u00edm, naivita teda nie je mojou silnou str\u00e1nkou.  <\/div>\n
„Nem\u00f4\u017eem\u2026 Nejde to. Je to nepr\u00edpustn\u00e9.“ Nepr\u00edpustn\u00e9? Som to ja. Mus\u00edm to by\u0165 ja! On predsa nikam ani nechod\u00ed. Nem\u00e1 ve\u013ek\u00fa mo\u017enos\u0165 spozna\u0165 niekoho, do koho by sa mohol potenci\u00e1lne zamilova\u0165.  
„Bill\u2026“ Povzdychnem si. S pravdou treba von. Ale ak toto nedopadne dobre, budem to \u013eutova\u0165 do konca \u017eivota.  
„Bill, som\u2026“ Odml\u010d\u00edm sa. Tieto slov\u00e1 mi v\u00f4bec nejd\u00fa poveda\u0165. Sam\u00e9 sa br\u00e1nia vysloveniu. Ke\u010f som u\u017e ale za\u010dal, dokon\u010d\u00edm to. Hoci je to naj\u0165a\u017e\u0161ia sk\u00fa\u0161ka odvahy za posledn\u00fdch 18 rokov, risknem to. Kie\u017e by sa aj teraz vyplatilo „risk je zisk“. Som pr\u00edli\u0161 zbabel\u00fd na to, aby sa mi tak\u00e1to mo\u017enos\u0165 naskytla e\u0161te raz. Teraz je ten \u010das, dok\u00e1za\u0165 mu, ako ve\u013emi ho milujem. U\u017e je pr\u00edli\u0161 ve\u013ek\u00e9 ticho.<\/div>\n
\n

Bill sa pozer\u00e1 st\u00e1le do zeme, \u010dak\u00e1, \u010do mu poviem. Chyt\u00edm ho za bradu a najjemnej\u0161ie, ako dok\u00e1\u017eem, mu tv\u00e1r podvihnem tak, aby sa mi d\u00edval do o\u010d\u00ed. Vid\u00edm v \u0148om nech\u00e1pav\u00fd v\u00fdraz. Bill, viem, \u017ee nech\u00e1pe\u0161, ale odpus\u0165 mi to. Pomalinky sa k nemu pribl\u00ed\u017eim, posledn\u00e9 stotiny pred magick\u00fdm spojen\u00edm mi srdce vynech\u00e1va \u00fadery. Ne\u017ene sa perami otriem o tie jeho. Prejde mnou takmer neskuto\u010dn\u00fd energetick\u00fd pr\u00fad. V\u0161etky tieto pocity sa v\u0161ak v zlomku sekundy premenia na desiv\u00fa no\u010dn\u00fa moru. Signalizoval to jeden jedin\u00fd \u010derven\u00fd f\u013eak Billovej jemnej ruky na mojom l\u00edci. Cel\u00fd svet sa mi pomaly r\u00faca, sprev\u00e1dza to neovl\u00e1date\u013en\u00fd krik milovan\u00e9ho dvoj\u010da\u0165a.<\/p><\/div>\n

\n

„\u010co to m\u00e1 preboha znamena\u0165? Ty\u2026 ty\u2026 Hnusn\u00fd perverz\u00e1k! Si predsa m\u00f4j brat! Ako si si to mohol dovoi\u0165?! Ako \u0165a to v\u00f4bec mohlo napadn\u00fa\u0165?! Je mi z teba zle!“ \u010co mu m\u00e1m na to poveda\u0165? Len to, \u017ee ma vlastne t\u00fdmito slovami \u00faplne zrovnal so zemou? Jedin\u00fdm okam\u017eikom? Som len na smiech. Cel\u00e9 toto je smie\u0161ne\u2026 M\u00e1 pravdu\u2026 ako som len mohol\u2026  <\/div>\n

