{"id":9500,"date":"2011-01-29T14:30:00","date_gmt":"2011-01-29T13:30:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=9476"},"modified":"2011-01-29T14:30:00","modified_gmt":"2011-01-29T13:30:00","slug":"zhoris","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2011\/01\/29\/zhoris\/","title":{"rendered":"Zhor\u00ed\u0161"},"content":{"rendered":"
autor: Diana<\/strong><\/p>\n<\/div>\n
Tento pr\u00edbeh je vlastne pod\u013ea skuto\u010dnosti. Nie t\u00e1 milostn\u00e1  podstata… Ale \u010do m\u00e1m na mysli, u\u017e pochop\u00edte sami…<\/em><\/p>\n<\/div>\n
\"109\"<\/div>\n
<\/div>\n
Kr\u00e1\u010dam preplnenou ulicou \u013eu\u010fmi, ktor\u00ed absol\u00fatne pod\u013eahli predviano\u010dn\u00e9mu zhonu. Najhor\u0161ie na tom je, \u017ee ja patr\u00edm pr\u00e1ve medzi nich. Som bezradn\u00fd. Absol\u00fatne bezradn\u00fd. \u010co mu m\u00e1m k\u00fapi\u0165? V\u00f4bec ni\u010d ma nenapad\u00e1… Keby som aspo\u0148 nebol tak hl\u00fapy a nenechal si to na posledn\u00fa chv\u00ed\u013eu. \u010co posledn\u00fa chv\u00ed\u013eu. To u\u017e je priam posledn\u00e1 sekunda. De\u0148 pred Vianocami? To sa m\u00f4\u017ee len mne sta\u0165.<\/div>\n
\n

Prech\u00e1dzam o\u010dami po jednotliv\u00fdch v\u00fdkladoch drah\u00fdch obchodov. V\u0161etko je prekr\u00e1sne naaran\u017eovan\u00e9 do ligotav\u00fdch strieborn\u00fdch krajiniek. Niekedy m\u00e1m chu\u0165 sta\u0165 sa s\u00fa\u010das\u0165ou tej rozpr\u00e1vky. Keby tak mohol vyzera\u0165 cel\u00fd svet… Keby…<\/p><\/div>\n

\n

Pozer\u00e1m sa hore na oblohu. Je nezvy\u010dajne biela. To asi bude najsk\u00f4r t\u00fdm, \u017ee za\u010d\u00edna sne\u017ei\u0165. Len stoj\u00edm na jednom mieste a nemo pozorujem tancuj\u00face ligotaj\u00face sa vlo\u010dky padaj\u00face na studen\u00fd kamenn\u00fd chodn\u00edk. Kr\u00e1\u010dam smerom v pred, st\u00e1le v\u0161ak obdivujem snehov\u00e9 vlo\u010dky. Zrazu v\u0161ak tvrdo naraz\u00edm na skrehnut\u00e9 dlane, ocit\u00e1m sa na zemi.  <\/div>\n

