autor: Sisa
Áno, vtedy som si uvedomil, že si vlastne neni len handrová bábika, ale človek. Človek, ktorého milujem. Pochopil som, ako veľmi ti ubližujem. Zabíjal som ťa za živa a ty si mi odpúšťal. Ty si mi veril a ja som ťa len využíval. Ale v ten deň som sa rozhodol s tým skončiť a všetko ti to vynahradiť. Vrátiť ti všetku tú lásku, ktorú si mi daroval.
*Flashback*
„Bill, poklad, poď, lebo to nestihneme.“ Zakričal som na Billa, ktorý sa už hodinu chystal pred zrkadlom. Musel som sa usmiať. Odkedy som si uvedomil, že Billa ľúbim, som šťastný ako ešte nikdy. Perfektne nám to klape. Síce som s ním od tej doby nespal, nechýba mi to. Dnes sa chystáme do kina, je tam Billov obľúbený film. Bude to fajn. Pekný večer.
„Tomi, dík, bol to krásny večer.“ Zatlieskal Bill ručičkami, keď sme sa vracali z kina. Robil to často a musím uznať, že je to strašne roztomilé.
„Nemáš za čo.“ Usmial som sa. „Vieš čo, počkaj ma tu, ja len zbehnem do obchodu, OK?“ Prikývol, a ja som sa vybral smer večierka, aby som kúpil Billovi gumených medvedíkov. Miloval ich. Už som sa blížil k lavičke v parku, pri ktorej som nechal Billa, keď som začul vzlyky a hlasy.
„Peťo, neblbni, vieš predsa, že je to Tomov úlovok. Chceš, aby ti rozbil zobák?“
„Tom sa nič nedozvie, keď si toho buzíčka zoberieme zo sebou.“
„Nie, prosím, dám vám, čo chcete, ak…“ počul som tichý hlások, plesnutie facky, a potom už len tlmené vzlyky. Zamračil som sa. Tak toto teda nie. Pridal som do kroku.
„Nenávidím keď sa niekto dotýka mojich hračiek.“ Postavil som sa im za chrbát. „A z duše nenávidím, keď im niekto ubližuje.“ Pozrel som na Petra, ktorý Billa okamžite pustil a cúval.
„A- ale, Tomi, veď ja som to tak nemyslel, nehnevaj sa…“ koktal.
„Ty si to tak nemyslel? Po prvé, nie je to buzík, ale môj brat, a moja, opakujem, moja hračka, a po druhé, aj keby ste ho odvliekli na kraj sveta, tak sa o tom dozviem, jasne?“ posledné slovo som zvreskol až tak, že sa Bill mykol a znovu sa rozvzlykal. Pozrel som naňho, zohol som sa k nemu a zabalil som ho do mojej mikiny. Znovu som sa postavil a spražil som ich pohľadom. Za sebou som počul známe hlasy. Otočil som sa. Stál tam Marko, Andreas a Tibor.
„Stalo sa voľačo? Potrebuješ pomôcť?“ spýtal sa Tibor, behajúc pohľadom od plačúceho Billa, skrčeného na zemi, zabaleného v mojej mikine, na mňa, a nakoniec na Petra s Erikom. Andreas sa ku mne pritisol.
„Nestalo sa ti nič, Tomi?“ Odsunul som ho a zohol som sa k Billovi, ktorý sa pred mojou rukou stočil ešte viac do klbka a hlavu schoval medzi ramená, očakávajúc úder. Prekvapilo ma to. Zdvihol som hlavu a pozrel som na Tibora, ktorý bol pripravený Petra a Erika dokopať. Postavil som sa. Chytil som Petra pod krk a šmaril som s ním o strom.
„Ešte jeden jediný krát sa ho dotkneš alebo pri ňom budeš bližšie ako 10 metrov, neprežiješ to, jasne?“ zavrčal som naňho a pustil som ho na zem. „Vypadnite.“ Poslúchli a behom sekundy boli preč. Andreas s Markom na mňa zarazene pozerali, ale na Tiborovej tvári som zachytil slabý, ale úprimný úsmev. „Dik za pomoc, chalani, ale bol by som radšej, keby ste to teraz nechali na mňa.“
„A- ale Tomi, čo keď sa vrátia a ublížia ti? Nechcem, aby sa ti niečo stalo.“ Chytil ma za ruku a chcel mi dať pusu, no odstrčil som ho.
„Viem dať na seba pozor, choďte už.“ Andreas zostal zarazene stáť, no Tibor ho po chvíli odviedol. Znovu som sa zohol k Billovi. Keď som natiahol ruky, aby som ho mohol zobrať, strachom ani nedýchal. „Billi, ty sa ma bojíš?“ slabulinko prikývol. „Prečo?“
„Lebo som sa neubránil, nechal som sa bozkávať, a ešte máš kvôli mne problémy. Zaslúžim si potrestať.“ Posledné slovo zašepkal, že ho skoro nebolo počuť, a skryl si hlavu do rúk, očakávajúc trest. Pohladkal som ho po vlasoch.
„To je hlúposť, Billí. Ty za to predsa nemôžeš. Nemal som ťa tu samého nechávať. Bol som ti len kúpiť medvedíkov.“ Vytiahol som z vrecka balík želé. Bill opatrne vystrčil hlavu.
„Tomi, prosím, sľúb mi, že už sa ťa nikdy nebudem musieť báť.“ Tá jeho prosba ma zaskočila, ale súhlasil som.
*koniec flashbacku*
autor: Sisa
betaread: Janule
Klikni na anketu, díky J. :o)
Chudinka Bill mi ho je líto x(
A prej jeho hračka… nepěkné slovo …
[1]: přesně! Takhle před ním to říct, se divím, že si ted Bill nemyslí, že je jeho hračka..Protože ted už neni, ale byl, ale to on neví, takže by si to mohl myslet a prostě…chápete jak to myslím, že jo? 🙂
jinak skvělý díl!
ach jo….:(:(:(
Aha, takže podle toho konce tuším, že Tom svůj slib nesplní… mýlím se? xD
Jojo, taky by mi nebylo příjemný kdyby mě někdo nazval "mojí hračkou."
Ach jo… 🙁
Být nazýván hračkou… je to potupný… Docela solidní obrat… dá se říct… k lepšímu? =) Ale zase na jak dlouho, že? Prostě to volá po pokračování! =)
hračka? Mě tak někdo říct tak je po něm!!! xD