„B-Bill\u2026 Ja\u2026“ Sna\u017e\u00edm sa aspo\u0148 nie\u010do zo seba vydra\u0165, slov\u00e1 s\u00fa v\u0161ak teraz ale ve\u013emi \u0165a\u017ek\u00e9. Boj\u00edm sa vyda\u0165 ak\u00fako\u013evek hl\u00e1sku, aby ho to nerozhodilo e\u0161te viac. Ja sa mu vlastne ani ne\u010dudujem. M\u00e1 pln\u00e9 pr\u00e1vo sa hneva\u0165. Nen\u00e1vidie\u0165 takisto. Som u\u017e na to pripraven\u00fd. <\/div>\n
„Ty u\u017e rad\u0161ej ni\u010d nehovor! Dr\u017e hubu! Daj sa lie\u010di\u0165!“ Znechutene rozhod\u00ed rukami, berie sa na odchod. Nezabudne za sebou prudko zabuchn\u00fa\u0165 dvere rovnako ako v\u017edy, ke\u010f bol na\u0161tvan\u00fd. Oby\u010dajne by som len preto\u010dil o\u010dami. Teraz nie. Tvrd\u00e9 buchnutie moje telo \u00faplne rozhodilo. Chveje sa, po chrbte mi prech\u00e1dzaj\u00fa zimomriavky. A\u017e nepr\u00edjemne na m\u0148a dopad\u00e1 z\u00e1chvat \u00fazka, stav nepre\u017eite\u013enosti. Prejdem ku dver\u00e1m, vzpriamim ruku a pomal\u00fdm pohybom sa dotknem miesta na dver\u00e1ch, kde sa ho pred p\u00e1r sekundami dotkol Bill. Nejde to. Nejde predstiera\u0165, \u017ee sa ni\u010d nestalo, ke\u010f ma pr\u00e1ve pre\u017eit\u00fd okamih prinesie do bl\u00e1zinca.  
Zveziem sa po chladnom kuse dreva dolu. Sch\u00falim sa do klbka, ako do nejakej obrannej poz\u00edcii. Aj ke\u010f ve\u013emi, ve\u013emi nechcem, rozpla\u010dem sa. Moja psychika je nato\u013eko labiln\u00e1, \u017ee to jednoducho nedok\u00e1\u017eem udr\u017ea\u0165 bez s\u013az.  <\/div>\n
* <\/div>\n
Nech\u00e1pem, \u010do sa tu deje. Som \u00faplne zm\u00e4ten\u00fd zo situ\u00e1cie, \u017ee som sa pr\u00e1ve op\u00e4\u0165 ocitol pred dverami svojej izby. Ako som sa sem dostal? Ve\u010f teraz, teraz som bol dnu! A\u2026 Deja v\u00fa mnou lomcuje na pln\u00e9 obr\u00e1tky. \u00c1no. Stoj\u00edm pred svojimi dverami u\u017e nespo\u010detn\u00fd kr\u00e1t, ale toto je in\u00e9. Akoby som presne vedel, \u010do sa stane. 
„Pros\u00edm, nech tam nie je\u2026 Nech tam nie je\u2026“ \u0160epk\u00e1m si pre seba, pevne zomknem vie\u010dka. Idem. Otvor\u00edm ich! Pozbieram k\u00fasky poslednej odvahy a s prudk\u00fdm n\u00e1dychom on\u00e9 dvere otvor\u00edm. Pomaly, so strachom v o\u010diach\u2026<\/div>\n
\n

Je tam! Do pekla, on je tam! Strach sa vo mne v t\u00fa ranu preh\u013abi. Sed\u00ed tam, na posteli, presne ako predt\u00fdm. Pane Bo\u017ee, \u010do som komu urobil, \u017ee toto mus\u00edm absolvova\u0165 e\u0161te raz? Ja nechcem!  
Prejdem \u010falej do izby, sadnem si ved\u013ea Billa. Presne ako vtedy. Je toto sn\u00e1\u010f druh\u00e1 \u0161anca pre m\u0148a? Dostal som druh\u00fa mo\u017enos\u0165, neurobi\u0165 t\u00fa chybu? \u0164a\u017eko\u2026 Viem, \u010do bude nasledova\u0165\u2026 Dobre, Bo\u017ee! Prist\u00fapim na tvoju hru! <\/div>\n

