{"id":9379,"date":"2011-02-12T16:00:00","date_gmt":"2011-02-12T15:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=9355"},"modified":"2011-02-12T16:00:00","modified_gmt":"2011-02-12T15:00:00","slug":"birds","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2011\/02\/12\/birds\/","title":{"rendered":"Birds"},"content":{"rendered":"
\n
\n
autor: Yw\u010da<\/strong><\/p>\n<\/div>\n
Ahoj,<\/em><\/div>\n
mus\u00edm e\u0161te raz po\u010fakova\u0165  za koment\u00e1re k predch\u00e1dzaj\u00facej jednor\u00e1zovke, naozaj ma ve\u013emi pote\u0161ili \u2665<\/em><\/div>\n
Pri tomto pr\u00edbehu som sa nechala in\u0161pirova\u0165 moj\u00edm snom, tak h\u00e1dam to nebude moc divn\u00e9  \ud83d\ude42<\/em><\/div>\n
Iba mus\u00edm poznamena\u0165,  \u017ee som koniec musela p\u00edsa\u0165  dvakr\u00e1t, preto\u017ee sa mi to zmazalo, a tak sa ospravedl\u0148ujem, \u017ee to je, ak\u00e9 to je.<\/em><\/div>\n
D\u00fafam, \u017ee sa bude p\u00e1\u010di\u0165 \ud83d\ude42<\/em><\/div>\n
Yw\u010da<\/em><\/p>\n<\/div>\n
\u010cierne vlasy zaviali v pr\u00edjemnom letnom vetr\u00edku, ktor\u00fd sa dostal dovn\u00fatra izby cez otvoren\u00e9 okno. Bill sedel za stolom vo svojej pracovni, kde r\u00e1d naberal in\u0161pir\u00e1ciu, okno bolo hne\u010f oproti nemu. Cel\u00e1 t\u00e1to miestnos\u0165 bola pre neho in\u0161pir\u00e1ciou. Cez de\u0148 tu hriali l\u00fa\u010de slnka, ktor\u00e9 sa jemne hrali s kontrastom v miestnosti, a pritom celkov\u00fd dojem nekazila ani h\u0155ba papierov polo\u017een\u00e1 na \u013eavej strane stola. U\u017e dlh\u0161\u00ed \u010das neupratoval, na\u010do aj. B\u00fdval s\u00e1m a n\u00e1v\u0161tev nemal ve\u013ea. Vlastne iba rodina, p\u00e1r zn\u00e1mych a kamar\u00e1tov. Ale to u\u017e taktie\u017e dlho nie. Chcel by\u0165 s\u00e1m. Jedin\u00e1 osoba, po ktorej t\u00fa\u017eil a ktor\u00fa chcel ma\u0165 po svojom boku, bola nieko\u013eko stoviek kilometrov pre\u010d.  <\/div>\n
„Oh,“ povzdychol si. Bol unaven\u00fd, vy\u010derpan\u00fd a slnko mu v tom nepom\u00e1halo. Iba ho viac unavovalo. „Kde som to dal?“ Zrazu sa za\u010dal prehrabova\u0165 v t\u00fdch v\u0161elijak\u00fdch papieroch a h\u013eada\u0165 ten spr\u00e1vny, ktor\u00fd potreboval. Pritom ne\u0161ikovne buchol rukou do nie\u010doho, \u010do bolo po jeho pravej strane. Klietka. Zlat\u00e1 klietka. Mal\u00fd \u017elt\u00fd kan\u00e1rik v nej za\u010dal poskakova\u0165 z jedn\u00e9ho kon\u00e1ra na druh\u00fd a pritom si s\u00e1m pre seba pospevoval. Bill, ke\u010f ho zbadal, sa musel usmia\u0165. „Prep\u00e1\u010d, mali\u010dk\u00fd,“ jemne si oprel hlavu o klietku a po\u010d\u00faval ten kr\u00e1sny zvuk, ktor\u00fd jeho kamar\u00e1t vyd\u00e1val. <\/div>\n
\n
<\/div>\n
Vlastne nemal nikoho in\u00e9ho iba jeho. On bol jeho dom\u00e1ci spolo\u010dn\u00edk, on bol ten, ktor\u00fd ho v\u017edy r\u00e1no \u010dakal a nedo\u010dkavo bl\u00e1znil v klietke. Jeho klietka nebola mal\u00e1, bola ve\u013ek\u00e1 a dos\u0165 vysok\u00e1. Ke\u010f ju Bill kupoval, nebola pre jedn\u00e9ho, ale pre dvoch kan\u00e1rikov. Sami\u010dka a sam\u010dek. Sami\u010dkine \u010derven\u00e9 perie dok\u00e1zalo v\u017edy o\u017eivi\u0165 cel\u00fa miestnos\u0165 a ke\u010f niekto vst\u00fapil dnu, v\u0161imol si pr\u00e1ve ju. Mohlo by sa poveda\u0165, \u017ee svietila a dod\u00e1vala miestnosti t\u00fa spr\u00e1vnu iskru, r\u00e1d ju pozoroval. \u010ciernovlas\u00fd chlapec ju pomenoval Liz, skr\u00e1ten\u00e9 meno po jeho mame Elizabeth, ktor\u00e1 mu ju pripom\u00ednala vo ve\u013ea veciach. Bola dos\u0165 \u017eiv\u00e1, hrav\u00e1 a pr\u00edtuln\u00e1. No a druh\u00fd – \u017elt\u00fd, bol sam\u010dek Pinky, bol omnoho pokojnej\u0161\u00ed, ale bol to ve\u013emi dobr\u00fd kamar\u00e1t. Aspo\u0148 pre Billa. Bill dok\u00e1zal aj zviera bra\u0165 ako najlep\u0161ieho kamar\u00e1ta a rozumie\u0165 jeho re\u010di.  <\/div>\n
