{"id":9806,"date":"2010-12-27T15:00:00","date_gmt":"2010-12-27T14:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=9782"},"modified":"2010-12-27T15:00:00","modified_gmt":"2010-12-27T14:00:00","slug":"iny","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2010\/12\/27\/iny\/","title":{"rendered":"In\u00fd"},"content":{"rendered":"
autor: Siasca<\/strong><\/p>\n<\/div>\n
Neviem pre\u010do, ale takto som si to v\u00f4bec nepredstavovala. Chcela som to inak.. Nejako mi to vy\u0161lo spod kontroly. Moc sa mi to nep\u00e1\u010di… Asi to bude t\u00fdm, \u017ee som u\u017e dlho ni\u010d nep\u00edsala… No \u010do, pr\u00edjemn\u00e9 \u010d\u00edtanie =)<\/em><\/p>\n<\/div>\n
Bill bol zohnut\u00fd nad poste\u013eou a balil si potrebn\u00e9 veci do svojho \u010dierneho batohu. S\u00e1m nad sebou sa musel usmia\u0165. Pri\u0161lo mu to ako deja vu. Tak mnohokr\u00e1t toto robil, pri\u0161lo mu to ako samozrejmos\u0165 pre jeho nudn\u00fd \u017eivot. Bolo to ako jeho droga. V\u017edy sa p\u00e1r kr\u00e1t vyparil z domu bez slova, kam ide, pre\u010do tam ide a na ako dlho tam ide. Mal r\u00e1d tajomnos\u0165 a toto mu ju skvelo dod\u00e1valo. Bolo to ako potrebn\u00e1 d\u00e1vka morfia. Prv\u00fd kr\u00e1t to urobil, ke\u010f mal jeden\u00e1s\u0165. Prebiehalo to trochu inak, ale pointa je t\u00e1 ist\u00e1.  <\/div>\n
*Pred \u0161iestimi rokmi*<\/em><\/p>\n<\/div>\n
„Nie, mama, ja nikam nejdem!“ Mlad\u00fd chlapec s kr\u00e1tkymi \u010diernymi vlasmi st\u00e1l bojovne proti svojej matke a neboj\u00e1cne sa jej pozeral do o\u010d\u00ed.<\/em><\/div>\n
„Ale Bill, no t\u00e1k, je to pre tvoje dobro…“ Billova mama sa milo usmiala a urobila krok ku svojmu synovi. Naozaj chcela pre neho len to najlep\u0161ie, aj ke\u010f to tak nevyzeralo.<\/em><\/div>\n
„Nie! Proste nie, mama, ku psychol\u00f3govi ma jednoducho nedostane\u0161!“ St\u00e1l si za svojim. V\u0161etko mu to u\u017e liezlo na nervy. V\u0161etci boli tak\u00fd ist\u00fd, tak rovnak\u00fd a on jednoducho nemohol by\u0165 ako oni. Musel by\u0165 in\u00fd, musel sa l\u00ed\u0161i\u0165. Na svoj vek bol u\u017e ve\u013emi rozumn\u00fd a vedel, \u010do chce. A to, \u010do chcel, bola zmena. Ale nie ka\u017ed\u00fd tomu rozumel… Napr\u00edklad jeho mama, jeho spolu\u017eiaci, jeho okolie… No jasn\u00e9, ve\u010f s\u00fa rovnak\u00fd…<\/em><\/div>\n

<\/em><\/div>\n
\n
„Bill, ale tu nejde o to, \u010do si mysl\u00ed\u0161 ty a \u010do ty uzn\u00e1\u0161 za vhodn\u00e9. Chce\u0161, aby som sa za teba na ulici hanbila?“ Simone mierne zv\u00fd\u0161ila hlas a dala si ruky vbok. Bill len vyvalil o\u010di, za\u0165al ruku v p\u00e4s\u0165 a \u00fasta mu tvorili jednu tenk\u00fa \u010diarku. Zbesilo d\u00fdchal nosom a prepa\u013eoval matku poh\u013eadom.<\/em><\/div>\n
