My Paper Heart 3.

„Takže, o čom si sa chcel rozprávať?“ spýtala sa Katie. Boli v kuchyni a obaja sa napchávali palacinkami.

„Či si to povedal len tak?“

„Nie. Vieš, že nič nehovorím len tak. A najmä veci, ktoré sa týkajú Billa,“ Tom uprel na svoju spoločníčku vážny pohľad.

„Aha, Bill. Tak ako si sa rozhodol?“ spýtala sa obozretne. Ešte si živo pamätala, ako zareagoval minule. Tom neprítomne stlačil palacinku, ktorú držal a po vonkajšej strane ruky mu začal stekať džem.

„Poviem mu to. Ale dnes nie,“ oblizol si malíček.

„Prečo s tým chceš čakať? Nebolo by lepšie mať to za sebou?“

„Možno áno,“ pokrčil plecami, „ale ešte na to nie som pripravený.“

„Tom, je to tvoj brat. A okrem toho, veď máš dosť rokov. Pochopí ťa,“ mrkla na Toma a ukradla si poslednú palacinku.

„Tým som si nie celkom istý…“ Tom si povzdychol a pozrel na Katie. Tá ho pohľadom nabádala, aby sa jej zveril. Vedel, že ona by ho vypočula. Ale nezniesol by, keby ho nepochopila… Preto len pokrčil plecami.

„Nechaj to tak. Čo kniha?“

Katie sa na chvíľu zamračila, ale nasilu nevyzvedala. Vedela, že keď jej to bude chcieť povedať, tak jej to povie. A tak sa rozhovorila o svojej knihe, o ktorej Tom vedel ako jediný. Počúval ju rád, pretože ho vedela vtiahnuť do deja. I keď knihy veľmi neobľuboval, rozhodol sa, že túto si kúpi a prečíta.

A Katie rozprávala a rozprávala, ale musela si dať pozor, aby zakryla zbožnú úctu, keď rozprávala o Ňom. Pretože to by mohlo Toma vystrašiť. Ten tón by ho isto vystrašil…

♥♥♥

Na Billovo telo dopadali kvapky príjemne teplej vody. Netušil, že necelý kilometer od neho sa Tom práve prikradol do sprchy svojej nemčinárky. Teda, niečo tušil. Tom sa totiž v poslednej dobe správal divne – občas bol na neho zlý, občas zase milý, ako nikdy predtým… A často sa len tak vyparil z domu.

Bill rozmýšľal, či si Tom náhodou nenašiel dievča. Ale prečo by mu to nepovedal? Vždy si predsa hovorili všetko… Že by niečo tušil? Ale nie… podľa Billa to skrýval dobre. Teda za tie roky sa to celkom naučil skrývať…

Vtedy si Bill spomenul na to, ako sa dnes s bratom objímali. Konečne sa mu na tvári zjavil úsmev. Začal si vytvárať predstavy…

Predstavoval si Toma, Toma s ním v sprche. Tom bol nahý. A sakra nadržaný. Miloval ho – miloval svojho brata.

Pomaly ku nemu prišiel a pobozkal ho. Dlho a nežne. Popritom ho hladil. On mohol, on mohol všetko, patril len jemu.

Bill si ani neuvedomoval, že je v sprche už hodnú chvíľu. Nevnímal čas. A tiež si neuvedomoval, že si rukou hladí penis. Keď už bol vzrušený až-až, uchopil si penis pravou rukou a začal ňou pohybovať. Pomáhal si predstavivosťou. Za chvíľu už bol na vrchole blaha. Jeho telo sa v kŕči prehlo a potom sa Billovi podlomili kolená. Dopadol na zem a snažil sa upokojiť šialený rytmus srdca. Za ten čas voda pomaly odnášala dôkaz po tom, čo sa tu v posledných minútach stalo.

„Och, prepáč, nevedel som, že si tu…“ ozval sa Tomov hlas vo dverách kúpelne, ktoré sa vzápätí zabuchli. Bill sa konečne postavil a zmätene sa pozeral na dvere. Ako dlho tam len Tom mohol stáť? Bill úprimne dúfal, že len chvíľku. Jedine tak by nemohol zbadať, čo v sprche robil. Ale prečo by mu to vlastne malo vadiť? Sú dvojčatá a okrem toho, takéto veci sú úplne normálne… Ale čo ak tam bol už vtedy, keď bol na vrchole? Bill si nebol celkom istý, ale zdalo sa mu, že pri tom vyslovoval bratovo meno…

♥♥♥

Nie, to nemôže byť tak. Samozrejme, že nie. Len sa mu to zdalo. Áno, tak to bolo… Tom sedel na gauči a horúčkovito prepínal kanály na televízore. Vôbec nevnímal, čo tam beží, potreboval sa len niečím zabaviť, pretože inak by myslel… Nie! Je to zlé! Musí s tým prestať!

„Ahoj Tom,“ ozvalo sa za jeho chrbtom. Trochu ho trhlo, ale nereagoval. Neďalej stláčal gombík na ďiaľkovom ovládaní.

„Tom?“ Billov hlas znel tenšie ako zvyčajne. Tom len zavrčal. Náhle mal chuť po bratovi niečo hodiť. Všetko bola predsa Billova vina!

Bill to očividne vzdal, pretože Tom začul kroky na schodoch vedúcich na druhé poschodie, kde mali dvojičky svoje izby. Vypol televízor a zahľadel sa na svoje ruky. Triasli sa mu. Vždy sa mu triasli, keď bol nahnevaný. Ale momentálne si nebol istý, či je nahnevaný na toho správneho človeka. Zatvoril oči a schoval si hlavu do dlaní. Chcel zaspať a zobudiť sa do lepšieho sveta. Nechcel rozmýšľať nad takými vecami, aké ho napadli od toho dňa.

Pokúšal sa prinútiť myslieť na Katie. Jeho milú sympatickú Katie. Náhle sa jej začudoval. Katie bola správna baba, bola milá, pekná a nadaná. Určite ju chcelo mnoho mužov. Tiež sa mu nezdalo, že by neuznávala pravú lásku. Prečo sa potom zapodieva blbým 17-ročným chalanom? Tiež sa pokúša na niekoho zabudnúť? Alebo si len chce užívať život? Nie, to posledné sa mu na ňu nesedelo. Očividne nie je jediný, kto má nejaké tajomstvo…

autor: Licona
betaread: Janule