autor: Nathy_TwC & Sisa
„Tak dobre,“ prikývla nakoniec a usmiala sa. „Ale najskôr ešte musím skočiť domov.“
„Okay, zlatko. A kedy sa mi vrátiš?“ chcel vedieť chlapec s dredmi.
„Na obed,“ oznámila Nicol. Vtisla mu pusu a potichu sa vyparila z bytu. Keď za ňou Tom zatvoril dvere, vydýchol si. „Ako to, že ho nespoznala? Tá predsa pozná celú nemeckú smotánku,“ pomyslel si chlapec a prešiel do izby, kde bol Bill a spal. Skontroloval infúziu a zobudil ho.
„Bill, musíš si zobrať lieky,“ upozornil čiernovlasého chlapca. Bill nesúhlasne zakňučal a rozlepil očká. Strhol sa, keď sa znova ozval zvonček. Tom sa vzpriamil a zamračil. Potom sa znova otočil k čiernovláskovi, podal mu pohár vody a liek. „Nech sa páči. Zapi to, ja sa o chvíľu vrátim,“ usmial sa na chlapca milo. Vyšiel z izby, zatvoril za sebou dvere a otvoril. Georg ho okamžite sotil dnu, a kým sa Tom spamätal, ležal v bezvedomí na zemi.
„Bill, musíš si zobrať lieky,“ upozornil čiernovlasého chlapca. Bill nesúhlasne zakňučal a rozlepil očká. Strhol sa, keď sa znova ozval zvonček. Tom sa vzpriamil a zamračil. Potom sa znova otočil k čiernovláskovi, podal mu pohár vody a liek. „Nech sa páči. Zapi to, ja sa o chvíľu vrátim,“ usmial sa na chlapca milo. Vyšiel z izby, zatvoril za sebou dvere a otvoril. Georg ho okamžite sotil dnu, a kým sa Tom spamätal, ležal v bezvedomí na zemi.
„Sorry, kámo, ale nechcem kvôli tebe skončiť v lochu,“ oznámil, ako by ho Tom mohol vnímať a prešiel do izby k chlapcovi. Ignoroval jeho plaché pohľady a pritlačil mu k nosu vreckovku napustenú chloroformom. Vytiahol mu zo žily infúziu a vzal ho na ruky. Toma zamkol v byte a zbehol schody. Uložil chlapca do auta k zbaleným taškám a nepovšimnute sa vydal na cestu.
***
Tom sa prebudil po niekoľkých hodinách. Ležal na podlahe a premýšľal, čo sa stalo. V tom si spomenul na Georga. Okamžite sa vyšvihol na nohy a utekal do Billovej izby. Nebol tam.
„Nie,“ skríkol Tom vystrašene a začal pobiehať po izbe. Zrazu sa ako rozzúrený nosorožec rozbehol k dverám a snažil sa ich otvoriť. „Kokot,“ zakričal dredatý chlapec a lomcoval dvermi. Po chvíli ale prestal a premýšľal, kam strčil náhradný kľúč. Prešiel ku kuchynskej linke a hľadal. Nakoniec ho našiel, otvoril si dvere, schmatol kľúče od auta a mobil. Zamkol za sebou a utekal k svojmu autu. Po ceste vytočil Gustava.
„Nie,“ skríkol Tom vystrašene a začal pobiehať po izbe. Zrazu sa ako rozzúrený nosorožec rozbehol k dverám a snažil sa ich otvoriť. „Kokot,“ zakričal dredatý chlapec a lomcoval dvermi. Po chvíli ale prestal a premýšľal, kam strčil náhradný kľúč. Prešiel ku kuchynskej linke a hľadal. Nakoniec ho našiel, otvoril si dvere, schmatol kľúče od auta a mobil. Zamkol za sebou a utekal k svojmu autu. Po ceste vytočil Gustava.
„No?“ ozval sa Gustav.
„Gustav! Okamžite mi povedz, kam išiel Geo,“ skríkol Tom do telefónu rozzúrene a šliapol na plyn. Motor jeho Audi zavrčal rovnako ako jeho majiteľ.
„To ja ale neviem. Odmontoval si GPS,“ vydýchol potichu Gustav.
„To mi ani nehovor! Bože,“ skríkol Tom a takmer sa rozplakal. Netušil prečo, ale hruď sa mu znova tak odporne zvierala strachom. „Gustav, idem k tebe. Musíš mi pomôcť. Nemôžeme mu Billa nechať.“
„V poriadku. Počkám ťa,“ povedal Gustav a zložil. Ďalej zaryto sledoval monitor. Tom zatiaľ zrušil hovor a vytočil Georga.