„Tak ty sa za m\u0148a hanb\u00ed\u0161, \u010do?… Tak sa hanbi!“ Prv\u00fa vetu precedil potichu a zlostne cez zuby a mal hlas ove\u013ea hrub\u0161\u00ed ne\u017e inokedy. Nechal kr\u00e1tky \u010das na to, aby jeho matka vstrebala to, \u010do vlastne vypustila z \u00fast. \u010cas na odpove\u010f jej v\u0161ak nedal a hne\u010f ako otvorila \u00fasta, zakri\u010dal aj druh\u00fa vetu. Jeho hlas mal stra\u0161ideln\u00fd n\u00e1dych. Odvr\u00e1til od mamy poh\u013ead a rozbehol sa hore po schodoch do svojej izby.<\/em>  <\/div>\n
Prudko otvoril biele dubov\u00e9  dvere a nezabudol nimi poriadne buchn\u00fa\u0165, a\u017e opadala omietka. Neodpustil si ani zakri\u010da\u0165, \u017ee je tak\u00e1 ist\u00e1 ako oni. Zamkol dvere \u017eelezn\u00fdm k\u013e\u00fa\u010dom a rozbehol sa k posteli. Zobral hne\u010f prv\u00fd batoh, ktor\u00fd uvidel, a za\u010dal do neho h\u00e1dza\u0165 veci, peniaze a nejak\u00e9 ty\u010dinky, ktor\u00e9 mal polo\u017een\u00e9 na stole ved\u013ea posteli. Ke\u010f mal v\u0161etko pobalen\u00e9, zavrel batoh, prehodil si ho cez plece a otvoril okno. Opatrne ceze\u0148 preliezol a ocitol sa a streche ich mal\u00e9ho dedinsk\u00e9ho domu. Nad\u00fdchol sa \u010derstv\u00e9ho vzduchu a poc\u00edtil, ako sa ho prest\u00e1va zmoc\u0148ova\u0165 zlos\u0165. Pre\u0161iel a\u017e po okraj strechy a pozrel sa dolu. Nebola to ve\u013ek\u00e1 v\u00fd\u0161ka, maxim\u00e1lne tak meter… Toto predsa zvl\u00e1dne… Popravil si batoh a posadil sa na strechu tak, \u017ee jeho tenk\u00e9 dlh\u00e9 nohy viseli vo vzduchu. Zaprel sa rukami o strechu a sko\u010dil…<\/em><\/p>\n<\/div>\n
*S\u00fa\u010dasnos\u0165*<\/em><\/p>\n<\/div>\n
Bolo to tak d\u00e1vno… Len zakr\u00fatil hlavou a pokra\u010doval v balen\u00ed. Za t\u00fdch sedem rokov sa toho moc nezmenilo. Bill bol st\u00e1le in\u00fd a c\u00edtil sa by\u0165 e\u0161te odli\u0161nej\u0161\u00ed ne\u017e predt\u00fdm. Simone sa nakoniec zmierila s t\u00fdm, \u017ee jej syn je in\u00fd a ona rovnak\u00e1, a u\u017e sa k tomu nevracala. Ale strach o neho mala st\u00e1le, aj ke\u010f jeho \u00fateky sa st\u00e1vali u\u017e pravidlom. Samozrejme, zo za\u010diatku to bolo hor\u0161ie. V\u0161etko si vy\u010d\u00edtala a zaka\u017ed\u00fdm, ke\u010f jej syn nebol doma, volala pol\u00edciu. T\u00fd ho ale nikdy nemohli n\u00e1js\u0165. V\u017edy mala tak pr\u00ed\u0161ern\u00fd strach, ke\u010f sa nevracal domov aj dva t\u00fd\u017edne. Predstavovala si tie najhor\u0161ie scen\u00e1re, \u010do by sa jej mil\u00e1\u010dikovi mohlo sta\u0165. V\u017edy sa ale vr\u00e1til a ubezpe\u010dil matku, \u017ee je v poriadku. T\u00fdm, \u017ee Bill utekal, si nie\u010do dokazoval. Pred p\u00e1r rokmi. Teraz to rob\u00ed zo zvyku a z pote\u0161enia. U\u017e tomu ch\u00fdba ten adrenal\u00edn z odhalenia ako predt\u00fdm, ale jemu to nevad\u00ed. Na\u0161iel si nie\u010do in\u00e9.  <\/div>\n