„\u010co rob\u00ed\u0161, ty n\u00e1dhera! Neu\u010dili \u0165a doma chodi\u0165? To mus\u00ed\u0161 kopa\u0165 do \u013eud\u00ed, ktor\u00fd ti ni\u010d neurobili?“ Spust\u00ed na m\u0148a sprchu v\u00fd\u010ditiek star\u00e1 \u017eena tmav\u0161ej pleti, ktor\u00e1 sedela na kart\u00f3ne pred jedn\u00fdm vstupom do obchodu. Pravdepodobne som o \u0148u zakopol. Vzhliadnem k nej poh\u013eadom, vyzer\u00e1 by\u0165 naozaj na\u0161tvan\u00e1. <\/div>\n
\n
„P-prep\u00e1\u010dte… Ja, ja som si v\u00e1s nev\u0161imol. Mrz\u00ed ma to…“ R\u00fdchlo sa sna\u017e\u00edm ospravedlni\u0165 a vsta\u0165. Ona v\u0161ak na\u010diahne ku mne ruku, na ktorej m\u00e1 star\u00fa potrhan\u00fa rukavicu, a chyt\u00ed ma za tv\u00e1r. Ostro ma prebodne poh\u013eadom.  
„Zhor\u00ed\u0161!“ Povie len jedno slovo, pri ktorom mi prejde tis\u00edce zimomriavok po chrbte.  
„\u010co\u017ee?! \u010co t\u00fdm mysl\u00edte?“ Chcem vedie\u0165 d\u00f4vod v\u00fdznamu jej slov. Ona mi v\u0161ak neodpoved\u00e1, preto sa r\u00fdchlo pozviecham zo zeme. Kone\u010dne som na noh\u00e1ch. Opr\u00e1\u0161im sa od snehu, ktor\u00fd sa mi u\u017e aj tak vpil do kab\u00e1tu a vyd\u00e1m sa smerom, kam som mal namieren\u00e9 u\u017e pred t\u00fdm.  <\/div>\n
Up\u00fatala ma reklama na obchod, kde vytl\u00e1\u010daj\u00fa a zar\u00e1muj\u00fa spolo\u010dn\u00e9 fotografie. Zd\u00e1 sa mi to ako celkom dobr\u00fd n\u00e1pad… V podstate… \u010co lep\u0161ie vymysl\u00edm teraz? No teraz u\u017e asi ni\u010d…  
Vojdem do tich\u00e9ho obchodu, zvon\u010dek pri otvoren\u00ed dver\u00ed zacink\u00e1.  
„Dobr\u00fd de\u0148.“ Priv\u00edta ma blond chlapec. Mus\u00edm uzna\u0165, \u017ee je naozaj ve\u013emi pekn\u00fd. Je ale isto star\u0161\u00ed odo m\u0148a.  
„Dobr\u00fd… Vy tu vytl\u00e1\u010date tie obr\u00e1zky, \u017ee?“ \u010cak\u00e1m na jeho odpove\u010f. Je to s\u00edce hl\u00fapa ot\u00e1zka, ke\u010f\u017ee to maj\u00fa vylepen\u00e9 na skle pred obchodom, ale nevad\u00ed. 
„\u00c1no, \u00e1no. Sta\u010d\u00ed, ak n\u00e1m prinesiete va\u0161u fotku na USB, alebo po\u0161lete telef\u00f3nom cez bluetooth.“ 
„No v\u00fdborne. USB teda pri sebe naozaj nem\u00e1m, ale t\u00fdm telef\u00f3nom by to \u0161lo…“ Chlapec len pok\u00fdvne hlavou a zap\u00edna nie\u010do na po\u010d\u00edta\u010di. 
„Mysl\u00edte…“ 
„M\u00f4\u017ee\u0161 mi tyka\u0165… M\u00e1m len 23… Nec\u00edtim sa star\u00fd.“ Preru\u0161\u00ed ma, a milo sa na m\u0148a usmeje. \u00dasmev mu op\u00e4tujem. Naozaj je zlat\u00fd… <\/div>\n
„Dobre teda… Mysl\u00ed\u0161, \u017ee sa to hod\u00ed ako dar\u010dek pre priate\u013ea?“ Podvihne na m\u0148a svoje jasne modr\u00e9 o\u010di. Je na \u0148om vidie\u0165, \u017ee je zo slova „priate\u013ea“ tro\u0161ku znechuten\u00fd. Mne je to v\u0161ak jedno. Je mi jedno, \u010do si mysl\u00ed…  
„No… Pre priate\u013ea? \u00c1no, \u00e1no, ur\u010dite je to dobr\u00fd n\u00e1pad.“ R\u00fdchlo zahovor\u00ed jeho prekvapenie.  
„No, m\u00f4\u017eete to posla\u0165.“ R\u00fdchlo n\u00e1jdem moju fotku s Tomom, ktor\u00fa sme fotili akur\u00e1t v\u010dera. Mus\u00edm uzna\u0165, \u017ee je naozaj ve\u013emi pekn\u00e1. Tak\u00e1… za\u013e\u00faben\u00e1. M\u00e1m z nej ozajstn\u00fa rados\u0165.  
Odo\u0161lem ju, n\u00e1sledne sa objav\u00ed na monitore.  <\/div>\n
„Toto je tvoj priate\u013e?“ Vytre\u0161t\u00ed o\u010di na ve\u013ek\u00fa fotku laden\u00fa do \u010dervena.  
„\u00c1no… pre\u010do?“ Sp\u00fdtam sa. Celkom nech\u00e1pem jeho reakciu. 
„Ja len, \u017ee… Uhm… dos\u0165 sa podob\u00e1te.“ Na jeho tv\u00e1ri sa objavila grimasa nejasnosti. Bodaj by sa aj nepodobali, ke\u010f sme dvoji\u010dky… To mu ale nem\u00f4\u017eem poveda\u0165… 
„No \u00e1no… Hovoria n\u00e1m to. Uhm, dos\u0165 sa pon\u00e1h\u013eam…“ V skuto\u010dnosti sa len chcem vyhn\u00fa\u0165 \u010fal\u0161\u00edm ot\u00e1zkam toho chlapca.  
„Ve\u010f dobre, dobre. Rob\u00edm, \u010do m\u00f4\u017eem…“ Posledn\u00fd kr\u00e1t klikne a rozvrnd\u017e\u00ed sa ve\u013ek\u00fd stroj, z ktor\u00e9ho n\u00e1sledne o p\u00e1r sek\u00fand vylezie na\u0161a fotka. Blondiak ju vezme a vlo\u017e\u00ed medzi kri\u0161t\u00e1\u013eov\u00e9 sklo.  <\/div>\n
„Chce\u0161 ju aj zabali\u0165?“ To sa mi zd\u00e1 ako skvel\u00fd n\u00e1pad. Pravdupovediac, \u00faplne som na viano\u010dn\u00e9 balenie dar\u010dekov zabudol. Nevad\u00ed, aspo\u0148 Tom ho tak\u00fd bude ma\u0165.  
„Jasn\u00e9, m\u00f4\u017ee by\u0165.“ Prejde aj s obrazom k pultu s mnoho farebn\u00fdmi stu\u017ekami a leskl\u00fdmi baliacimi papiermi.  
„Farba?“ Prejde prstami po v\u0161etk\u00fdch mo\u017en\u00fdch odtie\u0148och papiera. 
„\u010cerven\u00e1.“ M\u00e1m r\u00e1d \u010derven\u00fa. Aspo\u0148 cez Vianoce. 
„Dobr\u00fd v\u00fdber.“ \u017dmurkne na m\u0148a a u\u017e aj \u0161ikovne bal\u00ed dar\u010dek. Je hotov\u00fd sk\u00f4r, ako som predpokladal. Pripne tam e\u0161te posledn\u00fa \u010derven\u00fa ma\u0161li\u010dku a pod\u00e1 mi ho. Ja si ho pohotovostne vezmem a u\u017e aj vyber\u00e1m z kabelky pe\u0148a\u017eenku.  <\/div>\n
„Myslel som, \u017ee kabelky nosia len \u017eeny.“ Hovor\u00ed po\u010das toho, ako si ma premeriava poh\u013eadom. Za\u010d\u00edna ma t\u00fdmi pozn\u00e1mkami \u0161tva\u0165. 
„Nie, nenosia…“ Vyvediem ho z omylu, \u010falej sa t\u00fdm nezahadzujem. 
„Myslel som, \u017ee aj \u0161minky nosia len \u017eeny.“ Podvihne ironicky jedno obo\u010die. Tak a dos\u0165! Toto ma u\u017e za\u010d\u00edna naozaj vyt\u00e1\u010da\u0165.  
„M\u00e1\u0161 nejak\u00fd probl\u00e9m?!“ \u0160teknem na\u0148ho, on sa v\u0161ak neur\u00e1\u010di ani pozrie\u0165 sa mi do o\u010d\u00ed. St\u00e1le rob\u00ed nie\u010do na tom hl\u00fapom po\u010d\u00edta\u010di. 
„Nie, nie… To by som si vo\u010di tebe nedovolil, princezn\u00e1.“ Vzhliadne ku mne a usmeje sa. Vyto\u010d\u00ed ma to stra\u0161ideln\u00fdm sp\u00f4sobom. Toto teda trpie\u0165 nebudem. Na\u0161tvane mu hod\u00edm desa\u0165 euro na pult, schmatnem obraz a od\u00eddem pre\u010d. Nezabudnem poriadne treskn\u00fa\u0165 dverami. Mysl\u00edm, \u017ee zvon\u010dek aj stihol odpadn\u00fa\u0165.<\/div>\n
\n

