{"id":9603,"date":"2011-01-17T17:00:00","date_gmt":"2011-01-17T16:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=9579"},"modified":"2011-01-17T17:00:00","modified_gmt":"2011-01-17T16:00:00","slug":"therapy-1-2","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2011\/01\/17\/therapy-1-2\/","title":{"rendered":"Therapy 1\/2"},"content":{"rendered":"
autor: Yw\u010da<\/strong><\/p>\n<\/div>\n
Ahoj!<\/em><\/div>\n
Kone\u010dne som sa dokopala k tomu, aby som na TWB nie\u010do poslala. Predt\u00fdm nebola odvaha (vlastne ani teraz nie je), ale s\u013e\u00fabila som, \u017ee to sem po\u0161lem \ud83d\ude09<\/em><\/div>\n
Pomenovala som to Therapy (pod\u013ea pesni\u010dky od All Time Low –  iba chcem upozorni\u0165, \u017ee to s touto pesni\u010dkou nem\u00e1 ni\u010d spolo\u010dn\u00e9). Toto je m\u00f4j prv\u00fd „psycho pr\u00edbeh“, ako to ja vol\u00e1m, tak d\u00fafam, \u017ee sa bude p\u00e1\u010di\u0165. Ja viem, \u017ee v poslednej dobe je na TWB nejak\u00fd probl\u00e9m s koment\u00e1rmi, \u010do ma naozaj mrz\u00ed, ale ni\u010d s t\u00fdm asi nenarob\u00edme. Tak\u017ee ak tu nen\u00e1jdem \u017eiadne koment\u00e1re, nebudem vedie\u0165, \u010di je to preto, \u017ee pr\u00edbeh je v sloven\u010dine, alebo je to mizerne nap\u00edsan\u00e9, alebo preto, \u017ee sa v\u00e1m nechce p\u00edsa\u0165 koment\u00e1re. No uvid\u00edme, nejdem \u010falej zdr\u017eova\u0165. Dopredu \u010fakujem v\u0161etk\u00fdm, ktor\u00ed si to pre\u010d\u00edtaj\u00fa a zanechaj\u00fa koment\u00e1r \ud83d\ude09<\/em><\/div>\n
Yw\u010da<\/em><\/p>\n<\/div>\n
\u010ciernovlas\u00fd chlapec sa zachichotal, pevne v ruk\u00e1ch zvieral mal\u00e9ho ply\u0161ov\u00e9ho macka.<\/div>\n
„Tomi, hraj sa so mnou,“ s \u00fasmevom natiahol jednu ruku do pr\u00e1zdna. „Chce\u0161 m\u00f4jho macka?“ sp\u00fdtal sa tmy, ktor\u00e1 napl\u0148ovala miestnos\u0165. Jedin\u00e1 vec, v\u010faka ktorej bolo v miestnosti ako-tak vidie\u0165, bolo mal\u00e9 okno hne\u010f oproti dver\u00e1m, do ktor\u00e9ho presvitalo svetlo. „Na,“ chv\u00ed\u013eu v\u00e1hal, no potom ply\u0161iaka premiestnil svojimi r\u00fa\u010dkami na zem iba p\u00e1r centimetrov od seba. „Je kr\u00e1sny, v\u0161ak? Pripom\u00edna mi toti\u017e teba, Tomi,“ \u010falej hovoril do tmy, nesp\u00fa\u0161\u0165al zrak z miesta pred sebou. Ozvalo sa vrzgnutie dver\u00ed, miestnos\u0165 sa naplnila trochu ostrej\u0161\u00edm svetlom.<\/p>\n<\/div>\n