Bill u\u017e bol s balen\u00edm hotov\u00fd a prehodil si batoh cez plecia. Popravil si ho, aby mu nijak neprek\u00e1\u017eala jeho pr\u00edtomnos\u0165 a pozrel sa do zrkadla. Uh\u013eovo \u010dierne vlasy mal jemne natup\u00edrovan\u00e9 a padali mu na plecia. Okolo medovo hned\u00fdch o\u010d\u00ed mal hrub\u00e9 \u010dierne o\u010dn\u00e9 tiene a \u010diernu ceruzku, ktor\u00e1 \u00fa\u017easne kontrastovala s jeho bledou ple\u0165ou. Pripadal si tak dokonale in\u00fd. Odst\u00fapil od zrkadla a zhasol svetlo. Prist\u00fapil k oknu a pre\u0161iel dla\u0148ou po jeho povrchu. Na sklo vyd\u00fdchol hor\u00faci vzdych a nakreslil tam usmiateho smajl\u00edka. Usmial sa na svoj v\u00fdtvor a okno otvoril. Prepchal ceze\u0148 svoje dlh\u00e9 kon\u010datiny, a ke\u010f bol u\u017e cel\u00fd vonku, zabuchol okno a kvokol si na okraj strechy. Zosko\u010dil a bez probl\u00e9mov prist\u00e1l na noh\u00e1ch. Prv\u00fd kr\u00e1t s t\u00fdm mal mierne probl\u00e9my, ale nemal ni\u010d zlomen\u00e9 a ani nijak\u00fa in\u00fa vadu, len sa tro\u0161ku zakym\u00e1cal a boleli ho nohy.  <\/div>\n
Bill pre\u0161iel p\u00e1r krokov ku gar\u00e1\u017ei, kde st\u00e1l podopret\u00fd jeho \u010dierny bicykel. Nasadol na neho a nohami sa zaprel do ped\u00e1lov. Pam\u00e4tal si na prv\u00fd de\u0148, ke\u010f ho dostal. Bol mu prive\u013ek\u00fd a chcel ho vymeni\u0165 za men\u0161\u00ed, myslel si, \u017ee tak\u00fd obor nikdy nebude, \u017ee by dok\u00e1zal dosiahnu\u0165 na ped\u00e1le, no \u010do nie je, m\u00f4\u017ee by\u0165.  <\/div>\n
Prech\u00e1dzal no\u010dn\u00fdmi ulicami dediny, ktor\u00e9 poznal u\u017e naspam\u00e4\u0165. Vd\u00fdchol do seba \u010dist\u00fd  letn\u00fd vzduch, ktor\u00fd mu medzit\u00fdm rozf\u00fakaval jeho hrivu. Bol tak r\u00e1d, \u017ee \u017eije na dedine… Mestsk\u00e9 plyny by ho boli zabili. V\u017edy, ke\u010f sa ocitol v meste, sa mu spravilo nevo\u013eno. Preto sa im obl\u00fakom vyh\u00fdbal… Toto mal\u00e9 miesto mu poskytovalo vo\u013enos\u0165 a samotu.  <\/div>\n
Dorazil na miesto. Prudko stla\u010dil brzdu, a\u017e sa za jeho bicyklom objavil \u010dierny flek. Zost\u00fapil z neho a oprel ho pri strom. So zamk\u00fdnan\u00edm sa neza\u0165a\u017eoval, vedel, \u017ee sem nikto nechod\u00ed. Okrem neho. Preto tu bol r\u00e1d. Bolo to in\u00e9. Ka\u017ed\u00fd vyh\u013ead\u00e1val spolo\u010dnos\u0165, niekoho, niektor\u00fdch, priate\u013eov, rodinu. On bol r\u00e1d s\u00e1m.  <\/div>\n
Pozrel sa smerom na hor. Na men\u0161om kopci sa t\u00fd\u010dila zr\u00facanina star\u00e9ho hradu, kde vraj \u017eil nejak\u00fd  gr\u00f3f, ktor\u00fd bol s\u00e1m, a ka\u017ed\u00fd ho mal za \u010dud\u00e1ka. Ur\u010dite mu bude nie\u010do do rodiny…  <\/div>\n