Moje telo oblial studen\u00fd vzduch vonkaj\u0161ka. Bol to ako \u0161ok. Sneh mi letel priamo do tv\u00e1re. Za t\u00fa chv\u00ed\u013eku, \u010do som bol v tej predajni, sa stihla urobi\u0165 poriadna chumelica. Brod\u00edm sa snehom, sna\u017e\u00edm sa pr\u00eds\u0165 k tax\u00edku. Potrebujem sa u\u017e dosta\u0165 domov. Toto po\u010dasie mi u\u017e lezie na nervy. Vlastne, lezie mi na nervy v\u0161etko, odkedy som odtia\u013e vy\u0161iel. Podar\u00ed sa mi kone\u010dne dosta\u0165 do auta, zabuchnem za sebou dvere. Oklepem sa od snehu, e\u0161te \u017ee tu m\u00e1 taxik\u00e1r pr\u00edjemn\u00e9 teplo. C\u00edtim na sebe jeho poh\u013ead. 
„Dobr\u00fd, sle\u010dna. Kam to bude?“ Neveriacky pozer\u00e1m na jeho o\u010di v sp\u00e4tnom zrkadle. M\u00e1m pocit, \u017ee ma asi rozhod\u00ed! 
„Ak\u00e1 sle\u010dna? \u010co s t\u00fdm do pekla m\u00e1te v\u0161etci?!“ Rozkrikujem a sa na\u0161tvane h\u00e1d\u017eem rukami.  
„No tak prep\u00e1\u010dte, prep\u00e1\u010dte… Kam teda?“ E\u0161te\u017ee sa mi ospravedlnil… Neviem s\u00edce, \u010do by som urobil, ale nie\u010do ur\u010dite… 
„Domov…“ Zamru\u010d\u00edm. Uvedom\u00edm si v\u0161ak, \u017ee nevie, kde b\u00fdvam.  
„Teda vlastne…“ Nadiktujem mu ulicu, o chv\u00ed\u013eu sa auto u\u017e pohne. Neb\u00fdvame \u010faleko, ale v takejto zime sa mi teperi\u0165 domov pe\u0161o teda nechce.<\/div>\n

