autor: Sisa
„Prosím, už nie.“
„Ale no tak, hádam nechceš, aby to dopadlo tak ako minule.“ Odsekol a hrubo mi stiahol rifle. Nie si tu. Neochrániš ma. Tak ako celé posledné mesiace. Flákaš sa po vonku s Gustom a Andreasom a mňa si tu opäť nechal napospas jemu. Nemá mi kto pomôcť a ja sa sám neubránim. Nie pred ním. Chodí za mnou každučkú noc. Ak sa pokúsim brániť, je to ešte horšie. Keď som to skúsil naposledy, skončil som s rozbitou pusou a monoklom. A čo ty na to? Uveril si mu tú somarinu s antifans. Mám to niekomu povedať? Nemôžem. Zničil by som tvoj sen o sláve. Rozpadla by sa kapela, a to ja nedopustím. Nechcem ťa zničiť. Povedať to tebe? Neveril by si mi. Veď je to náš priateľ, nikdy by nám neublížil.
Flashback
„Bill, idem von s chalanmi, OK?“ zakričal si na mňa.
„Fajn, potom sa ozvi,“ Zakričal som ti naspäť a ďalej som sa venoval telke.
„Nazdar. Ako?“ vytrhol ma z deja Georg.
„Ahoj.“ Usmial som sa, „ale dá sa, a čo tu ty robíš, nešiel si von?“ spýtal som sa nechápavo. Myslel som, že išiel s tebou, tak ako vždy doteraz.
„Nie, nechcelo sa mi,“ sadol si ku mne a venoval sa telke. Usmial som sa a začal som ju sledovať aj ja. Po chvíľke som ucítil na svojom stehne ruku. Nechápavo som sa naňho pozrel a odsunul som sa kúsok ďalej.
„Čo blázniš?“ Otočil sa ku mne.
„Nebláznim, Bill a nehovor, že to nechceš. Dobre viem, že netúžiš po ničom inom. Tak poď sem skôr, ako ma naštveš a skončíš veľmi zle.“ Skočil po mne a zdrapol ma za vlasy.
„Georg, prosím, šibe ti?“ zazmätkoval som.
„Nešibe, ale už ma nebaví na teba len myslieť a pomáhať si sám.“ Zrazil ma na kolená, postavil sa a rozopol si rifle. „Teraz mi to pekne spravíš ty,“ povedal ľadovým hlasom.
„Georg, prestaň. Ak je to pokus o žart, tak je dosť nevydarený.“ Chcel som sa postaviť, no on ma opäť zrazil na kolená a vlepil mi facku. Na chvíľu sa mi zatmelo pred očami.
„Tak bude to?“ zvreskol. Bál som sa ho, a tak som ho radšej poslúchol. Bolo mi z neho na vracanie. Cítil som, že sa už blíži k vrcholu, a chcel som sa odtiahnuť, ale on mi ho zatlačil až do hrdla. Zalapal som po kyslíku, ktorého sa mi nedostávalo. Pripadalo mi to neskutočne dlho. Po sto rokoch ma konečne pustil a ja som sa zvalil na zem a zhlboka som dýchal. Zohol sa ku mne.
„Bude lepšie, keď sa to nikto nedozvie. Tom by asi nebol nadšený, keby sa kvôli tebe rozpadla kapela.“ Slabo som prikývol. Keď odišiel, stočil som sa do klbka a plakal som. Až dokiaľ som sa trošku neukludnil a nenabral trochu odvahy na to, aby som prešiel do postele. Celú noc som preplakal. Ty si sa vrátil až nadránom. Snažil som sa nevzlykať, ale bolo to ťažké. Nedarilo sa mi a unikol mi jeden hlasnejší vzlyk.
„Bill?“ počul som za chrbtom hlas. Snažil som sa tváriť, že spím, ale neúspešne. „Billi.“ Otočil si si ma k sebe. Neisto som sa ti pozrel do očí. „Billi, čo ti je? Prečo plačeš?“ sadol si si ku mne na posteľ.
„N- nič, len ma bolí brucho.“ Prekvapene si sa na mňa pozrel.
„Tak ja ti donesiem tabletky.“ Prikývol som.
Koniec flashbacku
„No vidíš, že to ide, Bill. Ani to tak nebolelo.“ Uškrnul sa.
„Poviem to Tomovi,“ Vypustil som medzi vzlykmi. Všetko ma bolelo. Zajtra budem samá modrina, o tom, že budem spať na chrbte, môžem snívať ešte týždeň a o sedení ani nehovorím.
„Skúsiš to a uvidíš.“ Precedil medzi zuby, nechal ma ležať na zemi a odišiel. Skúsil som sa postaviť, ale nohy sa mi podlomili, a tak som opäť skončil na zemi.
Flashback
„Bill, nestoj tu jak svätý za dedinu a sadni si.“ Usmial si sa na mňa.
„Nie, ja radšej postojím. Nechce sa mi sedieť.“ Odpovedal som.
„Ale no.“ Zasmial si sa a treskol si ma po zadku. Zalapal som po dychu a podlomili sa mi kolená. Tak strašne to bolelo. Pokúsil som sa potlačiť slzy.
