Diablov strážny anjel 1.

autor: Nena
betaread: Janule
Sedel som v kuchyni za stolom a jedol svoje obľúbené vločky s mliekom. Dával som lyžicu za lyžicou do úst a uvažoval o kľude okolo mňa… doma. Zasa doma. Nijaký kričiaci dav, nijakí fotografi, nijakí falošní ľudia. Zasa moje obľúbené, zašité, zastaralé Loitsche. Vďaka ti, pane bože.
„Bill! Nevieš kde som hodil to dvd?“ zakričal mi Tom z obývačky.
„Ktoré?“ odkričal som s plnou pusou.
„To s Angelinou Jolie.“
„Wanted? Už to je napálené?“
Včera to sťahoval na nete. Prišiel sa mi pochváliť ako to našiel… ale vedel som že bol s Andreasom a ten mu to našiel. Len v ňom ako vždy burcoval Dvojičkovský syndróm… byť vždy lepší.

„Áno. Včera,“ kričal, aj keď bol len vo vedľajšej miestnosti a zreteľne som ho počul.
„Andreas ti ho aj napálil?“ podpichol som. Hneď som počul kroky a došiel ku mne.
„Náhodou som to všetko urobil sám…“
„Iba si dal dvd, však?“ usmial som sa a dal si ďalšiu lyžicu vločiek do úst.
„Aj keby…“
„Ha!“ víťazoslávne som vyskočil a začal tancovať po kuchyni… mal som pravdu! Postupne som došiel k Tomovi a zozadu sa o neho obtrel zadkom. Tom na mňa pozeral a smial sa.
„Myslím, že voľno ti nerobí dobre na mozog,“ prekrížil si ruky.
„Bože, Tom… trochu sa odviaž,“ pustil som rádio a dal misku do dresu. Tanečným krokom. V rádiu išla akurát Madonna – Give it to me.
„Tak si to dvd nevidel?“ oprel sa o linku.
„Nieeeeee, ale budeeeeee v tvojoooooom bordeliiiiii v izbeeeeeee,“ spieval som do rytmu odpoveď.
„Pri tebe by ma neprekvapilo ani keby si tancoval okolo striptérskej tyči.“
„Myslíš ala Pussycat dolls? Takto?“ vzal som stoličku a do rytmu si na ňu obkročmo sadol. Potom sa pretočil na štýl PCD a zvodne na neho pozrel. Ešte som do rytmu hýbal trupom.
Tom vybuchol smiechom, dokonca som videl ako má na kraji slzy.
„Ak my máme rovnaké gény, tak neviem,“ so smiechom odišiel. Tiež som sa zasmial a stoličku dal na pôvodné miesto. Vrátil som sa ku dresu a pustil vodu. Bolo tam veľa riadu a mama odišla skoro ráno do roboty. Tak som chytil čistiaci prostriedok a začal umývať riad. Popri tom som podvedome hýbal bokmi.
Tom:
Vyšiel som z kuchyne zo značným úsmevom a spomenul si, že som sa chcel napiť. Otočil som sa v polovici cesty a vrátil sa do kuchyne. Vo dverách som ale zastal. Oblial ma studený pot… Bill v tancovaní pokračoval. Chrbtom ku mne umýval riad. Nevedel, že ho pozorujem. Oprel som sa o zárubňu dverí a nemohol od neho odtrhnúť oči… v tých svojich obtiahnutých zelených teplákoch… vôbec som sa nechápal. Len som pozoroval jeho zadok. Taký plný oproti jeho postave.
„Preboha!“ pošpekal som si. Nie som normálny. Už mesiac sa pristihujem ako si Billa obzerám. A on vždy urobí veci, ktoré ma k tomu nútia. Ako napríklad teraz. Zatmelo sa mi pred očami a nohy mi zdreveneli.
„Tom?“ prebral ma až hlas od vchodových dverí. Ako keby ma udrel blesk som tam pozrel.