„Billy?“ za\u0161epkala \u017eena do ticha, ktor\u00e9 tu panovalo. Zbadala mal\u00e9 tel\u00ed\u010dko chrbtom k nej, ktor\u00e9 sa n\u00e1sledne oto\u010dilo a venovalo jej \u00fasmev. „\u010co tu rob\u00ed\u0161?“<\/div>\n
„Hr\u00e1m sa s Tomim,“ odpovedal osloven\u00fd. \u017dena nerv\u00f3zne pre\u0161liapla, no potom si v\u0161imla medved\u00edka pri Billovi.<\/div>\n
„To je mil\u00e9. Billy, zlat\u00ed\u010dko, p\u00f4jdeme za Tomom do nemocnice, chce\u0161 \u00eds\u0165 s nami?“ pri\u0161la ku chlapcovi, k\u013eakla si a jemne ho pohladila po vlasoch.<\/div>\n
„S Tomom?“ sp\u00fdtal sa Bill, do n\u00e1ru\u010dia si pritiahol hned\u00e9ho ply\u0161iaka.<\/div>\n
\n
<\/div>\n
„Za Tomom,“ opravila ho, zamra\u010dila sa. Bill sa ale tv\u00e1ril, \u017ee ju moc nevn\u00edma, nie\u010do si mrmlal pre seba. „Ide\u0161?“ postavila sa a \u010dakala na synovu odpove\u010f. Bill prik\u00fdvol. Natiahla k nemu ruku, chlapec ju prijal, macka si pridr\u017eoval jednou rukou.<\/p>\n<\/div>\n
„Ide aj Tom?“ sp\u00fdtal sa Bill pretieraj\u00fac si rukou o\u010di. Simone, jeho matka, za\u010dala panik\u00e1ri\u0165, no ke\u010f si uvedomila, \u017ee jej syn zase hovoril o medved\u00edkovi v jeho objat\u00ed, upokojila sa.<\/div>\n
„Po\u010f,“ povedala jednoducho a \u0165ahala Billa s tej tmy pre\u010d.<\/div>\n
„Pre\u010do si si aspo\u0148  nezasvietil, ke\u010f si sa hral?“ hodila na\u0148ho k\u00e1rav\u00fd  poh\u013ead, Bill mykol plecami.<\/div>\n
„Tomi nechce, aby som zasvietil. Hovor\u00ed, \u017ee aj cez temnotu ma vid\u00ed a dok\u00e1\u017ee n\u00e1js\u0165,“ vysvetlil jej Bill, boli v predsieni. Chlapec sa za\u010dal poslu\u0161ne ob\u00fava\u0165, nechal svoju matku v prostriedku miestnosti zasko\u010den\u00fa.<\/div>\n
„Simone, ideme,“ vo\u0161iel do miestnosti Jorgen, hrnul si to k dver\u00e1m. Simone prik\u00fdvla.<\/p>\n<\/div>\n
*<\/p>\n<\/div>\n
„Stalo sa nie\u010do, \u017ee si tak ticho?“ sp\u00fdtal sa mu\u017e za volantom nepr\u00edtomnej \u017eeny ved\u013ea neho. Simone sa oto\u010dila dozadu, videla svojho syna hraj\u00faceho sa s medved\u00edkom. Na tom by nebolo ni\u010d zvl\u00e1\u0161tne, no zrazu sa za\u010dal rozpr\u00e1va\u0165 s pr\u00e1zdnym miestom ved\u013ea seba. Zatriasla hlavou.<\/div>\n
„S\u00fa to u\u017e  dva roky. Obom im bude trin\u00e1s\u0165. Ko\u013eko mysl\u00ed\u0161, \u017ee to e\u0161te potrv\u00e1?“ povzdychla si, potla\u010dovala slzy.<\/div>\n
