autor: Sisa
U Georga som bol niečo vyše mesiaca, kým som sa s toho ako tak nedostal. Nikdy sme sa nebavili o mojej minulosti a o tom, čo robí. Bol jediný, koho som poznal, keďže som nebol nikdy vonku. Bol som len uňho v byte a pomáhal som mu s domácnosťou. Obľúbil som si ho. Bol môj priateľ. Veril som mu.
Raz som bol uňho sám a zrovna som robil na obed špagety, keď som počul buchnutie dverí.
„Ahoj, už si tu? Obed ešte neni, myslel som, že prídeš až za hodinu.“ Zakričal som naňho.
„To vôbec nevadí, miláčik.“ Začul som za sebou neznámy hlas. Zamrazilo ma. Je mi strašne povedomý. Prudko som sa otočil a zalapal som po dychu. Keď som zbadal tú tvár, pred očami sa mi premietla moja minulosť. Bolo to ako film. Pivnica, tento chalan, kopance, rany, krv a bolesť. Skríkol som a nalepil som sa na linku za sebou,,
„Čo je, Billi? Hádam sa ma nebojíš.“ Uškrnul sa. „Vyzeráš dobre.“ Natiahol ku mne ruku a zdrapol ma za vlasy.
„Č- čo odo mňa chceš?“ vzlykol som. Všetko bolo také pekné. Prečo sa musel vrátiť?
„Ale no tak, miláčik. Len som si pre teba prišiel.“
„N- nie.“ Odsotil som ho a utekal som do izby. Zamkol som sa a zaliezol som pod posteľ. Triasol som sa a nekontrolovateľne som plakal. Bál som sa čo len pohnúť.
„Ale Billi predo mnou sa neskováš, fešáčik.“ Počul som od dverí. Stočil som sa do klbka a rozmýšľal som, ako sa s toho môžem dostať. Geo má prísť až za hodinu. Mohol by som mu zavolať, ale telefón je v kuchyni. Musel by som prejsť okolo Mareka. Mohol som tam ležať tak 20 minút, keď som začul ranu a smiech. Marek vyrazil dvere. Znovu som sa roztriasol.
„Povedz, Billi, kde si? Nechci ma nahnevať. S Georgom už si si užil dosť, je čas vrátiť sa.“
Nechcene som zavzlykal. Kroky pri posteli ustali. Zohol sa ku mne.
„Tak tu si.“ Inštinktívne som sa odtiahol na druhú stranu.
„Viem, že si tam. Vylez, lebo to bude ešte horšie.“ Chvíľu som váhal, ale nakoniec som poslúchol. Skrčil som sa v rohu spálne a pozeral som naňho. Uškrnul sa a prišiel bližšie.
„No vidíš, aký si dobrý chlapec. Ako sa ti tu páčilo, hmm? Je na čase vrátiť sa ku mne.“
„Nie, prosím.“ Sotva som sa počul. Naozaj som sa bál.
„Ale Bill. Už je čas. Už si v pohode, takže sa láskavo postav a ideme.“ Pokrútil som hlavou. Marek ma zdrapol za vlasy a ťahal ma do obývačky. Po ceste som sa vzpieral, takže som padol a do obývačky ma dotiahol za vlasy.
„Bill?!“ počul som od dverí.
„Georg, prosím, pom…“ skríkol som, no Marek mi strčil ruku na ústa a dal mi facku.
Georg vletel do obývačky.
„Marek?“ založil ruky v bok. Behal som pohľadom s jedného na druhého.
„Si tu ešte len 10 minút, a už si mu rozbil pusu. Vieš, koľko mi trvalo, dať ho do kopy?“
„Prosím ťa nestresuj. Nemal robiť bodrel. A navyše, bráško, dohodli sme sa na 4 týždňoch, bol tu 5, takže smola.“ Behal som pohľadom z jedného na druhého. Musím sa odtiaľ dostať. Pozrel som na otvorené dvere. Prudko som sa postavil a utekal som k nim. Skôr, ako som to stihol, ma Marek zdrapol za vlasy a strhol ma na zem.
„Kam si sa vybral? Budeš pekne tu.“ Vzlykal som a snažil som sa od nich dostať čo najďalej. Bolo mi jasné, že keď sa s toho nedostanem teraz, tak potom už nikdy.
autor: Sisa
betaread: Janule
Billy!!! Chusášeeeek! :'(
Doufám že jim někdo rozbije hubu! Třeba Tom!! 🙂
To jsem nečekala!
sakra, sakra, sakra!!!
Georg ho nedá!!!!!
hej no jako to mi neříkejte že bych se v Georgovi spletla. To jako ne. Honem dál jinak přijdu o zdraví. Já už jsem o něj teda přišla.
To jsou jako bráchové, jo? xD No fuj tak to je teda podraz!
No ty bláho.. to to nabralo obrátky! Jako Geo a Marek bráchové?? No tě pic… Nic se Billovi nestane, že ne??
Chtěla jsem se zeptat, jak ho našel, ale oni jsou bráchové, jo?!! snad si billa ale neodvede!!