Bolo to zvl\u00e1\u0161tne, ale rozumel mu. Ako keby mu Pinky svojimi mal\u00fdmi o\u010dkami hovoril, \u010do si mysl\u00ed. Pre Billa to bolo nie\u010do \u00fa\u017easn\u00e9, nikdy by si nemyslel, \u017ee ku kan\u00e1rikovi dok\u00e1\u017ee c\u00edti\u0165 omnoho viac ako k \u010dloveku. Mal k nemu ve\u013ek\u00fd citov\u00fd vz\u0165ah. A mo\u017eno, keby Liz e\u0161te \u017eila…<\/div>\n
Bill pevne zovrel vie\u010dka.<\/div>\n
„Ch\u00fdba ti, v\u0161ak?“ prihovoril sa k Pinkymu, ktor\u00fd vyzeral, \u017ee rozumie ka\u017ed\u00e9 slovo. Ihne\u010f zm\u013akol a Billa napadlo, \u017ee sa stratil kdesi vo svojich my\u0161lienkach. My\u0161lienkach na Liz.<\/div>\n
Bill ve\u013emi dobre vedel, \u017ee  \u017elt\u00fd kan\u00e1rik k nej mal ve\u013ek\u00fa n\u00e1klonnos\u0165. Boli si ve\u013emi bl\u00edzki. \u010ciernovlas\u00fd chlapec to s\u00edce nemohol vedie\u0165, ale bol si ist\u00fd, \u017ee Pinky Liz miloval. Mo\u017eno by bolo pre niekoho zvl\u00e1\u0161tne, \u017ee aj zvierat\u00e1 k sebe m\u00f4\u017eu chova\u0165 nejak\u00e9 city, ale bolo to tak. Bill to c\u00edtil. Vlastne by sa aj mohol prirovna\u0165 k tomuto mal\u00e9ho stvoreniu. Mali toho dos\u0165 spolo\u010dn\u00e9ho a to bol \u010fal\u0161\u00ed d\u00f4vod, pre\u010do ho mal Bill tak r\u00e1d. Nebolo to iba t\u00fdm, \u017ee si ho ob\u013e\u00fabil, to by tvrdil mo\u017eno na za\u010diatku, e\u0161te predt\u00fdm, ne\u017e sa to stalo.<\/p>\n<\/div>\n
Bill sa raz pri\u0161iel pozrie\u0165, ako ka\u017ed\u00e9 r\u00e1no, na jeho dvoch dom\u00e1cich mil\u00e1\u010dikov, a \u010dakalo ho dos\u0165 nemil\u00e9 prekvapenie. U\u017e ke\u010f pevne stisol v ruke k\u013eu\u010dku, mal zvl\u00e1\u0161tny pocit v bruchu. Otvoril dvere a pomaly pre\u0161iel ku klietke. Nie, tento kr\u00e1t ho neo\u017eiarila kr\u00e1sa \u010dervenej farby, ktor\u00e1 v\u017edy pobehovala po klietke tam a sp\u00e4\u0165. Zdalo sa mu to alebo tam Liz nebola?<\/div>\n
Prist\u00fapil bli\u017e\u0161ie a v\u0161imol si napoly bezvl\u00e1dneho tela le\u017eiaceho na dne klietky. Liz s\u0165a\u017eka vydychovala, druh\u00fd kan\u00e1rik st\u00e1l ved\u013ea nej a jeho smutn\u00e9 o\u010dk\u00e1 hovorili za v\u0161etko. Ke\u010f videl Billa, za\u010dal spla\u0161ene \u0161tebota\u0165. Bill zareagoval, otvoril klietku a opatrne zobral \u010derven\u00e9ho kan\u00e1rika do dlan\u00ed. Prit\u00falil si ho k sebe. Do o\u010d\u00ed sa mu nahrnuli slzy, ke\u010f zistil, \u017ee toto nie je \u017eiadna hra, ale realita. Ako si v t\u00fa chv\u00ed\u013eu v\u00f4bec mohol myslie\u0165, \u017ee to Liz na\u0148ho len hr\u00e1, a pritom je v poriadku? Ni\u010d nebolo v poriadku. A on sa o tom presved\u010dil pr\u00e1ve vtedy, ke\u010f ju bezmocne dr\u017eal v ruk\u00e1ch. Na tel\u00ed\u010dko jej vtisol men\u0161iu pusu a jedin\u00e9, na \u010do sa zmohol, bolo: „Pros\u00edm, neumieraj.“<\/p>\n<\/div>\n