„Mus\u00ed\u0161 d\u00fafa\u0165. Vie\u0161,  \u017ee n\u00e1dej zomiera posledn\u00e1,“ povedal Jorg nesp\u00fa\u0161\u0165aj\u00fac o\u010di z dia\u013enice.<\/div>\n
„Nemysl\u00ed\u0161, \u017ee je smie\u0161ne v Billovom veku sa e\u0161te hra\u0165 s hra\u010dkami?“ ozvala sa po chv\u00edli zaryt\u00e9ho ml\u010dania a prem\u00fd\u0161\u013eala.<\/div>\n
„Simone, vie\u0161, \u017ee si pre\u0161iel \u0165a\u017ek\u00fdm obdob\u00edm. Ch\u00fdba mu,“ obhajoval ho jeho otec. Simone u\u017e bola rad\u0161ej ticho. Iba prem\u00fd\u0161\u013eala a bola mimo realitu.<\/p>\n<\/div>\n
*<\/p>\n<\/div>\n
\u010ciernovlas\u00e9 stvorenie vst\u00fapilo do miestnosti spolo\u010dne so svojimi rodi\u010dmi, ktor\u00ed ihne\u010f pribehli k posteli, na ktorej le\u017eal chlapec. Pre Billa cudz\u00ed chlapec. Chodili za n\u00edm ka\u017ed\u00fd de\u0148. Billovi pri\u0161la t\u00e1to nudn\u00e1 biela miestnos\u0165 s ak\u00fdmisi pr\u00edstrojmi zn\u00e1ma, ale nevedel pr\u00eds\u0165 na to, odkia\u013e. \u010co bolo na tom d\u00f4le\u017eit\u00e9, \u017ee tu chodili ka\u017ed\u00fd de\u0148? A st\u00e1le ten podivn\u00fd chlapec pripojen\u00fd na nejak\u00e9 hadi\u010dky. Bol zn\u00e1my, rovnako zn\u00e1my ako cel\u00e1 t\u00e1to miestnos\u0165. Billa to ani nezauj\u00edmalo, pre\u010do s\u00fa vlastne tu. Nikdy sa nep\u00fdtal. V\u017edy si poslu\u0161ne sadol na stoli\u010dku a d\u00edval sa na toho podivn\u00e9ho chlapca.<\/div>\n
„Billy, nechce\u0161  \u00eds\u0165 bli\u017e\u0161ie k Tomovi?“ sp\u00fdtala sa svojho syna, opierala sa o mal\u00fd stol\u00edk ved\u013ea postele.<\/div>\n
„Tomi ostal v aute, nie je tam to\u013eko svetla ako tu,“ zamrmlal. Simone vyvalila o\u010di, svoj poh\u013ead zapichla do Jorgena, ktor\u00fd asi Billove mrmlanie nepo\u010dul. Bill sa choval… zvl\u00e1\u0161tne.<\/p>\n<\/div>\n
***<\/p>\n<\/div>\n
-o rok nesk\u00f4r-<\/p>\n<\/div>\n
„Billy, tvoj brat!“ vletela do miestnosti cel\u00e1 \u0161\u0165astn\u00e1 Simone, myslela, \u017ee za\u010dne od radosti sk\u00e1ka\u0165. Kedy naposledy sa radovala? Bill odtrhol svoj zrak od hra\u010diek, s ktor\u00fdmi sa hral a uk\u00e1zal pred seba.<\/div>\n
„Je tu!“ vyh\u0155kol, ukazoval kamsi pred seba.<\/div>\n
„Nie!“ okr\u00edkla ho, no potom sa upokojila. „Billy, po\u010f, mus\u00edme \u00eds\u0165!“<\/div>\n
„P\u00f4jde aj Tomi?“ vypadlo z Billa, poslu\u0161ne sa zdvihol z miesta, kde sedel, a podal matke ruku.<\/div>\n