U\u017e sa neza\u0165a\u017eoval my\u0161lienkami na gr\u00f3fa, ale na to, aby vy\u0161iel kopec bez toho, aby nezakopol. P\u00e1r kr\u00e1t sa mu to u\u017e stalo, no tentoraz to zvl\u00e1dol. Dostal sa a\u017e  na vrch a posadil sa na zem pri jednom m\u00fare. Bol tam niekto vyryt\u00fd. Prstami pre\u0161iel po tv\u00e1ri vyrytej osoby. Tak r\u00e1d by vedel, \u010di je to onen gr\u00f3f alebo niekto in\u00fd, niekto tajomn\u00fd, mo\u017eno zak\u00e1zan\u00fd v jeho \u017eivote. Bill vyd\u00fdchol. Aj ke\u010f bol r\u00e1d s\u00e1m a in\u00fd, t\u00fa\u017eil po niekom, kto by bol ako on, in\u00fd, no bol by tu pre neho.<\/p>\n<\/div>\n
\u0160uchot…<\/p>\n<\/div>\n
Zase ten \u0161uchot. Po\u010dul ho tu u\u017e plno kr\u00e1t, no nikdy sa nez\u013eakol. Prestal venova\u0165 pozornos\u0165 obrazu v skale a oprel sa o \u0148u.<\/p>\n<\/div>\n
„Tak vylez!“ Povedal s kludom v hlase a pozrel sa smerom, ktor\u00fdm ten \u0161um vych\u00e1dzal. Nevedel, \u010di je tam \u010dlovek alebo zviera. Tak \u010di onak, nem\u00e1 \u010do strati\u0165. Ak je to zviera, nebude mu rozumie\u0165 a ute\u010die. A \u010dlovek to by\u0165 nem\u00f4\u017ee, \u010do by tu on robil?<\/p>\n<\/div>\n
\u0160uchot ustal. Bill sa postavil. Bol a\u017e pr\u00edli\u0161 zvedav\u00fd na to, \u010do to tam snor\u00ed. Podi\u0161iel k h\u00fa\u0161tine a pozrel za \u0148u. Aj napriek tme tam videl sch\u00falen\u00fa postavu. Pr\u00e1ve v tej chv\u00edli nevedel, \u010do m\u00e1 spravi\u0165, \u010do poveda\u0165 a v\u00f4bec, ako sa zachova\u0165. E\u0161te nikdy sa nikomu nemusel prihov\u00e1ra\u0165. A nemusel sa ani teraz. Mohol od\u00eds\u0165 sp\u00e4\u0165 ku svojmu m\u00faru a ut\u00e1pa\u0165 sa v my\u0161lienkach, no nie\u010do ho n\u00fatilo, aby zostal a nie\u010do povedal…  <\/div>\n
„Toto je moje miesto.“ \u0160epol \u010diernovlas\u00fd chlapec, akoby sa bol b\u00e1l, \u017ee sa \u010dlovek v kr\u00edkoch premen\u00ed na mili\u00f3ny mal\u00fdch mot\u00fd\u013eov a rozlet\u00ed sa pre\u010d, keby svoj hlas aspo\u0148 trochu zv\u00fd\u0161i. \u010clovek v kr\u00edkoch uprel na Billa svoj poh\u013ead. Mesa\u010dn\u00e9 svetlo sa mu v nich odr\u00e1\u017ealo a vyzerali neskonale nevinne, neschopn\u00e9 ubl\u00ed\u017ei\u0165, predur\u010den\u00e9 milova\u0165. Billovi sa podlomili kolen\u00e1. E\u0161te nikdy tak\u00e9 nie\u010do nevidel. V o\u010diach ka\u017ed\u00e9ho \u010dloveka videl len zlos\u0165, stres, opovrhovanie, nen\u00e1vis\u0165, hrie\u0161nos\u0165 a v\u0161etko, \u010do v t\u00fdchto o\u010diach nevidel. Zostal ohromen\u00fd. Preto urobil to, \u010do uznal za vhodn\u00e9. Nikdy toti\u017e neuva\u017eoval inak, nikdy nerozm\u00fd\u0161\u013eal rozumom, ako ostatn\u00fd \u013eudia. Preto prekro\u010dil kr\u00edk a k\u013eakol si pred osobu. T\u00e1 sebou obranne \u0161klbla, no svoj poh\u013ead z Billa nesp\u00fa\u0161\u0165ala.  <\/div>\n