Nikto ho ale nepo\u010dul. Nevedel, \u010do robi\u0165, bolo u\u017e neskoro. K zverolek\u00e1rovi mohol \u00eds\u0165 len \u0165a\u017eko, dovtedy by to aj tak nevydr\u017eala.<\/div>\n
Zrazu z klietky vyletelo \u017elt\u00e9 stvorenie, ktor\u00e9 sa usadilo Billovi na ruke, na ktor\u00fa po chv\u00edli spadla mokr\u00e1 kvapka. Slza.<\/div>\n
„Liz, pros\u00edm, nie,“ vydal zo seba tras\u00facim sa hlasom, hovoril to za seba aj Pinkyho, ktor\u00fd keby vedel plaka\u0165, boli by v miestnosti potoky s\u013az. V t\u00fato chv\u00ed\u013eu by chcel vedie\u0165, ako zvierat\u00e1 prejavuj\u00fa boles\u0165. Boles\u0165 zo straty najbli\u017e\u0161\u00edch.<\/div>\n
Pre niekoho by bolo absurdn\u00e9, aby niekto ronil slzy pre bezcenn\u00e9ho operenca. Nie, pre Billa nebola Liz bezcenn\u00e1<\/em>, bolo to v\u0161etko, \u010do mal po strate milovanej osoby.<\/div>\n
Teraz si bol ist\u00fd, \u017ee vie, \u010do Pinky pre\u017e\u00edva, taktie\u017e to za\u017eil. Len\u017ee on to nechcel za\u017ei\u0165 znova a nechcel, aby to jeho kamar\u00e1t za\u017eil tie\u017e.<\/div>\n
N\u00e1dychy a v\u00fddychy sa pomaly str\u00e1cali a po p\u00e1r sekund\u00e1ch ustali. Bill si bezmocne sadol na stoli\u010dku, hlavu si polo\u017eil na st\u00f4l. Pritom svojimi havran\u00edmi vlasmi zakryl \u010derven\u00e9 bezvl\u00e1dne tel\u00ed\u010dko a \u017elt\u00e9, ktor\u00e9 pr\u00e1ve stratilo chu\u0165 \u017ei\u0165.  <\/div>\n
Bill nad t\u00fdm nechcel znovu prem\u00fd\u0161\u013ea\u0165, ale spomenul si na to v\u017edy, ke\u010f videl toto mal\u00e9  \u017elt\u00e9 stvorenie. Bolo to u\u017e nieko\u013eko mesiacov od jej straty, ale ch\u00fdbala mu. Rovnako ako jeho kamar\u00e1tovi. Bill v \u017eivote nestratil len ju, stratil ove\u013ea viac.<\/p>\n<\/div>\n
L\u00e1sku.<\/p>\n<\/div>\n
Flashback<\/em><\/p>\n<\/div>\n
„Ty chce\u0161 skuto\u010dne od\u00eds\u0165?“ neveril svojim u\u0161iam a vlastne ani o\u010diam. Jeho jedin\u00e1 l\u00e1ska teraz st\u00e1la pred ICH spolo\u010dn\u00fdm domom s kuframi v ruke a previnil\u00fdm v\u00fdrazom v tv\u00e1ri.<\/em><\/div>\n
„Bill, na t\u00fa v\u00fd\u0161ku som chcel \u00eds\u0165 u\u017e ako mal\u00fd. Snil som o tom dlh\u00e9 roky a teraz sa mi t\u00e1 mo\u017enos\u0165 naskytla, mus\u00edm ju vyu\u017ei\u0165,“ vysvetlil mlad\u00fd chlapec s dredmi a nerv\u00f3zne pre\u0161liapol na mieste. Pritom sa po\u0161krabal na hlave a s n\u00e1dejou sa pozrel druh\u00e9mu chlapcovi do o\u010d\u00ed.<\/em><\/div>\n
„Sen? Tvoj alebo tvojho otca?“ odfrkol si \u010diernovlas\u00fd chlapec a sna\u017eil sa neprip\u00fa\u0161\u0165a\u0165 si bolestiv\u00fa spr\u00e1vu, ktor\u00fa mu jeho priate\u013e povedal.<\/em><\/div>\n
„Chceli sme to obaja,“ prehovoril a uhol poh\u013eadom kamsi do strany. Bill na\u0161p\u00falil pery.<\/em><\/div>\n
„Kto viac?“ pokr\u00fatil hlavou na znamenie, \u017ee je to, \u010do rob\u00ed, \u00faplne smie\u0161ne. Ale Tom bol u\u017e raz tak\u00fd. Nechal sa, aby s n\u00edm ostatn\u00ed manipulovali a najv\u00e4\u010d\u0161iu moc nad n\u00edm mal jeho otec. Ten, ktor\u00fd nikdy neprijal syna tak\u00e9ho, ak\u00fd bol. Ten, ktor\u00fd odsudzoval vz\u0165ah t\u00fdchto dvoch mlad\u00fdch \u013eud\u00ed a rad\u0161ej si \u017eelal, aby Tom stretol nejak\u00e9 pekn\u00e9 diev\u010da a mal s n\u00edm rodinu a deti. Ni\u010d in\u00e9 by ho nepote\u0161ilo viac, ne\u017e aby Bill vypadol z jeho \u017eivota a u\u017e nikdy sa v \u0148om neobjavila ani zmienka o \u0148om. \u010ci u\u017e v dobrom, alebo v zlom. Aj ke\u010f druh\u00fa variantu by si ur\u010dite r\u00e1d vypo\u010dul a e\u0161te by dan\u00e9mu \u010dloveku dal za pravdu.<\/em>  <\/div>\n