„My ideme za n\u00edm,“ vysvetlila mu, str\u00e1cala trpezlivos\u0165.<\/div>\n
„Ale on je tu. Pozri,“ op\u00e4\u0165 uk\u00e1zal na to ist\u00e9 miesto. \u017dena sa zamra\u010dila a \u0165ahala ho za ruk\u00e1v pre\u010d z tejto \u0161ialenej miestnosti.<\/p>\n<\/div>\n
*<\/p>\n<\/div>\n
Op\u00e4\u0165 tam boli. T\u00e1 miestnos\u0165, t\u00e1 ist\u00e1 ako za posledn\u00e9 tri roky. Bill iba ne\u010dine st\u00e1l a h\u013eadel pred seba. Nie\u010do tu ale nesedelo. C\u00edtil zvl\u00e1\u0161tnu atmosf\u00e9ru. Jeho \u010dokol\u00e1dov\u00e9 o\u010di prebehli po miestnosti a zastavili sa pri posteli. Le\u017eal tam ako v\u017edy, ale predsa bolo nie\u010do inak. Bill zalapal po dychu, jeho prst sa pohol. V\u0161imol si svoju matku, ako tomu chlapcovi nie\u010do hovor\u00ed. Jeho otec st\u00e1l za \u0148ou a z druhej strany bol e\u0161te nejak\u00fd doktor a sestri\u010dka. Bill si sadol na stoli\u010dku oproti posteli a sledoval cel\u00fa t\u00fato situ\u00e1ciu. Nepo\u010dul hlasy, videl len pohyby a to tie\u017e iba rozmazane. C\u00edtil sa unavene, vy\u010derpane. Za\u017emurkal a trochu sa otriasol. Chcel \u00eds\u0165 domov.<\/p>\n<\/div>\n
„Billy,“ zavolala ho jeho matka a t\u00fdm vr\u00e1tila Billa ako-tak do reality. Bill sa vy\u013eakane obzeral okolo seba, v\u0161imol si matky, ktor\u00e1 ho volala k sebe. Poslu\u0161ne sa postavil zo stoli\u010dky a v\u00e1hav\u00fdmi krokmi pri\u0161iel k posteli.<\/div>\n
„Nech\u00e1me v\u00e1s osamote,“ povedala len a \u0165ahala Jorgena pre\u010d z miestnosti. Dvere sa zabuchli. Bill sa a\u017e teraz pozrel smerom k posteli. Le\u017eal na nej ten chlapec s dlh\u00fdmi rozpusten\u00fdmi vlasmi podobn\u00fdmi Billov\u00fdm p\u00f4vodn\u00fdm. Bill si toti\u017e dal svoje blon\u010fav\u00e9 prefarbi\u0165 na \u010dierno.<\/div>\n
\u010ciernovlas\u00fd chlapec si a\u017e teraz v\u0161imol \u010dokol\u00e1dov\u00e9 o\u010di pozoruj\u00face ho spod hust\u00fdch rias. Trochu zneistel. Ten poh\u013ead…<\/div>\n
„Bill?“ za\u010dul tich\u00fd  hl\u00e1sok vych\u00e1dzaj\u00faci z chlapcov\u00fdch pier. Bill sa z\u013eakol. Odkia\u013e poznal jeho meno?<\/div>\n
„K-kto si?“ sp\u00fdtal sa placho. Ten chlapec bol ve\u013emi pekn\u00fd, ale nepoznal ho. Bill c\u00favol, chlapec s\u00edce otv\u00e1ral \u00fasta, ale nepo\u010dul \u017eiaden hlas z nich vych\u00e1dzaj\u00faci. C\u00faval st\u00e1le viac a viac, st\u00e1le viac a viac sa mu vzdia\u013eoval. Bol vystra\u0161en\u00fd.<\/div>\n