\n

Zastaneme pred domom. 
„Bude to…“ Povie cenu a ja mu nech\u00e1m peniaze na zadnom sedadle. Vyleziem von, nestihol som si ani v\u0161imn\u00fa\u0165, kedy za\u010dalo namiesto sne\u017eenia pr\u0161a\u0165. Urobila sa tu akur\u00e1t obrovsk\u00e1 \u010d\u013eapkanica. Aby toho nebolo m\u00e1lo, m\u00e1m toho pln\u00e9 top\u00e1nky. M\u00e1m jedin\u00e9 \u0161\u0165astie, a to, \u017ee ma od domu del\u00ed u\u017e len p\u00e1r kr\u00f4\u010dikov, ktor\u00e9 n\u00e1sledne prejdem. Vyberiem k\u013e\u00fa\u010de z kabelky, odomk\u00fdnam byt. Ak\u00e9 je moje prekvapenie, ke\u010f zist\u00edm, \u017ee s\u00fa dvere odomknut\u00e9. Nijak sa nad t\u00fdm nepozastavujem a vojdem do tepl\u00e9ho bytu. N\u00edm sa v\u0161ade rozliehaj\u00fa stony dvojak\u00e9ho hlasu. Srdce mi stiahne, obavy ma zo\u017eieraj\u00fa…<\/div>\n