„Bill, presta\u0148. Toto je \u00faplne hl\u00fape, \u010do rob\u00ed\u0161,“ op\u00e4\u0165 sa zad\u00edval svojimi \u010dokol\u00e1dov\u00fdmi o\u010dami do t\u00fdch Billov\u00fdch. Tento kr\u00e1t u\u017e v nich nebola trpezlivos\u0165 a t\u00e1 bezodn\u00e1 l\u00e1ska, ktor\u00fa k nemu v\u017edy c\u00edtil. Bola v nich povinnos\u0165, chcel \u00eds\u0165 za cie\u013eom – a ako si naivne nam\u00fd\u0161\u013eal – za svojim cie\u013eom.<\/em><\/div>\n
Bill mal na jazyku \u0161tip\u013eav\u00e9 slov\u00e1, ktor\u00e9  chcel pou\u017ei\u0165 ako argumenty, no rad\u0161ej si to dobre rozmyslel. V duchu sa upokojil a potom u\u017e len napoly smutn\u00fdm hlasom predniesol.<\/em><\/div>\n
„Be\u017e. Cho\u010f za svojim snom,“ vyd\u00e1val zo seba slov\u00e1, ktor\u00e9 sa mu zar\u00fdvali do du\u0161e aj srdca. Nechcel ich poveda\u0165, ale nemohol Tomovi br\u00e1ni\u0165. Nedok\u00e1zal to. Miloval ho, a preto ho musel necha\u0165 \u00eds\u0165. Tom bude \u0161\u0165astn\u00fd a navy\u0161e sa bude vzdel\u00e1va\u0165 na prest\u00ed\u017enej vysokej \u0161kole, kde ber\u00fa len t\u00fdch najlep\u0161\u00edch. \u010co viac si mohol pria\u0165? Mo\u017eno len to, aby pri \u0148om Tom ostal nav\u017edy a pevne ho zvieral v n\u00e1ru\u010d\u00ed a hovoril mu, ako ve\u013emi ho miluje. \u00c1no, kr\u00e1sna predstava, ale toto je realita. Realita nie je tak\u00e1, ako jeho naivn\u00e9 my\u0161lienky.<\/em>  <\/div>\n
„Skuto\u010dne?“ vydal zo seba udiven\u00fd Tom, ktor\u00fd tieto slov\u00e1 z Billov\u00fdch \u00fast ne\u010dakal. \u010cakal v\u0161eli\u010do, len nie toto. Preto ho to dos\u0165 prekvapilo, ale z\u00e1rove\u0148 bol r\u00e1d, \u017ee ho Bill ch\u00e1pe. Aj ke\u010f… nech\u00e1pal. Tom v dan\u00fd moment nevedel ur\u010di\u0165, \u010di je to pretv\u00e1rka, alebo to Bill myslel \u00faprimne od srdca. Preto zvolil t\u00fa \u013eah\u0161iu mo\u017enos\u0165, a to druh\u00fa.<\/em><\/div>\n
Bill to ale myslel ako pretv\u00e1rku od srdca. Zvl\u00e1\u0161tna kombin\u00e1cia, ale on sa pretvaroval pr\u00e1ve preto, aby mu urobil rados\u0165. Skuto\u010dn\u00fa  rados\u0165.<\/em><\/p>\n<\/div>\n
„\u00c1no, ja viem, \u017ee je do pre teba d\u00f4le\u017eit\u00e9. A ke\u010f tam chce\u0161 \u0161tudova\u0165… ehm-„<\/em><\/div>\n
„P\u00e4\u0165 rokov,“ doplnil ho Tom. Billovi skoro vyh\u0155kli slzy do o\u010d\u00ed. Vedel, \u017ee ho Tom nebude m\u00f4c\u0165 nav\u0161tevova\u0165. U\u017e len kv\u00f4li tomu, ak\u00e1 je t\u00e1 \u0161kola drah\u00e1, Tom ledva vy\u017eije. A nie to, aby ho e\u0161te nav\u0161tevoval, to by ho st\u00e1lo ve\u013ea pe\u0148az\u00ed a vlastn\u00e9 auto e\u0161te nemal.<\/em><\/div>\n
„…nebudem ti br\u00e1ni\u0165,“ doriekol len ve\u013emi \u0165a\u017eko a pevne za\u0165al zuby, s ktor\u00fdch sa vydral nepatrn\u00fd, zronen\u00fd ston.<\/em><\/div>\n
„Milujem \u0165a, l\u00e1ska,“ vypustil z \u00fast Tom a myslel to z \u010dist\u00e9ho srdca. Bill si ani nevedel predstavi\u0165, ako ho Tom miloval, len\u017ee Billa viac bolel fakt, \u017ee jeho l\u00e1ska chce od neho na p\u00e4\u0165 rokov od\u00eds\u0165. Samozrejme, \u017ee si to Tom neuvedomoval, ale aj keby… nemohol inak. V\u0161etko u\u017e bolo zariaden\u00e9 a Tom sa to dozvedel na posledn\u00fa chv\u00ed\u013eu od jeho \u0161\u0165astn\u00e9ho otca, ktor\u00fd skuto\u010dne \u017eiaril nad\u0161en\u00edm. Tom ho nechcel sklama\u0165 a chcel si \u00eds\u0165 splni\u0165 sen, aby mohol potom Billa u\u017eivi\u0165, ke\u010f si n\u00e1jde dobr\u00fa pr\u00e1cu.<\/em>  <\/div>\n