„Billy?“ oslovil ho op\u00e4\u0165 ten hlas. Tento kr\u00e1t ho v\u0161ak po\u010dul. Bol starostliv\u00fd  a zasko\u010den\u00fd.<\/div>\n
„Be\u017e pre\u010d, be\u017e  odo m\u0148a pre\u010d!“ zakri\u010dal osloven\u00fd a vybehol z miestnosti.<\/p>\n<\/div>\n
***<\/p>\n<\/div>\n
-o mesiac nesk\u00f4r-<\/p>\n<\/div>\n
„Bill, ve\u010dera!“ za\u010dul matkin hlas, postavil sa zo zeme a be\u017eal k stolu. Vo dver\u00e1ch jed\u00e1lne sa e\u0161te stretol s \u010fal\u0161\u00edmi \u010dokol\u00e1dov\u00fdmi o\u010dami, ktor\u00e9 mu venovali letm\u00fd poh\u013ead. Bill sa vy\u0161plhal na stoli\u010dku a poslu\u0161ne \u010dakal na tanier pln\u00fd dobr\u00f4t, ktor\u00fa mu bol postr\u010den\u00fd pod nos.<\/div>\n
„Dobr\u00fa chu\u0165,“ povedala Simone v\u0161etk\u00fdm pr\u00edtomn\u00fdm a s hran\u00fdm \u00fasmevom si sadla na stoli\u010dku.  <\/div>\n
Odvtedy, \u010do Toma pustili z nemocnice, sa ni\u010d nezmenilo k lep\u0161iemu. Myslela si, \u017ee bud\u00fa op\u00e4\u0165 \u0161\u0165astn\u00e1 rodinka ako predt\u00fdm, no m\u00fdlila sa. Kedysi \u0148ou skuto\u010dne boli, to \u00e1no, no v\u0161etko sa zhor\u0161ilo v okamihu, \u010do Tom upadol do k\u00f3my. Bol to pre ka\u017ed\u00e9ho ve\u013ek\u00fd \u0161ok, hlavne pre Billa, je to koniec koncov jeho dvoj\u010da. Ale… Bill sa tak u\u017e nespr\u00e1va. Pred troma rokmi ho po\u010dula plaka\u0165 ako klbko ne\u0161\u0165astia za dverami svojej izby. Stra\u0161ne ju to mrzelo, a tak mu vybavila psychologi\u010dku. Len\u017ee… nepomohlo to. Sk\u00f4r sa jej zdalo, \u017ee to cel\u00fa situ\u00e1ciu iba zhor\u0161ilo. Bill na \u0148u kri\u010dal, \u017ee nie je bl\u00e1zon, bola hl\u00fapa, \u017ee ho tam posielala napriek synovmu nes\u00fahlasu. Nevedela, \u017ee mu to len ubl\u00ed\u017ei. Ale stalo sa. Bill si teraz na Toma nepam\u00e4tal. Zabudol. St\u00e1le sa mu sna\u017eila vysvetli\u0165, \u017ee je to jeho brat Tom, jeho dvoj\u010da, ale nepo\u010d\u00faval ju. Iba e\u0161te viac objal svojho medved\u00edka, ktor\u00e9ho so sebou st\u00e1le \u0165ahal, oto\u010dil sa a zdalo sa, \u017ee ju ani nepo\u010d\u00faval.<\/p>\n<\/div>\n