„Pomôžeš mi s nákupom?“ spýtal sa Gordon, môj nevlastný otec s nákupom v ruke.
„Jasné,“ utekal som k nemu a vzal mu dve tašky. Vzal som ich a v kuchyni si poriadne odkašľal.
„Ou… ty si tu?“ spýtal sa Bill a prestal s tancovaním.
„Áno. Už prišiel Gordon z nákupu,“ vysvetlil som.
„Aha. Už si našiel to dvd?“ opláchol posledný pohár a prišiel ku mne k stolu, kde som vyberal nákup. Vzal druhú tašku a pomáhal mi vybaliť.
„Ešte nie,“ priznal som a odišiel k chladničke s mliekom v rukách. Asi desať minút sme všetko vyberali a potom som odišiel do izby. Kde som našiel dvd. Pozrel som na neho… veď nie som teplý. Dokonca milujem sex s babami… ale nie lásku. V tú neverím. Ale nemal by som mať takéto pocity z brata. Dvojčaťa. Nie som normálny… tuná som to ukončil a pustil si rýchlo dvd. Angelina… aspoň niečo ma upokojilo.
Bill:
Po raňajkách som sa zavrel v izbe. Počúval som hudbu ležiac na posteli… och… ako dlho som jednoducho nerelaxoval pri ležaní? A nerozmýšľal o tom že som nervózny, lebo zajtra zasa hrajeme? Nadýchol som sa, vydýchol a vzal si svoj denník, kde som si všetko zapisoval. Bol to písací blok th. Otočil som niekde pri konci a prečítal:
Ale najviac ma zarazil tajomný telefonát, ktorý mal Georg. Väčšinou si hovoríme o všetkých kamarátoch, dokonca sa s nimi poznáme osobne, nehovoriac, že poznáme navzájom svoje rodiny… ale on nechcel povedať, kto s ním volal. A to už po druhý krát v tomto týždni. Buď má vážne babu… ale nie. To by sa hneď pochválil. Ja to zistím :-D.
Až teraz som si na to spomenul… vážne. Chcel som to zistiť. A nehovoriac o tom, že ak si ja niečo zaumienim, idem za tým bezhlavo. Aspoň sa nebudem nudiť. Počkať… zajtra máme party pre kamošov. Pozvem Georga a možno niečo z neho nenápadne vytiahnem. Vzal som mobil a našiel v kontaktoch Georga. Vytočil som a čakal kým zdvihne.
„Áno, Bill? Nevidíme sa deň a už ti chýbam?“ neodpustil si komentár.
„Ahoj. A čo ty vieš?,“ rozosmial som sa, „Ale nie. Len ťa chcem pozvať na zajtrajšiu party, čo robíme s Tomom. Budú tu ľudia ako vždy… vieš.“
„Zajtra? Večer? Sorry, ale nemôžem,“ a je to tu.
„Prečo? Máš niečo?“
„Áno. Aj dnes večer. Nedá sa to odvolať,“ povedal dosť vyhýbavo. Niečo mi tu nehralo.
„Umieraš?“
„Nie.“
„Tak sa to dá odvolať. Ale ak to je niečo dôležité…“
„Sorry, ale nemôžem. Povedz to aj Tomovi. Mrzí ma to.“
„Ale…“
„Musím. Čau,“ surovo zložil! Mne! Nechápavo som hľadel na mobil… čo? Niečo má za lubom… ale čo? Dnes to zistím. Pevne som sa rozhodol.

autor: Nena

7 thoughts on “Diablov strážny anjel 1.

  1. nie žeby som bola  puntičkár ale slovo aniel sa píše anjel ! no ..je to pekné , ale ….slovenčina na mňa pôsobí tak neohrabane , keď to porovnám s češtinou x)ale pokračuuj

  2. Bude se řešit milostný vztah dvojčat, nebo Georga? :o) Ne, jen vtipkuju, je to pěkné a s příměsí Georga i zajímavé :o)

Napsat komentář: Karin Zrušit odpověď na komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Verified by ExactMetrics