Bill taktie\u017e  \u0161tudoval, ale nebolo to \u010faleko. Vlastne priamo v centre mesta. Vybral si \u0161kolu, ktor\u00e1 bola hlavne bl\u00edzko, aby nemusel Toma opusti\u0165 tak, ako on teraz op\u00fa\u0161\u0165a jeho.<\/em><\/div>\n
„Ja teba,“ povedal pri\u0161krtene, ale taktie\u017e to myslel \u00faprimne. Sk\u00f4r sa mu dalo plaka\u0165, ale nechcel, aby to Tom vedel. R\u00fdchlo si teda chlapca pritiahol do n\u00e1ru\u010dia a vtisol mu na jeho jemn\u00e9 ru\u017eov\u00e9 pery sladk\u00fd bozk, ktor\u00fd Tom preh\u013abil a onedlho sa ich jazyky stretli a treli sa o seba. Bill nechcel, aby tento okamih niekedy skon\u010dil, preto\u017ee hne\u010f po tom sa od neho Tom odtiahol, zobral kufre do r\u00fak a nast\u00fapil do auta s n\u00e1pisom „taxi“.<\/em><\/div>\n
„Ahoj,“ zam\u00e1val mu naposledy a auto sa odlepilo od miesta. Bill si zni\u010dene vyd\u00fdchol a za\u0161epkal slovo na rozl\u00fa\u010dku.<\/em>  <\/div>\n
Koniec Flashbacku<\/em><\/p>\n<\/div>\n
„Tomi,“ povzdychol si Bill a svoj poh\u013ead uprel na dosku stola. Zdvihol hlavu, ktor\u00fa mal jemne polo\u017een\u00fa na klietke a schmatol do ruky papier. Kone\u010dne ho na\u0161iel. Ke\u010f sa do\u0148ho ale za\u010d\u00edtal, nech\u00e1pal tomu. Bol dos\u0165 unaven\u00fd, u\u010dil sa cel\u00e9 doobedie. A teraz bolo p\u00e1r hod\u00edn po dvan\u00e1stej, nemal u\u017e na to chu\u0165. Nedok\u00e1zal sa s\u00fastredi\u0165, aj ke\u010f sk\u00fa\u0161ky mal u\u017e o p\u00e1r dn\u00ed. Bill bol poctiv\u00fd \u0161tudent, chcel ma\u0165 \u010do najlep\u0161ie zn\u00e1mky, a preto sa u\u010dil ka\u017ed\u00fd de\u0148 aj p\u00e1r hod\u00edn. Aspo\u0148 sa mohol odreagova\u0165, preto\u017ee inak sa Billove my\u0161lienky st\u00e1le uberali kdesi mimo realitu a v hlave mal iba jeho.<\/em><\/p>\n<\/div>\n
Chlapcov zrak padol na \u010dist\u00fd  papier pred n\u00edm. Prisunul si ho k sebe bli\u017e\u0161ie, do pravej ruky si vzal ceruzku a onedlho sa papier zapl\u0148oval jemn\u00fdmi \u010diarami, ktor\u00e9 vytv\u00e1rali \u00fatvar, ktor\u00fd by sa dal prirovna\u0165 ku tv\u00e1ri. Kreslil presne tak, ako si ju pam\u00e4tal. Tv\u00e1r s jemn\u00fdmi rysmi doplnil hust\u00fdm obo\u010d\u00edm, prenikav\u00fdmi o\u010dami, a pln\u00fdmi perami, ktor\u00e9 tak miloval. Chutili pre\u0148ho najkraj\u0161ie a najslad\u0161ie na svete. Nikoho by nechcel na ne pobozka\u0165 tak ve\u013emi ako jeho.<\/div>\n
A vtedy si to uvedomil. Chcel ho. Nie, on Toma potreboval.  <\/div>\n
***<\/p>\n<\/div>\n
Bolo r\u00e1no a inokedy pr\u00edjemn\u00e9 slne\u010dn\u00e9 l\u00fa\u010de ho moment\u00e1lne otravovali, preto\u017ee mu svietili priamo do tv\u00e1re. \u010ciernovlas\u00fd chlapec z\u00edvol a zakryl si perinou svoju bled\u00fa tv\u00e1r. Bolo vidie\u0165 iba dlh\u00e9 \u010dierne vlasy na bielej perine, ktor\u00e1 sa pravidelne nadvihovala. Po chv\u00edli Bill us\u00fadil, \u017ee u\u017e nezasp\u00ed, vstal a s dlh\u00fdm z\u00edvnut\u00edm sa vydal do k\u00fape\u013ene.  <\/div>\n