\n

„Nie… To by mi tom neurobil… Pokoj, Bill… Upokoj sa…“ Hovor\u00edm si s\u00e1m pre seba. Ur\u010dite len zase pozer\u00e1 nejak\u00e9 porno… Je to Tom. On st\u00e1le pozer\u00e1 porno… 
M\u00f4\u017eem si hovori\u0165, \u010do chcem, st\u00e1le ma bolestiv\u00fd k\u0155\u010d strachu neop\u00fa\u0161\u0165a.  
„Nik tu nie je… Nik tu nie je…“ St\u00e1le s\u00e1m sebe nahov\u00e1ram po\u010das toho, ako kr\u00e1\u010dam do sp\u00e1lne. \u010c\u00edm som bli\u017e\u0161ie ku dver\u00e1m, t\u00fdm sa vzdychy zosil\u0148uj\u00fa, obavy sa stup\u0148uj\u00fa. Otvor\u00edm dvere, vid\u00edm, ako si to Tom rozd\u00e1va s nejakou plavovl\u00e1skou. V tom momente sa mi srdce rozbije na mili\u00f3ny malink\u00fdch \u010diasto\u010diek, prebodne ma nespo\u010detn\u00e9 mno\u017estvo tup\u00fdch d\u00fdk. Moje em\u00f3cie mi nedovo\u013euje ni\u010d in\u00e9, len bezbranne plaka\u0165 nad poh\u013eadom.<\/div>\n

\n

„Bill!! \u010c-\u010do tu do pekla tak skoro rob\u00ed\u0161?!“ R\u00fdchlo sa posad\u00ed. Zar\u00e1\u017ea ma, \u017ee sa p\u00fdta pr\u00e1ve toto. Akoby ho toto v\u00f4bec netr\u00e1pilo. Vlastne… Nem\u00e1 pre\u010do… 
„\u010co \u0165a to preboha tr\u00e1pi? Svojmu bratovi predsa nemus\u00ed\u0161 ni\u010d vysvet\u013eova\u0165…“ Povie mu t\u00e1 \u017eena. Tak\u017ee len svojmu bratovi. Ach. Keby to aspo\u0148 tak nebolelo… Keby to aspo\u0148 tak stra\u0161ne nebolelo!! 
„Vypadnite!!! Vypadnite odtia\u013eto!!!“ Rozkri\u010d\u00edm sa, nech\u00e1m slzy vo\u013ene steka\u0165 po mojej tv\u00e1ri. Ona sa okam\u017eite zdv\u00edha, bez slova si zoberie v\u0161etky svoje veci a odch\u00e1dza. Nezabudne do m\u0148a pri dver\u00e1ch prudko narazi\u0165.  
„Zmizni aj ty!! Nen\u00e1vid\u00edm \u0165a!! Nen\u00e1vid\u00edm!!!“ Pr\u00eddem k nemu. Chyt\u00ed ma za plecia, chce ma pobozka\u0165. Ja sa v\u0161ak od toho bastarda bozk\u00e1va\u0165 nenech\u00e1m. Celou silou mu vylep\u00edm facku. <\/div>\n

„\u010co rob\u00ed\u0161??!! Bill! Uvedom sa!“ 
„Uvedom sa? Ja sa m\u00e1m uvedomi\u0165?!! To ty ma podv\u00e1dza\u0161!! Si oby\u010dajn\u00fd hajzel!! Vypadni!!!“ H\u00e1d\u017eem po \u0148om vank\u00fa\u0161e, nedok\u00e1\u017eem sa na\u0148ho u\u017e ani pozera\u0165. 
„Chcel som si len u\u017ei\u0165! Ja \u0165a milujem… Odpus\u0165 mi to… pros\u00edm…“ Tak on ma e\u0161te pros\u00ed? Po tom, \u010do urobil? Nikdy mu to neodpust\u00edm. Nikdy.  
„Daj mi u\u017e pokoj!! Nechcem \u0165a tu! Nen\u00e1vid\u00edm \u0165a!!“ Sna\u017e\u00edm sa ho vyhodi\u0165 z izby, \u010do sa mi aj podar\u00ed. Zabuchnem dvere, zamknem.  
„Bill\u00ed, no tak! L\u00e1ska, odpus\u0165 mi to! Pros\u00edm!“ Kri\u010d\u00ed a b\u00facha p\u00e4s\u0165ami na dvere… Je a\u017e tak hl\u00fapy, aby vedel, \u017ee ma t\u00fdmto ranil? \u017de ma t\u00fdmto zabil?… Asi \u00e1no…  
Nepl\u00e1nujem mu ani odpoveda\u0165. V z\u00e1chvate hnevu odbal\u00edm obraz, ktor\u00fd som mu chcel da\u0165 na Vianoce. Znechutene sa pozriem na t\u00fa fotku. Je tak ve\u013emi klamliv\u00e1. Ako by sa mi vysmievala do o\u010d\u00ed. Tento pocit neznesiem. Celou silou ju hod\u00edm o zem. Sklo sa rozbije na tis\u00edce k\u00faskov, rozletia sa po celej miestnosti. Fotka sa roztrhne. Presne medzi n\u00edm a mnou. A tak to aj zostane. Oddelen\u00ed do konca \u017eivota.<\/div>\n
\n

