Hľadanie jeden druhého 2.

autor: Nena

Čušal som. Až kým sme nemuseli natankovať, tak zastavil na čerpacej stanici. Vystúpil som a hneď vošiel do bufetu. Prechádzal som medzi regálmi. Vzal som jednu Colu a zaplatil spolu s benzínom.
„Dik,“ išiel mi vziať colu Tom, len čo som prišiel.
„Je moja,“ akoby nič som nasadol a zatvoril dvere. Videl som na jeho tvári, že bol šokovaný. No ja sa nedám. Neskutočne ma naštval.
„Prestaň sa durdit.“
„Prestaň byť dement.“
Bez komentovania tiež nasadol a mlčky sme došli až pred budovu školy.
Vybral som svoje kufre, ani som nečakal Toma a kráčal chodníkom. Obzeral som sa. Chodník viedol k súčasne dvom budovám vedľa seba. Jedna bola univerzita, druhá internát. Smeroval som tam, keď ma zaujala jedna osoba. Všade dookola sa rozprestierala zeleň a sem tam strom. Pod jedným sedelo jedno dievča. Mala rozprestretú čiernu deku na ktorej sedela, celé čierne oblečenie, čierne vlasy, a niečo písala. Bol to zvláštny pohľad. No to ma na tom zaujalo. Pristihol som sa v tom, že na ňu hľadím do boku a kráčam rovno. Hneď sa moje myšlienky vyplnili a narazil som do niekoho. Vyletela mi taška, kde som mal najnutnejšie veci a osobne doklady.

„Prepáč,“ hneď som sa ospravedlnil a pozeral, ako sa mi všetko z tašky rozsypalo po zemi. Začal som to zberať. Ten niekto mi pomáhal.

„Bill Kaulitz?“ ozval sa chlapčenský hlas a konečne som pozrel na človeka, do ktorého som vrazil. Bol to chalan. Mohutnejší odo mňa, mal zelené oči, hnedé dlhšie vlasy a pozeral na môj čerstvý školský preukaz.

„Áno. Ušlo mi tvoje meno.“

„Prepáč. Georg Listing,“ podal mi ruku.

„Bill.“

„Počuj,“ pomáhal mi ďalej zbierať,“ som tretiak a tretiaci sprevádzajú prvákov v prvý deň po areály školy aby vedeli kde čo je.“

„To je pekné,“ ani som si neuvedomoval čo hovorí.

„A ja som z tvojho odboru. A prischli mi Bill a Tom Kaulitzovci.“

Až vtedy mi to došlo. Vzal som poslednú čokoládu, ktorá skončila na zemi a vystrel sa. Pozrel som na neho:

„Čiže s Tomom sa vybalíme a potom čo?“

„Ukážem vám všetko, kde budete tráviť všetok svoj čas.“

„Aha,“ obzrel som sa,“ a… kde sa to vchádza do intráku?“

Georg sa iba usmial: „Tak myslím, že začneme hneď. Kde máš brata?“

„Tuna,“ ukázal som na Toma, ktorý práve prichádzal.

„Toto je Tom?“ pozrel na neho, „nemali ste byť dvojčatá?“

„Veď sme,“ povedali sme naraz.

„Jaj…“ pozeral na nás, „tak poďte.“

Previedol nás chodbami intráku až k našej izbe.

„Ja mám izbu hneď vedľa,“ otvoril dvere, „Gustav poď sem.“

O chvíľu vyšiel nižší chalan s krátkymi hnedými vlasmi.

„To sú oni?“ pozrel na Georga.

„Hej.“

Otočil sa k nám a podal mi ruku: „Gustav Schafer.“

„Bill Kaulitz.“

Taktiež sa zoznámil s Tomom.

„Čo je potrebné vedieť o intráku? V prvom rade to, že baby sú na dvoch poschodiach nad nami. A jediná dievčenská izba pri chalanoch je vedľa vás.“

Pozreli sme s Tomom na poslednú izbu na chodbe po našej predposlednej.

„A to druhé je, že do tajov života na intráku vás zavedieme v noci,“ dokončil Georg, „tak sa choďte vybaliť, o piatej sa stretneme dole pri vchode. Majte sa.“

Rozlúčili sme sa pozdravmi a vošli sme do našej novej izby. Bola útulná. Skrine na jednej strane s posteľou a stolom, oproti nim okno s posteľou a stolom.

„Ja si beriem to pri okne!“ vykríkol som a skočil na posteľ. Usmial som sa na neho. Prekvapujúco mi úsmev opätoval.

„Vážne? A povieš mi pointu toho, že si vyberieš posteľ, keď budeme spať spolu?“ sadol si vedľa mňa.

„Vážne?“ s úsmevom som si na neho sadol obkročmo, položil ruky na jeho ramená a bozkával ho.

„Už sa nehneváš?“ usmial sa.

„Ešte trochu,“ nahodil som vážny výraz. Pritiahol si ma k sebe bližšie a prisal sa na môj krk. Zaklonil som hlavu a zatváral oči.

„Hneváš sa?“ pošepkal mi do ucha.

„Nie,“ pobozkal som ho.

„Ale treba sa vybaliť. A radšej teraz cez deň neriskujme,“ poslednýkrát ma pobozkal a zišiel som z neho. Zapol som rádio a vybaľovali sme sa.

autor: Nena

betaread: Janule