Zbehol po schodoch do kuchyne, kde si i\u0161iel urobi\u0165 k\u00e1vu. Miloval rann\u00fa k\u00e1vu. Kedysi, ke\u010f vstal, ho v kuchyni \u010dakala jeho l\u00e1ska s pr\u00edjemne rozvoniavaj\u00facimi ra\u0148ajkami a \u010derstvou k\u00e1vou. O to viac ho zarazilo, ke\u010f zac\u00edtil v\u00f4\u0148u vych\u00e1dzaj\u00facu z u\u017e spom\u00ednanej miestnosti. Za\u010dalo mu prudko t\u013ac\u0165 srdce. C\u00edtil sa, ako keby sa s n\u00edm cel\u00e1 miestnos\u0165 to\u010dila a on nedok\u00e1zal urobi\u0165 p\u00e1r krokov a zisti\u0165 tak, \u010do je pr\u00ed\u010dinou tejto v\u00f4ne. \u017deby to bol iba sen? Alebo sa jednoducho a\u017e pr\u00edli\u0161 zamyslel, \u017ee si spomenul na star\u00e9 \u010dasy? Ale on skuto\u010dne c\u00edtil v\u00f4\u0148u k\u00e1vy.<\/div>\n
Jeho nohy sa zrazu pohli a on sa onedlho ocitol v kuchyni. Zalapal po dychu.<\/p>\n<\/div>\n
„Tom?“ vydal zo seba \u0161okovane, na in\u00fa reakciu sa jednoducho nezmohol. E\u0161te st\u00e1le si bol vedom\u00fd toho, \u017ee sa mu to m\u00f4\u017ee zda\u0165. Av\u0161ak srdce mu hovorilo nie\u010do celkom in\u00e9.<\/div>\n
„K\u00e1vu?“ usmiala sa osoba stojaca pri kuchynskej linke s dvoma hrn\u010dekmi k\u00e1vy v ruk\u00e1ch, ktor\u00e1 podi\u0161la ku chlapcovi a vtisla mu jeden do r\u00fak v ten moment, \u010do mu vtisla ne\u017en\u00fd a pomal\u00fd bozk na pery. Bill zavrel o\u010di, teraz si u\u017e bol ist\u00fd, \u017ee to nie je iba sen. Teda \u00e1no. Bol to pre\u0148ho ve\u013emi kr\u00e1sny sen, ktor\u00fd bol ale z\u00e1rove\u0148 skuto\u010dn\u00fd.  <\/div>\n
„Tomi,“ oslovil usmievaj\u00facu sa osobu, ke\u010f sa od seba odtrhli, a on c\u00edtil, \u017ee sa mu do o\u010d\u00ed tisn\u00fa slzy. P\u00e1rkr\u00e1t zamrkal, nieko\u013eko s\u013az vytieklo, ostatn\u00e9 vsakovali do chlapcovho ruk\u00e1va. Bill si za\u010dal utiera\u0165 o\u010di, pritom \u010do najtich\u0161ie posmrk\u00e1val. Sklopil hlavu.<\/div>\n
„Billy?“ \u010diernovlas\u00fd chlapec po\u010dul op\u00e4\u0165 ten pr\u00edjemn\u00fd hlas, ktor\u00fd na\u017eivo nepo\u010dul u\u017e dlho. Zvykol si po\u010du\u0165 ho iba v mobile, ke\u010f spolu obaja volali. Bill sa nechcel zmieri\u0165 s faktom, \u017ee bude od Toma st\u00e1le odl\u00fa\u010den\u00fd, a tak mu ka\u017ed\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148 volal, ke\u010f mal Tom pr\u00e1ve vo\u013eno.<\/div>\n
„\u010co tu rob\u00ed\u0161?“ sp\u00fdtal sa Bill roztrasen\u00fdm hlasom. Zrazu c\u00edtil, ako mu nie\u010d\u00ed prst pre\u0161iel po brade a trochu ju podvihol. Ich zraky sa stretli.<\/div>\n
„To je to jedin\u00e9, \u010do mi povie\u0161? \u010co tu rob\u00edm?“ kr\u00fatil hlavou, v o\u010diach sm\u00fatok. Nechcel, aby Bill plakal a… pre\u010do mal tak\u00fd pocit, \u017ee Bill u\u017e na\u0148ho zabudol?<\/div>\n
„Nie, nie,“ zavrtel hlavou a natisol sa na druh\u00e9ho chlapca, ktor\u00fd spokojne vyd\u00fdchol. „Som len prekvapen\u00fd. Nemyslel som si, \u017ee ma pr\u00edde\u0161 po tak dlhej dobe pozrie\u0165. Ch\u00fdbal si mi. Stra\u0161ne moc.“ Tom sa usmial, tieto slov\u00e1 sa mu pr\u00edjemne rozlievali cel\u00fdm telom a on sa prv\u00fdkr\u00e1t za posledn\u00e9 mesiace c\u00edtil… spokojn\u00fd, \u0161\u0165astn\u00fd, pln\u00fd. Nec\u00edtil u\u017e t\u00fa pr\u00e1zdnotu.  <\/div>\n