„Bill! \u010co sa tam deje??!!“ Zakri\u010d\u00ed, pravdepodobne po\u010dul siln\u00fd n\u00e1raz. Ignorujem ho. Prehupnem sa na posteli, pr\u00eddem ku skrini. Vyberiem z nej neve\u013ek\u00fa \u0161katu\u013eku pln\u00fa na\u0161ich za\u013e\u00faben\u00fdch fotiek, ktor\u00fa nemal nikdy nikto vidie\u0165. A teraz u\u017e ani neuvid\u00ed. Vezmem \u0161katu\u013eu a z\u00e1palky zo stol\u00edka. Otvor\u00edm dvere, Tom tam na moje \u0161\u0165astie u\u017e nie je. Prejdem ku dver\u00e1m, r\u00fdchlo sa obujem, zabuchnem za mnou dvere.  
„Bill\u00ed! Kam ide\u0161?“ Po\u010dujem u\u017e len tlmen\u00fa ot\u00e1zku z domu, v ktorom ja u\u017e nie som… Utek\u00e1m smerom k senn\u00edku, kam chod\u00edm v\u017edy, ke\u010f sa s n\u00edm poh\u00e1dam. Je tam sucho a som tam s\u00e1m… V tejto chv\u00edli ma nezauj\u00edma d\u00e1\u017e\u010f prist\u00e1vaj\u00faci na mojej u\u017e tak \u00faplne rozmazanej tv\u00e1ri. S pomal\u00fdch krokov vznik\u00e1 beh.<\/div>\n

\n

„Bill, stoj! No tak stoj!“ Be\u017e\u00ed sa mnou. Vedel som to. Nem\u00e1m u\u017e ani to\u013eko oh\u013eaduplnosti, aby som sa obzrel. Namiesto toho sa mu sna\u017e\u00edm ujs\u0165. To sa mi dar\u00ed. Pribehnem do stodoly, r\u00fdchlo za sebou zavriem dvere, zabarik\u00e1dujem ho drevom, aby sa ku mne nedostal. Skoro som to nestihol. Po\u010dujem n\u00e1raz do on\u00fdch dver\u00ed.<\/p><\/div>\n

\n

„Bill, do pekla, no tak! Nespr\u00e1vaj sa ako mal\u00e9 die\u0165a! Pus\u0165 ma dnu!“ Sna\u017e\u00edm sa ani nevn\u00edma\u0165, \u010do hovor\u00ed. Nez\u00e1le\u017e\u00ed mi na tom. Nez\u00e1le\u017e\u00ed mi teraz na ni\u010dom. Hod\u00edm \u0161katu\u013eu na zem, vyberiem z\u00e1palky, \u0161krtnem. Chv\u00ed\u013eku pozorujem mal\u00fd plamienok na z\u00e1palke. Vid\u00edm v \u0148om cel\u00fd svoj \u017eivot str\u00e1ven\u00fd s n\u00edm. Spom\u00ednam na n\u00e1\u0161 prv\u00fd bozk. Ako mi povedal, \u017ee ma \u013e\u00fabi. Bo\u017ee… Keby som tak vedel, \u017ee s\u00fa to v\u0161etko len klamstv\u00e1. Ni\u010d in\u00e9, len klamstv\u00e1. Z\u00e1palku pust\u00edm dole. Za p\u00e1r sek\u00fand u\u017e horia v\u0161etky moje spomienky. Ohe\u0148 oblizuje \u010das\u0165 Tomovej tv\u00e1re. P\u00e1lia sa jeho \u00fasta. Jeho \u00fasta, ktor\u00e9 som tak miloval bozk\u00e1va\u0165… Neudr\u017e\u00edm sa a op\u00e4\u0165 sa rozvzlyk\u00e1m. Je mi tak \u0165a\u017eko… Akoby odo m\u0148a oddelili v\u0161etko, zostalo len pr\u00e1zdne telo bez du\u0161e… D\u00edvam sa na neust\u00e1le zv\u00e4\u010d\u0161uj\u00faci sa ohe\u0148. V tej chv\u00edli si neuvedomujem, \u017ee sa roz\u0161iruje a stebl\u00e1 sena za\u010d\u00ednaj\u00fa horie\u0165. Neprid\u00e1vam tomu v\u00fdznam. Je mi jedno, \u010do sa stane. Zovriem pevne vie\u010dka. Nevn\u00edmam \u010das, ktor\u00fd nevid\u00edm. Zist\u00edm, \u017ee to bolo v\u0161ak pr\u00edli\u0161 dlho, aby sa horiaca skaza mojich spomienok roz\u0161\u00edrila po celej ve\u013ekosti stodoly. Je a\u017e nebezpe\u010dne bl\u00edzko.<\/p><\/div>\n