„Ježíš, Bill, to som nechcel.“ Podal si mi ruku.
„To je v pohode. Pôjdem si ľahnúť.“ Postavil som sa a usmial som sa na teba. Vrátil som sa na posteľ. Ľahol som si na brucho a snažil som sa nemyslieť na tú bolesť. Bolo to nemožné.
„Bill, čo je to s tebou?“ sadol si si ku mne a hladkal si ma po chrbte. Strašne to bolelo. Kúsal som sa do pier a snažil som sa zadržať vzlyky. Dúfal so len, že to tričko vydrží a na jeho bielu látku sa nedostanú červené kvapky krvi.
„To nič, Tom. Len mi je nejako blbo. To prejde,“ usmial som sa.
„Kurnik, Bill, naozaj si myslíš, že som taký sprostý? Že neviem o tvojich preplakaných nociach? Sakra, to už si ani nezaslúžim, aby si mi to vysvetlil?“ Zdvihol si rozzúrene ruky a spustil si ich na môj chrbát. To už som nevydržal a bolestivo som vzdychol. Nechápavo si na mňa pozrel a skôr, ako som zareagoval, si mi vyhrnul tričko.
„Bill, kto ti to spravil?“ zarazene si pozeral na môj doškriabaný modrinový chrbát.
Povedal som prvú somarinu, čo ma napadla.
„Spadol som, to je fajn.“ Zavrel som oči.
„Áno a chrbát ti do krvi doškriabal koberec, však.“ Tak som ti to chcel povedať, ale nemohol som.
„Tom, prosím, nechaj to tak, ja… nechcem sa o tom baviť.“
„Fajn, ako myslíš,“ rozhodil si rukami a potom si odišiel.
Koniec flashbacku
„Tomi, musím s tebou hovoriť.“ Prišiel som za tebou do spoločenskej.
„Ale. O čom? Už sa so mnou rozprávaš?“ podotkol si ironicky.
„Ja s tebou áno, ale vidím, že ty so mnou nie.“ Smutne som zvesil hlavu a chystal som sa na odchod. Kým som zavrel dvere, zachytil som ešte Georgov víťazný pohľad.
Ja už nevládzem. Na čo tu budem? Ty ma nenávidíš, tak na čo ? Skončím to. Nemá to význam. Vzal som si z vešiaku bundu a vyšiel som s tourbusu. Nepoznám to tu, ale to nevadí. Na vankúši som ti nechal list s vysvetlením, ak vieš čítať medzi riadkami, pochopíš. Uvidel som starú opustenú budovu. To je moja šanca. Vybehol som schody až na strechu. Opatrne som si sadol na okraj, bolelo to, ale snažil som sa tú bolesť nevnímať a pospevoval som si.
„Über den Dächern
ist es so kalt
und so still
Ich schweig deinen Namen
weil du ihn jetzt
nicht hören willst
Der Abgrund der Stadt
verschlingt jede
Träne die fällt
Da unten ist nichts mehr
was dich hier oben
noch hält“
ist es so kalt
und so still
Ich schweig deinen Namen
weil du ihn jetzt
nicht hören willst
Der Abgrund der Stadt
verschlingt jede
Träne die fällt
Da unten ist nichts mehr
was dich hier oben
noch hält“
Z očí mi tiekli slzy. Tú pesničku som napísal, keď to všetko začalo.
„Ich schrei in die Nacht für dich
lass mich nicht im Stich
Spring nicht…
Die Lichter fangen dich nicht
sie betrügen dich
Spring nicht….
Erinner dich
an dich und mich
Die Welt da unten zählt nicht“
lass mich nicht im Stich
Spring nicht…
Die Lichter fangen dich nicht
sie betrügen dich
Spring nicht….
Erinner dich
an dich und mich
Die Welt da unten zählt nicht“
„Bitte spring nicht… Bráško.“
Strhol som sa a otočil som sa. Stál si tam. „Odpusť mi to, Bill. Bol som slepý. Prisahám, že už sa ťa nikto ani nedotkne.“ Natiahol si ku mne ruku. „Ale teraz sa prosím vráťme.“ Nesúhlasne som pokrútil hlavou.
„Na čo? Ty ma nemáš rád. Tak na čo?“
„Ale Billi, ako si na to prišiel?“
„Vidím. Prosím, Tomi, nechaj ma tak. Nemá to význam.“ Postavil som sa a chystal som sa skočiť.
„Nie!“ Zdrapol si ma za ruky a zatiahol k sebe. „Už ťa nepustím.“ Pevne ma chytil.
„Prosím, pusť ma.“ Padol som na kolená a rozplakal som sa.
„Bill, povedz mi to meno, prosím.“ Kľakol si si ku mne a objal si ma. Bolestivo som vzdychol. Neskutočne to bolelo.
„Nemôžem, je to zbytočné.“ Vzlykol som.
„Mne môžeš povedať všetko. Pamätáš?“ povzbudivo si sa na mňa usmial.
„Toto nie.“ Sklopil som hlavu.