„Ja sa tam u\u017e nevr\u00e1tim,“ povedal po chv\u00edli ticha a uprene h\u013eadel na Billove leskl\u00e9 \u010dierne vlasy, ktor\u00e9 sa nadvihli a uk\u00e1zali tak majite\u013eovu tv\u00e1r. Tom v tej tv\u00e1ri videl ve\u013ea ot\u00e1zok. Musel sa pousmia\u0165. „Zahodil som to za hlavu. Nechcem tam u\u017e ani vkro\u010di\u0165. Chcem by\u0165 tu s tebou, l\u00e1ska. Tie\u017e si mi ch\u00fdbal. Myslel som si, \u017ee sa zbl\u00e1znim a ka\u017ed\u00fd \u010fal\u0161\u00ed de\u0148 bez teba ma ub\u00edjal. Nemalo to pre m\u0148a cenu.“<\/div>\n
„Ale \u010do tvoj sen?“ sp\u00fdtal sa Bill opatrne. Ur\u010dite nechcel Tomovi akoko\u013evek br\u00e1ni\u0165 v tom, aby si splnil svoj sen. Tom sa op\u00e4\u0165 usmial a \u010diernovlas\u00fd chlapec mal pocit, \u017ee sa mu podlomia kolen\u00e1. Bol to ten naj\u00faprimnej\u0161\u00ed a najkraj\u0161\u00ed \u00fasmev ak\u00fd poznal.  <\/div>\n
„Bill, bol som slep\u00fd. Neuvedomoval som si, \u017ee to nie je m\u00f4j sen. Mal si pravdu, bolo to rozhodnutie m\u00f4jho otca, chcel n\u00e1s rozdeli\u0165,“ dr\u017eal Billa za ramen\u00e1 a skoro a\u017e \u0161epkal do Billov\u00fdch u\u0161\u00ed.<\/div>\n
„Ale-„<\/div>\n
„Uvedomil som si to a\u017e moc neskoro. Nech\u00e1pem, pre\u010do som tam vtedy i\u0161iel. Mal som strach? B\u00e1l som sa toho, \u010do bude, ke\u010f tam nep\u00f4jdem? Ani s\u00e1m neviem. Myslel som si, \u017ee to rob\u00edm pre n\u00e1s. Pre to, aby sa sme v bud\u00facnosti mali lep\u0161ie. Potom som si v\u0161ak uvedomil, \u017ee takto iba obaja trp\u00edme. Milujem \u0165a, l\u00e1ska,“ jemne zobral Billove ruky a schoval ich do svojich. Bill spokojne vyd\u00fdchol a privrel o\u010di. Bol to tak\u00fd kr\u00e1sny pocit ho zase c\u00edti\u0165 pri sebe. Tom opatrne ovinul svoje ruky okolo Billovho p\u00e1sa a pritiahol si do tesn\u00e9ho objatia. \u010ciernovlas\u00fd chlapec si oprel hlavu o Tomove rameno.  <\/div>\n
„Ka\u017ed\u00fd \u010fal\u0161\u00ed de\u0148 bez teba bol straten\u00fd,“ za\u0161epkal Tom, ktor\u00fd vd\u00fdchaval Billovu zn\u00e1mu v\u00f4\u0148u. Po chv\u00edli sa v\u0161ak odtiahol a chytil Billa za ruku. „Po\u010f.“ Tom polo\u017eil svoj hrn\u010dek na linku a smeroval ku schodom. Bill urobil to ist\u00e9, nasledoval ho.<\/div>\n
Pomaly kr\u00e1\u010dali hore schodmi a zastavili sa a\u017e pri dver\u00e1ch, ktor\u00e9 viedli do jednej z miestnost\u00ed. Tom otvoril dvere a umo\u017enil tak obom vidie\u0165 dnu. Tom vedel, \u017ee Bill t\u00fato izbu miloval, bola pre neho in\u0161pir\u00e1ciou. Taktie\u017e to tu mal ve\u013emi r\u00e1d, u\u017e len kv\u00f4li tomu, \u017ee to bolo Billovou s\u00fa\u010das\u0165ou a Tom na Billovi miloval v\u0161etko.  <\/div>\n
Bill nahliadol do izby, c\u00edtil, \u017ee tu je nie\u010do inak. Srdce mu za\u010dalo prudko bi\u0165, ke\u010f jeho zrak padol na zlat\u00fa klietku. V nej toti\u017e okrem jeho vern\u00e9ho kamar\u00e1ta poskakoval \u010fal\u0161\u00ed mal\u00fd kan\u00e1rik. Jeho perie bolo \u010derven\u00e9, miestami trochu oran\u017eov\u00e9. Ihne\u010f si spomenul na Liz, ale… nie, to nebola ona.<\/div>\n
„\u010co\u017ee?“ nech\u00e1pavo sa pozrel na svojho priate\u013ea, ktor\u00e9mu na tv\u00e1ri hral \u00fasmev. Tom Billa zozadu objal a ne\u017ene to tisol a\u017e ku klietke.<\/div>\n
„D\u00fafam, \u017ee mi odpust\u00ed\u0161, \u017ee som ti sem r\u00e1no tak neohl\u00e1sene vbehol a e\u0161te si so sebou vzal aj kamar\u00e1tku.“<\/div>\n
„To ale nie je Liz,“ zakr\u00fatil hlavou \u010diernovlas\u00fd chlapec, no st\u00e1le sa hypnotizuj\u00faco d\u00edval na mal\u00e9ho vt\u00e1\u010dika v klietke.<\/div>\n