„Áno?“ zamručal Georg do telefónu.
„Georg, kde je Bill? Kam ho berieš? Prosím ťa, povedz mi, kde je,“ snažil sa Tom hovoriť pokojne, no hlas sa mu chvel.
„Nie. Ja sa o to malé šteňa postarám,“ oznámil a mračil sa. Ignoroval tlmený krik z kufra. „Môžem ti ale sľúbiť, že mu neublížim… viac ako si zaslúži,“ dodal Georg a zložil. Usmial sa na colníka a vyrazil.
Do Toma akoby v tej chvíli udrel blesk. Hodil mobil do priehradky a zastavil pred Gustavovou bytovkou. Vystúpil, zamkol auto a vybehol ku Gustavovmu bytu. Energicky stlačil zvonček a nervózne poskakoval na mieste.
„Ahoj,“ ohlásil sa Gustav a pustil ho dnu. „Niečo nové?“
„Volal som Georgovi. Zdvihol mi to, ale odfajčil ma tým, že Billovi neublíži viac ako si to zaslúži. Poznáš Gea, ten chlapec to neprežije,“ hovoril Tom a vošiel dovnútra. „Gustav, napadlo mi, že Georg možno ujde niekam do zahraničia. Neviem, ako toho chlapca nájdeme,“ povedal dredáč zúfalo a hodil sa do kresla.
„Georg chce peniaze. Postará sa o neho, ver mi,“ pobúchal ho po pleci Gustav a povzbudivo sa usmial. Nevedel prečo, ale v tomto Georgovi veril. Poznal ho lepšie ako Tom. Dredatý chlapec sa naňho úplne zlomene zahľadel.
„Mýliš sa, Gustav,“ zašepkal a postavil sa. „Neviem, čo mám robiť, ale jednu vec viem na sto percent: Billa musím nájsť. Ak mi nechceš pomôcť, fajn,“ chlapec s dredmi sa zamračil, postavil a chystal sa odísť.
„Mýliš sa, Gustav,“ zašepkal a postavil sa. „Neviem, čo mám robiť, ale jednu vec viem na sto percent: Billa musím nájsť. Ak mi nechceš pomôcť, fajn,“ chlapec s dredmi sa zamračil, postavil a chystal sa odísť.
„Tom, no tak,“ zamračil sa Gustav. „Vieš, že ti rád pomôžem. Bude to dobré, sľubujem.“
„Mal by si Georgovi zavolať a nenápadne sa ho povypytovať. Keby sa pýtal, či som s tebou, povedz mu, že sme sa pre Billa pohádali a odišiel som ho hľadať. Spravil by si to, prosím,“ opýtal sa dredatý chlapec skľúčene. Gustav sa usmial a vzal telefón. Vytočil Georgovo číslo a čakal.
„Áno?“ ozvalo sa v telefóne.
„Čau, kámo,“ ozval sa Gusto. „Kde trčíš? Bol som u teba.“
„Dobre to vieš. Tom je tam u teba, že?“
„Áno?“ ozvalo sa v telefóne.
„Čau, kámo,“ ozval sa Gusto. „Kde trčíš? Bol som u teba.“
„Dobre to vieš. Tom je tam u teba, že?“
„Tom? Robíš si srandu? Je to kokot! Vieš, aké divadlo mi tu kvôli tomu rozmaznanému decku spravil?! Proste by si to fakt nechcel zažiť, kámo. Ver mi,“ povedal Gustav a ospravedlňujúco sa zahľadel na Toma.
„No ja ti neviem. Poznám vás dvoch. Poviem ti len toľko, že to decko je v pohode. Síce nemá luxus, na aký je zvyknuté, ale je okay.“
„A kde do pekla vlastne si? Čo chystáš? Nepotrebuješ pomoc?“ pýtal sa Gustav ako obyčajne.
„Nie, zvládam to v pohode,“ odpovedal Georg a pozrel na spiaceho chlapca. „Vlastne… Mám jeden problém.“
„Čo sa stalo,“ opýtal sa Gustav úplne nevzrušene.
„No, asi som sa doňho… zamiloval?“ oznámil šeptom Georg a pozrel na spiaceho chlapca na gauči.
„ČO?!“ vyprskol Gustav, ale náhle sa snažil upokojiť. „Ako si k tomu došiel, frajer,“ opýtal sa a len – len, že nevyprskol smiechom.
„No… Um… Ja neviem. Je… taký sladký a… bezmocný… Ja neviem,“ vydýchol.
