Diablov strážny anjel 9.

autor: Nena
betaread: Janule

„Tajím roky? Čo? Preskočilo ti?“ nevedel pochopiť Tom odkiaľ to vie. Ja sám som vedel, že mala Nena pravdu.
„Nepreskočilo. A ty to vieš najlepšie,“ prekrížila si ruky.
„Nabudúce si hľadaj lepšie kamošky,“ pozrel na Georga a odišiel. Georg s Nenou len za ním hľadeli.
„Zabilo by ťa, keby si sa nesprávala takto?“ ohradil sa Georg na Nenu.
„Ako sa správam?“ opýtala sa ho s jemným naštvaním v hlase.
„Dobre vieš. Odkiaľ si mala tie dristy, čo si hovorila Tomovi?“
„Kebyže ti to poviem, ani sám neuveríš.“
Postrehol som, že až teraz bola Nena v rozpakoch. Doteraz na mňa pôsobila až príliš sebaisto. Ale teraz ako keby sa zľakla.
„Som debil, idiot alebo čo, že by som to nepochopil, neuveril?“
„Georg, prestaň,“ skôr ho prosila.
„Nena, ty prestaň! Už ma unavuješ! Prečo si mu dala svoje auto? Inak to dopadnúť ani nemohlo.“
„Od Toma som to zniesla, ale od teba to neznesiem nikdy,“ vtedy som ju videl plakať. Nenu, ktorá neplakala ani keď niekto umrel. Nenu, ktorej sa nedotklo nič. Ktorá vyzerala tak tvrdo. Žeby aj ona mala svoje slabé miesto?

„Nena?“ skúsil som. Nereagovala na mňa.
„Čo neznesieš? Že neverím tvojim rečiam o Satanizme a Špiritizme? Nikdy sa ti už mama nevráti,“ povedal jej surovo do očí.
„Si najväčší hajzel akého som kedy videla!“ vyletela na neho a udrela ho päsťami do hrude.
„Na to čo si, sa len hráš. Billa si do toho zatiahnúť nemusela. Zničila si tým veľa životov.“
„Ja ale spojim dve duše. Ktoré sa milujú. A ktoré presne týmto museli prejsť, aby sa našli. Vypadni ak mi neveríš,“ pustila ho a utrela si slzy. Zavrel som oči a počul som len buchnutie. Áno odišiel. Oči som otvoril a hľadel na Nenu ako zmoreme vzlyká.
„Prečo je to vždy takto? Chcem to najlepšie a ostatní si myslia, že robím to najhoršie,“ zosunula sa po stene na zem, kde si sadla a chytila si kolená.
„Cítiš sa takto, lebo ho miluješ,“ posadil som sa oproti nej.
„On nemiluje mňa.“
„Ja by som to úplne nezatracoval,“ žmurkol som na ňu, aby sa aspoň trochu zasmiala.
„Nemyslím ale dík,“ usmiala sa.
„A… ako to myslel to s tvojou mamou?“ vyhrala moja zvedavosť.
„To je príliš na dlho.“
„Máš pocit že niekam odchádzam?“ použil som básnicku otázku bez odpovede.
„Fajn,“ prestala plakať a poriadne si sadla, „nie vždy som bola takáto. Celá v čiernom, závislá na hudbe, ktorá ubližuje, a verila v spojenie so zosnulými. Detstvo som mala normálne, až v puberte sa to zrútilo. Moja mama umrela. Na rakovinu. Otec ako šéf polície sa zavrtal do práce ako mohol, často ani nechodil domov a ja som sa začala utápať v žiali,“ nadýchla sa, „no vždy som myslela na jedno. Noc predtým ako mama zomrela, som mala divný sen. Mama horela v plameňoch. A dozvedela som sa o jej smrti ráno. Veľmi ma to fascinovalo a spolu so žiaľom to dospelo do štádia, že už 5 rokov sa venujem Špiritizmu. Vedel o tom len Georg. No ako som sa práve dozvedela, nikdy tomu neveril.“
„Možno bol tiež len podráždený ako Tom.“
„Neviem. Ale ani ma to už netrápi. Jeho problém.“
„Aj tvojej mamy mi je veľmi ľúto. A nemusela si sa takto odviazať od ostatného sveta.“
„Už dávno za mamou nesmútim. Len jej chcem povedať pár vecí. Čo som nestihla,“ postavila sa a zamierila do izby. Nasledoval som ju. Sedel som na parapete a rozmýšľal o Tomovi. Aké by to asi bolo, keby som nehavaroval? Zavrel som oči a predstavoval si jeho dotyky, pery, vôňu.
Po chvíli mi ale myšlienky skĺzli k Nene. Pozrel som na ňu ako jemne dýcha pod vplyvom spánku. Ona len tvrdá chcela byť. Chcela, aby ju tak každý bral. Ale všetko sa jej hrozne dotklo. Bola tak podobná mojej povahe. Až na to, že ja som nebol takýto uzatvorený do seba.
Na druhý deň ráno Nena vstala okolo ôsmej.
„A ja že je to len sen,“ pozrela na mňa z postele a zamierila k zrkadlu.
„Nemyslíš, že by to potešilo aj mňa?“
Namiesto odpovede išla do kuchyne. A ja poslušne za ňou. Pustila telku. Akurát išli správy. Medzitým si robila na raňajky hrianky. Jemne som počúval čo hovoria v telke, keď ma zaujala správa: TRAGICKÝ KONIEC TOKIO HOTEL.
Ďalej to pokračovalo: Bill Kaulitz, osemnásťročný spevák tejto skupiny včera večer neprežil zrážku auta, ktoré riadil, a na mieste podľahol zraneniam. Potvrdili nám informáciu, že zomrel na pretrhnutie sleziny. Následne vykrvácal. Neskutočný je však nárek fanúšičok po celom svete. Doslova celom. Pozrime sa ako to vyzerá pred krematóriom, kde zosnulý je.
Prepli na obraz, kde na celom areále krematória, a dokonca aj ďalej, stálo okolo tritisíc dievčat a plakalo. So sviečkami v rukách.
„Oni si zistili aj krematórium,“ povedal som so slzami v očiach. Nemal som slov.

autor: Nena