„Nie, vol\u00e1 sa Didi,“ vysvetlil Tom. Bill sa zasmial. „\u010co je?“ zamra\u010dil sa.<\/div>\n
„Didi? Kto mu vym\u00fd\u0161\u013eal to meno?“ za\u0161keril sa \u0161\u0165astne Bill. A Pinky tie\u017e vyzeral by\u0165 po to\u013ek\u00fdch mesiacoch \u0161\u0165astn\u00fd, \u010do Billa e\u0161te viac pote\u0161ilo.  <\/div>\n
„N\u00e1hodou to je moja najlep\u0161ia kamar\u00e1tka. Ke\u010f som ju videl v tom obchode, pripomenula mi Liz a ty si p\u00e1r dn\u00ed predt\u00fdm volal, \u017ee Liz… ve\u010f vie\u0161, bolo mi z toho smutno tak ako tebe. Jednoducho mi to pri\u0161lo ako spr\u00e1vne rozhodnutie. K\u00fapil som si ju a poviem ti… aspo\u0148 som sa tam tak stra\u0161ne nenudil. Je celkom \u017eiv\u00e1, ale to je asi preto, \u017ee je omnoho mlad\u0161ia, ne\u017e bola Liz. V\u017edy ke\u010f som ju videl, spomenul som si na teba, l\u00e1ska. Pripom\u00ednala mi domov,“ vysvetlil Tom hlavu si pokladaj\u00fac na Billovo rameno. Bill si vyd\u00fdchol, v tele sa mu rozlieval pr\u00edjemn\u00fd pocit. C\u00edtil sa v Tomovom objat\u00ed tak bezpe\u010dne, uvo\u013enene, pr\u00edjemne a zamilovane.<\/div>\n
„Mysl\u00ed\u0161, \u017ee im bude spolu dobre?“ vzlykol Bill. Dalo sa mu plaka\u0165. Ani nevedel pre\u010do, jednoducho to z neho muselo \u00eds\u0165 von. Veci sa zase dali do poriadku, to predsa chcel, nie? Samozrejme, \u017ee \u00e1no, len nezvl\u00e1dol pr\u00edval v\u0161etk\u00fdch t\u00fdch em\u00f3cii. A aj tak v\u0161etko nebude ako predt\u00fdm… jeho vz\u0165ah s Tomom sa s\u00edce obr\u00e1til na lep\u0161ie, ale st\u00e1le musel ma\u0165 v hlave Liz. Ch\u00fdbala mu a \u017eiaden in\u00fd dom\u00e1ci mil\u00e1\u010dik mu ju nenahrad\u00ed.<\/div>\n
„Ale to vie\u0161, \u017ee \u00e1no, l\u00e1ska. Ale to nechaj na nich. D\u00f4le\u017eitej\u0161ie je, \u017ee mi je s tebou dobre,“ Bill sa usmial a pohladil druh\u00e9ho chlapca po tv\u00e1ri. „Bill? Tie\u017e je ti so mnou tak dobre?“<\/div>\n
„Najlep\u0161ie,“ za\u0161epkal Bill. Boli kone\u010dne vo\u013en\u00ed. Vo\u013en\u00ed ako dvaja vt\u00e1ci vzn\u00e1\u0161aj\u00faci sa na oblohe za pr\u00edjemn\u00e9ho letn\u00e9ho po\u010dasia. Ni\u010d ich ne\u0165a\u017eilo a oni si boli ist\u00fd, \u017ee maj\u00fa pred sebou kr\u00e1sny za\u010diatok.  <\/div>\n
autor: Yw\u010da<\/strong><\/div>\n
betaread: Janule<\/strong><\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Yw\u010da Ahoj, mus\u00edm e\u0161te raz po\u010fakova\u0165  za koment\u00e1re k predch\u00e1dzaj\u00facej jednor\u00e1zovke, naozaj ma ve\u013emi pote\u0161ili \u2665 Pri tomto pr\u00edbehu som sa nechala in\u0161pirova\u0165 moj\u00edm snom, tak h\u00e1dam to nebude moc divn\u00e9  \ud83d\ude42 Iba mus\u00edm poznamena\u0165,  \u017ee som koniec musela p\u00edsa\u0165  dvakr\u00e1t, preto\u017ee sa<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[45],"tags":[],"class_list":["post-9379","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-ff-jednodilky"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9379","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=9379"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9379\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=9379"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=9379"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=9379"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}