Po ve\u010deri obe jej deti zmizli vo svojich izb\u00e1ch. Bolo jej to \u013e\u00fato. Kedysi sa zavreli v jednej izbe obaja a rozpr\u00e1vali sa a\u017e do ve\u010dera. Mrzelo ju, \u017ee to tak u\u017e nefunguje. Bolo \u0165a\u017ek\u00e9 Tomovi vysvetli\u0165 Billovu situ\u00e1ciu. Povedala mu, \u017ee Bill potrebuje \u010das, \u017ee je to pre neho psychicky n\u00e1ro\u010dn\u00e9. A vlastne neklamala, iba nepovedala cel\u00fa pravdu. Simone toti\u017e verila, \u017ee sa jej syn uzdrav\u00ed.<\/em><\/p>\n<\/div>\n
„Jorgen, mus\u00edm sa s tebou e\u0161te o nie\u010dom porozpr\u00e1va\u0165,“ zadr\u017eala svojho man\u017eela vst\u00e1vaj\u00faceho od stola, ktor\u00fd op\u00e4\u0165 klesol na stoli\u010dku. K\u00fdvol hlavou, aby pokra\u010dovala. Simone sa nad\u00fdchla a spustila.<\/div>\n
„Vie\u0161 ako som Billa pred tromi rokmi poslala k tej psychologi\u010dke,“ za\u010dala. Povedala mu v\u0161etko, \u010do sa jej prehr\u00e1valo v hlave. Vysvetlila mu d\u00f4vod, pre\u010do si mysl\u00ed, \u017ee sa jej syn zbl\u00e1znil.<\/em> Bolo jej z toho \u0165a\u017eko, ledva to cez pla\u010d vyslovila. Jorgen ju s\u00facitne chytil za ruku a ne\u017en\u00fdmi slovami upokojoval.<\/div>\n
„Mus\u00edme vyh\u013eada\u0165  odborn\u00fa pomoc,“ prehovoril pokojne, aj ke\u010f mu to absol\u00fatne nebolo \u013eahostajn\u00e9.<\/div>\n
„Nie!“ pokr\u00fatila hlavou. „\u010co to nech\u00e1pe\u0161? To ho pred rokmi dostalo do tejto situ\u00e1cie, nem\u00f4\u017eem mu to urobi\u0165 op\u00e4\u0165. Bill je ve\u013emi citliv\u00fd. Rozhovor s cudz\u00edm \u010dlovekom mu nepom\u00f4\u017ee. Boj\u00edm sa o neho. \u010eal\u0161iu chybu u\u017e nesprav\u00edm.“<\/div>\n
„A \u010do chce\u0161 robi\u0165? Chce\u0161 ho necha\u0165 v takomto stave?!“ rozhodil rukami. Tretia osoba opieraj\u00faca sa o r\u00e1m dver\u00ed a po\u010d\u00favaj\u00faca ich rozhovor tich\u00fdmi krokmi vst\u00fapila do miestnosti.<\/p>\n<\/div>\n
„Bill nie je \u017eiaden bl\u00e1zon a ak aj \u00e1no… pom\u00f4\u017eem mu si spomen\u00fa\u0165,“ povedal s v\u00e1\u017enym hlasom Tom. Simone vyvalila o\u010di.<\/div>\n
„Tom, ty si po\u010d\u00faval?“ zalapala po dychu a pribehla k synovi.<\/div>\n
„Mami, ja Billovi pom\u00f4\u017eem,“ ignoroval jej pozn\u00e1mku a \u010falej si mlel svoje. Simone Toma objala.<\/div>\n
„Si ten najlep\u0161\u00ed a najstarostlivej\u0161\u00ed brat na svete. Bill mus\u00ed by\u0165 py\u0161n\u00fd tak ako ja. Len mysl\u00edm, zlat\u00ed\u010dko, \u017ee mu nepom\u00f4\u017ee\u0161. My to s ockom vyrie\u0161ime,“ ma\u010dkala ho v n\u00e1ru\u010d\u00ed.<\/div>\n
„Kie\u017e by o tom Bill vedel,“ zabolelo ho pri srdci. A nielen jeho. 