\n

„Bill! V stodole sa p\u00e1li! No tak, vylez!! R\u00fdchlo!!“ A\u017e teraz mi doch\u00e1dzaj\u00fa jeho slov\u00e1. Za\u010dnem sa drhn\u00fa\u0165 dymom, chcem utiec\u0165. Sna\u017e\u00edm sa otvori\u0165 dvere, ony s\u00fa v\u0161ak zaseknut\u00e9 t\u00fdm drevom. Nechcem zomrie\u0165. Vlastne chcem… Ale nie takto… 
„Tom! Pom\u00f4\u017e mi! Dvere sa zasekli! Neviem sa dosta\u0165 von!!“ B\u00facham d\u00fafaj\u00fac, \u017ee mi pom\u00f4\u017ee… 
„Pom\u00f4\u017eem ti! Dostanem \u0165a odtia\u013e! S\u013eubujem!“ Kri\u010d\u00ed. St\u00e1le sa drhnem, prest\u00e1vam vl\u00e1da\u0165. Dym sa mi dost\u00e1va do p\u013e\u00fac. Doch\u00e1dza mi, \u017ee jeho s\u013euby s\u00fa zase len klamstv\u00e1. Tento kr\u00e1t to v\u0161ak nie je jeho vina.<\/div>\n

\n

Padnem na kolen\u00e1, zveziem sa dole. Preblyskne mnou slovo tej \u017eeny „Zhor\u00ed\u0161“… Splnilo sa to. Zhor\u00edm… Prest\u00e1vam d\u00fdcha\u0165, posledn\u00fd kysl\u00edk vd\u00fdchnem na povedanie slov. 
„Milujem \u0165a, Tom.“ Zatv\u00e1ram o\u010di. Je stra\u0161n\u00fd pocit vedie\u0165, \u017ee ich u\u017e nikdy neotvor\u00edm.  
„Bill!! Bill!! No tak ! Milujem \u0165a.“ Posledn\u00e9 slov\u00e1, ktor\u00e9 po\u010dujem, k\u00fdm sa nadobro vytrat\u00ed moja du\u0161a s nevl\u00e1dneho tela.<\/p>\n<\/div>\n

autor: Diana<\/strong><\/div>\n
betaread: Janule
<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Diana Tento pr\u00edbeh je vlastne pod\u013ea skuto\u010dnosti. Nie t\u00e1 milostn\u00e1  podstata… Ale \u010do m\u00e1m na mysli, u\u017e pochop\u00edte sami… Kr\u00e1\u010dam preplnenou ulicou \u013eu\u010fmi, ktor\u00ed absol\u00fatne pod\u013eahli predviano\u010dn\u00e9mu zhonu. Najhor\u0161ie na tom je, \u017ee ja patr\u00edm pr\u00e1ve medzi nich. Som bezradn\u00fd. Absol\u00fatne bezradn\u00fd.<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[45],"tags":[],"class_list":["post-9500","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-ff-jednodilky"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9500","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=9500"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9500\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=9500"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=9500"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=9500"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}