„Ahoj. \u010co tu rob\u00ed\u0161?“ P\u00fdtam sa, ako keby som nevedel, \u010do povie. 
„Pri\u0161iel som sa porozpr\u00e1va\u0165. Ty m\u00e1\u0161 sk\u00fasenosti s diev\u010datami, vie\u0161\u2026“ No to som u\u017e po\u010dul\u2026 Viem, \u017ee je odo m\u0148a hnusn\u00fd tak\u00fdto pr\u00edstup, ale chcem to ma\u0165 u\u017e kone\u010dne za sebou. Nech sa potom slobodne m\u00f4\u017eem odda\u0165 depresi\u00e1m.  
„Niekto sa mi p\u00e1\u010di\u2026 T\u00e1 osobe ja tak n\u00e1dhern\u00e1\u2026“ 
„\u2026a pozn\u00e1\u0161 ju u\u017e odmali\u010dka.“ Dopln\u00edm ho, ke\u010f viem, \u010do bude nasledova\u0165. Aspo\u0148 mu dod\u00e1m trochu viac odvahy. 
„Ako si to vedel?“ Vytre\u0161t\u00ed na m\u0148a kr\u00e1sne o\u010di pln\u00e9 strachu. Pre\u010do ale strachu? Ve\u010f ja som ni\u010d neurobil. Teda\u2026 nie teraz.  
„Ako to vie\u0161? Ja\u2026 myslel som, \u017ee sa na to ned\u00e1 pr\u00eds\u0165, \u017ee to utaj\u00edm\u2026 Ja, ja\u2026 prep\u00e1\u010d\u2026“ \u017de \u010do utaj\u00ed? Teraz u\u017e ni\u010domu nerozumiem. Bill za\u010dne plaka\u0165. To ma poriadne udivuje. Je to a\u017e tak\u00e9 zl\u00e9? Keby ja\u2026 Ale on?  <\/div>\n
„No tak Bill\u00ed\u2026 \u010co sa stalo? Ja o ni\u010dom neviem. Ale povedz mi to, mo\u017eno ti pom\u00f4\u017eem.“ Aspo\u0148 jemu, ke\u010f nie sebe. Koniec koncov celkom by ma zauj\u00edmalo, koho tak ve\u013emi miluje. 
„To nepochop\u00ed\u0161\u2026 Ty\u2026 ja\u2026“ To sa m\u00fdli\u2026 Po tomto u\u017e pochop\u00edm v\u0161etko.  
„Bra\u010dek, upokoj sa pros\u00edm\u2026 Nepla\u010d\u2026“ Pribl\u00ed\u017eim sa k nemu a jemn\u00fdm dotykom mu poutieram s\u010dernen\u00e9 slzy z tv\u00e1re. Previnilo sa na m\u0148a pozrie. Je mi tie\u017e do pla\u010du, ke\u010f ho takto vid\u00edm. Sme dvoj\u010dat\u00e1, c\u00edtim v\u0161etku boles\u0165 \u010do on. O to je to hor\u0161ie. Jeho sm\u00fatok plus m\u00f4j \u017eia\u013e. Kombin\u00e1cia do bl\u00e1zinca.  <\/div>\n
„Nech\u00e1pe\u0161? Ono je to moc zl\u00e9! Priam desiv\u00e9! Ja milujem teba\u2026 Po\u010duje\u0161? Teba!“ Hystericky zvy\u0161uje hlas, naplno sa rozvzlyk\u00e1 a ja s n\u00edm. Nedok\u00e1\u017eem pochopi\u0165, ako je mo\u017en\u00e9, \u017ee pred chv\u00ed\u013ekou som mu tu l\u00e1sku dokazoval ja a skoro vysko\u010dil z ko\u017ee, a teraz sa zopakuje rovnak\u00e1 situ\u00e1cia, miluje ma on. Neviem jednoducho udr\u017ea\u0165 em\u00f3cie. Prudk\u00e9 vzlyky a neovl\u00e1date\u013en\u00fd pla\u010d je to najmen\u0161ie prejavenie moment\u00e1lnych pocitov. \u010clovek keby n\u00e1s takto uvidel, pomyslel by si, \u017ee sa spr\u00e1vame ako citlivky\u2026 Pre n\u00e1s je to ale tak d\u00f4le\u017eit\u00e9\u2026 Ako ni\u010d na svete.<\/div>\n
  