„Ni\u010d sa nevyrie\u0161i t\u00fdm, \u017ee ho po\u0161le\u0161 na lie\u010denie. Billovi by to e\u0161te viac ubl\u00ed\u017eilo. Pozn\u00e1m ho,“ dodal. Simone sa hystericky rozplakala.<\/div>\n
„Maminka nepla\u010d. Pom\u00f4\u017eem mu, ver mi,“ ute\u0161oval ju. Simone nemala silu odporova\u0165. Iba sa nechala ne\u017ene hladi\u0165 po vlasoch a pritom sa sna\u017eila neplaka\u0165.<\/p>\n<\/div>\n
***<\/p>\n<\/div>\n
„Billy?“ za\u0161epkal do pr\u00e1zdna Tom tak ticho, \u017ee to sotva mohol osloven\u00fd po\u010du\u0165. Sedel na zemi, chrbtom k nemu, v ruke \u010dosi zvieral. Tom k nemu podi\u0161iel, k\u013eakol si pred neho. Bill do\u0148ho zapichol svoje \u010dokol\u00e1dov\u00e9 kukadl\u00e1, st\u00e1le sa neh\u00fdbal. Tom si v\u0161imol, \u017ee m\u00e1 k\u0155\u010dovito zatvoren\u00fa ruku, ktor\u00fa mal silno pritisnut\u00fa k telu.<\/div>\n
„M\u00f4\u017eem?“ sp\u00fdtal sa opatrne, Bill mu ani nesta\u010dil odpoveda\u0165 a u\u017e ho jemne chytal za ruku a sna\u017eil sa ju roztvori\u0165. Bill neprotestoval. Dotyky tohto z\u00e1hadn\u00e9ho chlapca ho upokojovali. Pomaly ruku dobrovo\u013ene roztvoril a umo\u017enil tak Tomovi vidie\u0165, \u010do v nej ukr\u00fdval. Tom zalapal do dychu. Bol v nej bezcenn\u00fd pr\u00edvesok. Tom mu ho dal e\u0161te predt\u00fdm, ne\u017e… ale Bill ho e\u0161te m\u00e1? Ten pr\u00edvesok je u\u017e d\u00e1vno zhrdzaven\u00fd, pripraven\u00fd na vyhodenie. Myslel si, \u017ee ho Bill po v\u0161etk\u00fdch t\u00fdch rokoch zahodil. Predsa len… dal mu aj in\u00e9 veci, ne\u017e je tento bezcenn\u00fd predmet.<\/p>\n<\/div>\n
„Ty ho e\u0161te st\u00e1le m\u00e1\u0161?“ sp\u00fdtal sa neveriacky a vytrhol ho Billovi z r\u00fak. Bill stratil dych. Zrazu mal pocit stiesnenosti, do o\u010d\u00ed sa mu nahrnuli slzy. Pre\u010do mu ten chlapec zobral jeho pr\u00edvesok?<\/div>\n
„Nie! Daj mi ho! Je m\u00f4j!“ zavzlykal. Tom sa vystra\u0161il, h\u013eadel na uplakan\u00e9ho brata a r\u00fdchlo mu ten pr\u00edvesok vr\u00e1til. Bill sa rozplakal e\u0161te viac, pr\u00edvesok si tisol k srdcu. „Je m\u00f4j, je m\u00f4j. Od Tomiho.“ Tom mal chu\u0165 zakri\u010da\u0165 nie\u010do v tom zmysle, \u017ee on je jeho Tomi a \u017ee mu tak\u00fdch pr\u00edveskov d\u00e1 tis\u00edc. Neuvedomoval si hodnotu, ktor\u00fa pre Billa t\u00e1to mal\u00e1 vec mala.<\/div>\n
„Pre\u010do?“ vy\u0161la z jeho \u00fast ot\u00e1zka, na ktor\u00fa mu nikto nedal odpove\u010f. Bill nebol pri zmysloch. Pohupoval sa dopredu a dozadu a pritom st\u00e1le nie\u010do mrmlal. Tomovi sa zato\u010dila hlava, r\u00fdchlo vstal a opustil miestnos\u0165. Za\u010dalo mu to liez\u0165 krkom. Nemohol vidie\u0165 brata v tomto stave.<\/p>\n<\/div>\n
autor: Yw\u010da<\/strong><\/div>\n
betaread: Janule<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Yw\u010da Ahoj! Kone\u010dne som sa dokopala k tomu, aby som na TWB nie\u010do poslala. Predt\u00fdm nebola odvaha (vlastne ani teraz nie je), ale s\u013e\u00fabila som, \u017ee to sem po\u0161lem \ud83d\ude09 Pomenovala som to Therapy (pod\u013ea pesni\u010dky od All Time Low –  iba<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[45],"tags":[],"class_list":["post-9603","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-ff-jednodilky"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9603","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=9603"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9603\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=9603"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=9603"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=9603"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}