„M\u00e1\u0161 zvl\u00e1\u0161tne vlasy… Tak\u00e9 in\u00e9.“ Bill si zalo\u017eil ruky na kolen\u00e1ch a zapozeral sa na zvl\u00e1\u0161tne spleten\u00e9 vlasy osoby pred n\u00edm. Kone\u010dne rozpoznal, \u017ee je to chlapec… Pekn\u00fd chlapec…<\/p>\n<\/div>\n
„In\u00e9 je…. „<\/div>\n
„…Dobr\u00e9… Mo\u017eno e\u0161te lep\u0161ie ne\u017e si ostatn\u00fd myslia. “ Sko\u010dil chlapcovi do re\u010di Bill. Vzal do ruky jeden dred a za\u010dal si ho prehliada\u0165. Chlapec to ticho pozoroval, no potom u\u017e dlh\u00e9 ticho nevydr\u017eal a prehovoril.  <\/div>\n
„Som Tom.“ P\u00edpol a pozrel sa Billovi do o\u010d\u00ed. Ten mu jeho poh\u013ead op\u00e4toval. Mierne sa usmial a pustil jeho dred.  <\/div>\n
„Ja Bill.“ Predstavil sa a nastavil Tomovi jeho ruku. Ten ju prijal a za\u010dal si prehliada\u0165 jeho \u010dierne nechty. Bill si to nev\u0161\u00edmal a bez varovania sa postavil. St\u00e1le dr\u017eal jeho ruku vo svojej. Opatrne vytiahol Toma na nohy a tiahol ho ku stene, kde sedel pred t\u00fdm.<\/p>\n<\/div>\n
„Kto si?“ Bill sa oto\u010dil \u010delom k Tomovi a vyb\u00e1dal ho o\u010dami, aby sa ho neb\u00e1l.<\/div>\n
„Som Tom.“<\/div>\n
„To viem… Ja som sk\u00f4r myslel…“<\/div>\n
„…Som tu nov\u00fd… \u013dudia ma tu nemaj\u00fa radi. Preto ob\u010das chodievam sem. Som tu s\u00e1m a nikto ma neru\u0161\u00ed… A\u017e teraz…“<\/div>\n
„…Ja.“<\/div>\n
„\u00c1no.“ Dokon\u010dil Tom „svoju“ spove\u010f a pozrel sa na Billa. Bol ako diabol. \u010cierne vlasy, \u010dierne linky okolo o\u010d\u00ed, \u010dierne dlh\u00e9 \u0161picat\u00e9 nechty, vyz\u00fdvav\u00ed poh\u013ead, \u0161la z neho autorita. No pri tom jeho o\u010di boli tak… jemn\u00e9. Kri\u010dali do sveta \u00b4neboj sa ma, neubl\u00ed\u017eim ti<\/em>\u00b4 a Tom tomu veril. Vy\u010daroval na svojej tv\u00e1ri \u00fasmev, ktor\u00fd nezostal neop\u00e4tovan\u00fd. Bill sa tie\u017e \u017eiarivo usmial… Tom bola pre neho magick\u00e1 bytos\u0165. Krehk\u00e1 a jemn\u00e1, zranite\u013en\u00e1 a \u010dist\u00e1. Bol to jeho presn\u00fd opak. Navonok. Vn\u00fatri boli takmer rovnak\u00fd. Bill zrazu dostal z\u00e1blesk nie\u010doho, \u010do sa mu nikdy ani nesn\u00edvalo. Dostal neuverite\u013en\u00fa chu\u0165 by\u0165 Tomovi bli\u017e\u0161ie. Dotkn\u00fa\u0165 sa ho viac, ne\u017e len dla\u0148ou na dla\u0148. Prist\u00fapil o krok bli\u017e\u0161ie. Srdce mu bilo hlasnej\u0161ie, no pomal\u0161ie.  <\/div>\n
Bum…<\/p>\n<\/div>\n
Bill sa nahol k Tomovi, v o\u010diach neuverite\u013en\u00fd strach…<\/div>\n