„Tom?“ Bill sa tro\u0161ku upokoj\u00ed a prisunie sa bli\u017e\u0161ie. Nech\u00e1pavo ho pozorujem, boj\u00edm sa nasleduj\u00faceho okam\u017eiku. \u010co ak bol toto cel\u00e9 len \u017eart a op\u00e4\u0165 mi jednu vraz\u00ed. \u010eal\u0161iu ranu by som nepre\u017eil\u2026  
H\u013ead\u00ed mi do o\u010d\u00ed, hryzie si nerv\u00f3zne spodn\u00fa peru. Zorn\u00fd poh\u013ead sa mu presunie na moje \u00fasta. Jazykom si ale mierne provoka\u010dne prejde po t\u00fdch svojich. Viem, \u010do chce urobi\u0165. <\/div>\n
* <\/div>\n
„Tom! No tak! Je to len sen! Tom!“ C\u00edtim jemn\u00e9 trhanie moj\u00edm telom, pomaly sa dost\u00e1vam sp\u00e4\u0165.  
„\u010co? \u010co je?“ Poviem mierne zastret\u00fdm rozospat\u00fdm hlasom. E\u0161te mi nedoch\u00e1dza ni\u010d.  
„L\u00e1ska, nie\u010do sa ti muselo sn\u00edva\u0165. Plakal si.“ Ustarostene povie a prit\u00fali si ma bli\u017e\u0161ie k sebe. V spomienkach za\u010dnem p\u00e1tra\u0165; pomaly sa mi vybavuje ka\u017ed\u00fd detail. Ka\u017ed\u00fd jeden zl\u00fd pocit, ka\u017ed\u00fd stra\u0161n\u00fd okamih.  
„Sn\u00edvalo sa mi\u2026 Neviem\u2026 Akoby nejak\u00e1 stra\u0161n\u00e1 v\u00edzia\u2026 \u0161iel som do svojej izby, chcel som ti poveda\u0165, \u017ee \u0165a milujem\u2026 Ty si ma ale surovo odhrnul a vylepil mi ostr\u00fa facku\u2026“ Pritisnem si Billa \u010do najtesnej\u0161ie k sebe. Potrebujem ho c\u00edti\u0165. Ke\u010f si predstav\u00edm, \u017ee by to takto naozaj bolo, je mi do pla\u010du.  
„Bol to len sen\u2026 Neboj sa\u2026 len sen.“ Pohlad\u00ed ma po l\u00edci. Jeho dotyk je tak upokojuj\u00faci. Mus\u00edm sa usmia\u0165.  
„Milujem \u0165a\u2026“ Za\u0161epk\u00e1 najslad\u0161\u00edm hlasom. 
„Milujem \u0165a\u2026“ Zavriem o\u010di a oplat\u00edm mu najkraj\u0161ie slov\u00e1 l\u00e1sky. Pod dotykmi Billov\u00fdch r\u00fak a jeho tesnej bl\u00edzkosti sa op\u00e4\u0165 ponor\u00edm do sp\u00e1nku. D\u00fafam, \u017ee tento kr\u00e1t sa mi bude sn\u00edva\u0165 bu\u010f o Billovi, alebo aspo\u0148 o ove\u010dk\u00e1ch.<\/p>\n<\/div>\n
autor: Diana<\/strong><\/div>\n
betaread: Janule<\/strong><\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Diana Pod\u013ea prieskumu ankety som zistila, \u017ee \u010desk\u00e9 \u010ditate\u013eky nemaj\u00fa radi slovensk\u00e9 poviedky \ud83d\ude42 Z toho d\u00f4vodu som ju sem najsk\u00f4r ani nechcela posiela\u0165. Ani vlastne ni\u010d, \u010do p\u00ed\u0161em\u2026 Potom ma napadlo, \u017ee by som ju mo\u017eno mohla prelo\u017ei\u0165\u2026 Ale nie. Ka\u0161lem<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[45],"tags":[],"class_list":["post-9317","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-ff-jednodilky"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9317","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=9317"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9317\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=9317"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=9317"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=9317"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}