„Všetko.“ Chytil si ma za bradu a dvihol si mi ju. „Ja poviem svoje tajomstvo tebe, a potom ty tvoje mne, dobre?“ prikývol som. „Mal si pravdu, hneval som sa na teba. Bolelo ma, že ti niekto ubližuje a ty mi to nechceš povedať. Hnevalo ma, že ten niekto sa ťa dotýka, zatiaľ čo ja…“ sklopil si hlavu.
„To akože ty… mňa?“ začal mi dochádzať význam tvojich slov. Prikývol si. „A- ale veď to je… to… si si istý?“ opäť si prikývol.
„Ak ti to vadí, tak s tým budem bojovať, ale prosím, vráť sa.“ Plakal si mi do vlasov.
„Tomi, nechaj ma ísť. Je to zbytočné. On je silnejší a je to tvoj priateľ…“ zarazil som sa, prezradil som viac ako som chcel. Odtiahol si sa a pozrel si mi do očí.
„Priateľ?“ zopakoval si.
„Nechcem ti zničiť sny. Je to jedine riešenie.“ Nežne som ťa odstrčil. Tvoj pohľad bol zastretý, ako by si bol duchom inde. Využil som to a vrátil som sa na kraj strechy.
„Ten hajzel.“ Počul som tvoj hlas. „Billi, ja… Bill? Billi, nie poď sem. Ak to spravíš, skočím za tebou.“ Zarazil som sa. Nie to nie. On nemôže kvôli mne zomrieť.
„Billi poď so mnou, vrátime sa domov, hm?“ Natiahol si ku mne ruku. Otočil som sa a pozeral som na teba. Spravil si ku mne pár krokov. Natiahol som k tebe ruku. Usmial si sa a podal si mi svoju. V tom sa mi šmykla noha a ja som stratil rovnováhu. Pozrel som sa ti do očí.
„Milujem ťa.“ Bolo posledné, čo som povedal, kým si sa mi stratil z očí a ja som uvidel tmu. Trvalo to necelú pol minútu, kým som ťa znovu uvidel. Stál si na kraji strechy a pozeral si dole. Pozrel som sa tým smerom a uvidel som na zemi moje telo. Znovu som sa v panike pozrel na teba a čakal som, čo spravíš. Stál si tam hodinu. Potom si sa otočil a utiekol si. Prenasledoval som ťa. Dobehol si do tourbusu a vletel do spoločenskej. Gustav a Georg na teba prekvapene pozreli.
„Čo sa stalo, Tom? A kde je Bill?“ spýtal sa Gustáv.
„Ty špina! PLESK Hajzel! PLESK Kretén! PLESK…“ a more iných nadávok sa nieslo z tvojich úst, keď si mlátil Georga.
„Zabil si ho! PLESK Ty potkan! PLESK. Kvôli tebe zomrel! PLESK. Prečo si mu to robil? PLESK Nevedel sa brániť! PLESK Preto on, však? PLESK. Bol taký bezbranný! PLESK A tak si to využil. PLESK. On sa kvôli tebe zabil. PLESK“ Stále si neprestával. Mlátil si ho, až pokiaľ všade okolo nebola krv. Gustáv okolo teba pobehoval a snažil sa ťa ukludniť. Keď si si bol istý, že je Georg mŕtvy, bez akéhokoľvek vysvetlenia si znovu vybehol s tourbusu.
Vrátil si sa na tú strechu. Moje telo už tam nebolo. Odviezla ho záchranka. Ale ja som zostal s tebou, stál som vedľa teba a pozeral, ako sa chystáš skočiť. Nedokázal som zachytiť tvoje padajúce telo. Videl som, ako si dopadol na to isté miesto, kde pred pár hodinami ja. Videl som, ako sa vznášaš smerom ku mne. Postavil si sa predo mňa a pohladil si ma po líci. Usmial som sa a pozeral som ti do očí. Vedel som, že všetko zlé skončilo. Teraz sme zostali už len my dvaja a tak to navždy zostane.
autor: Sisa
betaread: Janule
ty wole tho je thak smutný a thak kwásný …
Krásný,.. nevím, co k tomu ještě říct. x)
Ježíši!!!Co to zase je!!!!Holky,já mám vysoký tlak,chcete mě zabít??!!To se fakt nedá!!!
Whoooaaa!!! To bylo úžasné!!!
na to snad ani nejsou slova! uzasne! dokonale!
A Gustav zůstal sám… xD Tssss… a to si říkaj věrní kamarádi… xD
Budu hodnotit povídku – byla skvělá, úžasná, dokonalá, boží, perfektní, nádherná, smutná a ještě něco ti řeknu – opět jsi nezklamala děvče… x))
krásný…moc krásný..
[6]: On si už niekoho nájde:d sak mu ostal ešte David
wow tak to je dokonalé!!! Moc krásné!
úžasná povídka sice smutná ale krásná
Krásný. Smutný ale krásný. Ale v podstatě to je dobrej konec. Skončilo to tak jak mělo. A chudák Georg zase je ten zlej. A Gustík zůstal sám.
to je ale smutný 🙁 to je hajzl, ten georg, neskutečný!
ale jinak nádhera!