Sekundy odb\u00edjali neuverite\u013ene pomaly…<\/div>\n
V\u0161etko prestalo existova\u0165…<\/div>\n
Bill sa nech\u00e1pal…<\/p>\n<\/div>\n
Bum…<\/p>\n<\/div>\n
Tom sa nahol a spojil ich pery…<\/div>\n
Bolo to tak ne\u010dakan\u00e9, no chcen\u00e9…<\/div>\n
Nikto v t\u00fa chv\u00ed\u013eu ni\u010d nech\u00e1pal…<\/p>\n<\/div>\n
Bum…<\/p>\n<\/div>\n
„Tom… „<\/p>\n<\/div>\n
Bum…<\/p>\n<\/div>\n
…Bill otvoril o\u010di. Pred sebou nikoho nevidel. Sklamane sklopil hlavu. Op\u00e4\u0165 nad n\u00edm vyhrala jeho fant\u00e1zia… Fant\u00e1zia, ktor\u00e1 bola in\u00e1 ako fant\u00e1zia t\u00fdch rovnak\u00fdch… Tak milosrdn\u00e1, no krut\u00e1. D\u00e1vala mu nie\u010do kr\u00e1sne, no nie\u010do, \u010do nebolo ve\u010dn\u00e9, \u010do nebolo re\u00e1lne. O\u010di op\u00e4\u0165 zavrel. Sklonil hlavu a z o\u010d\u00ed mu vy\u0161la slza, ktor\u00fa nasledovala \u010fal\u0161ia a \u010fal\u0161ia. U\u017e ho t\u00e1to hra nebavila. Hra, v ktorej vzi\u0161iel v\u017edy ako porazen\u00fd.  <\/div>\n
„Bill.“<\/p>\n<\/div>\n
Bum…<\/p>\n<\/div>\n
„Nepla\u010d.“<\/p>\n<\/div>\n
Bill otvoril o\u010di a prudko sa oto\u010dil. Oproti nemu st\u00e1l Tom… Ako to?! Ako sa tam dostal?! Zase jeho fant\u00e1zia? Chce si zahra\u0165 \u010fal\u0161iu krut\u00fa hru? On u\u017e nechcel… Slzy mu za\u010dali nekontrolovate\u013ene pada\u0165 po l\u00edcach.  <\/div>\n
No toto u\u017e nebola fant\u00e1zia. Tom bol a aj je skuto\u010dn\u00fd. Vzal si Billa do n\u00e1ru\u010dia a za\u010dal mu do ucha \u0161epka\u0165 slov\u00e1 o tom, \u017ee je re\u00e1lny… A Bill mu uveril… Ako mohol by\u0165 tak in\u00fd \u010dlovek nere\u00e1lny? Ten predsa musel by\u0165 a \u017ei\u0165 pre neho… Ako aj on pre Toma… Nemohlo tomu by\u0165 inak.<\/strong><\/p>\n<\/div>\n
autor: Siasca<\/strong><\/div>\n
betaread: Janule<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Siasca Neviem pre\u010do, ale takto som si to v\u00f4bec nepredstavovala. Chcela som to inak.. Nejako mi to vy\u0161lo spod kontroly. Moc sa mi to nep\u00e1\u010di… Asi to bude t\u00fdm, \u017ee som u\u017e dlho ni\u010d nep\u00edsala… No \u010do, pr\u00edjemn\u00e9 \u010d\u00edtanie =) Bill bol zohnut\u00fd nad<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[45],"tags":[],"class_list":["post-9806","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-ff-jednodilky"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9806","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=9806"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/9806\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=9806"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=9806"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=9806"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}