„Georg, v tom prípade… Dovez ho ku mne. Tu mu bude najlepšie,“ povedal Gustav a hrýzol si peru. „Ak ho máš naozaj rád, tak sa sem s ním vráť a porozmýšľame o tom, ako ho vrátime domov. Čo ty na to?“
„Nie, nevrátim,“ zavrčal Georg. „A domov sa už vôbec nevráti!“
„Georg, upokoj sa. Prečo by sa nemal vrátiť domov? O čom to kecáš,“ nechápal Gustav. „Chceš, aby vás celý život naháňali fýzli? To chceš?! Bože, Georg zamysli sa nad tým, aké somariny potíš,“ klepal si Gustav na čelo. Georg sa naštvane zamračil.
„Zostane so mnou,“ zavrčal do telefónu a prišiel k chvejúcemu sa klbku na gauči. Zakryl ho dekou a dal mu vlásky za ucho. „Len spinkaj, maličký,“ pousmial sa.
„Georg, ja som nepovedal, že by s tebou nemal zostať. Ale nemáš pocit, že keby ste spolu chodili, ako spolu chodia normálny ľudia… Nebolo by to lepšie?“ nadvihol chlapec obočie. „Georg, ty sa snáď bojíš, že ti ho niekto preperie alebo čo?“
„Dohovoril som!“ zavrčal Georg a zložil telefón.
>> Štvrtý deň – Švajčiarsko <<
Chlapec sa pár krát pomrvil a opatrne rozlepil čokoládky. Dezorientovane sa obzeral okolo seba.
„Kde som?“ šepol.
„Sme vo Švajčiarsku, Billy,“ usmial sa na čiernovláska Georg a prisadol si k nemu.
„Kto si?“ šepol chlapec. „A kde je Tom?“
„Volám sa Georg a priviezol som ťa sem,“ odpovedal a pri mene „Tom“ sa zamračil.
„Bolí ma noha,“ šepol Bill a opatrne sa posadil.
„A č-čo mám teraz akože spraviť? K-kde ťa to bolí,“ opýtal sa hnedovlasý chlapec vystrašene. Chlapec si vytiahol tepláky a ukázal na miesto skryté pod gázou. Nedôverčivo. „Operovali ťa. Mal si tam nepeknú ranu, preto ťa to bolí. Neboj sa. Dám ti nejaký liek proti bolesti, chceš?“ spýtal sa Georg milo. Chlapec prikývol a znova si opatrne ľahol. Nevedel prečo, ale nedôveroval mu.
„Kde je Tom?“ zopakoval potichu svoju otázku.
„Čo máš stále s tým Tomom? Tom tu nie je a basta,“ povedal Georg podráždene, pohrabal sa vo veciach, našiel liek a podal ho chlapcovi aj s pohárom vody. Hnedovláskovi sa nie veľmi pozdávalo, že sa Bill na Toma toľko vypytoval. Žiarlil naňho. Chlapec sa pri Georgovom hlase prudko prikrčil a placho sa od neho odtiahol. Ten človek mu na rozdiel od dredáča naháňal veľký strach.
„Neboj sa ma,“ trochu sa zmiernil Geo, keď videl, že sa ho chlapec zľakol. Znova mu podával liek. Zaujímalo by ma, či s Tomom Bill spal, keď sa naňho toľko vypytuje. Pff, ten Cassanova, pomyslel si Georg trpko, no snažil sa tváriť prívetivo. Chlapec nesúhlasne zavrtel hlavou a pritisol si kolená pevnejšie k telu. Obzeral sa okolo seba.
„Chcem ísť za Tomom,“ šepol tichučko a vzlykol.
„Nerob scénky, dobre? Nemusíš za ním revať. Prečo chceš za ním vlastne ísť?“ opýtal sa Georg, vstal, zložil si ruky na hrudi a naštvane sa zahľadel na čiernovlasého chlapca. Bill okamžite vyletel z gauča a schúlil sa v kúte miestnosti do klbka. Vzlykol a klepal sa. Vyplašene sa obzeral okolo seba a hľadal únikovú cestu. „Bill, čo to robíš? Nechystám sa ťa zbiť ani zabiť, tak sa upokoj,“ prešiel Georg k chlapcovi, no stále udržiaval vzdialenosť.Keby tu bol teraz ten kokot, určite by mu skočil do náruče, pomyslel si hnedovlasý chalan. „Načo za ním chceš tak veľmi ísť? Stačí, keď mi budeš veriť tak ako Tomovi a môžeme byť kamoši.“
„Nie,“ vzlykol chlapec. „Neverím ti,“ zavzlykal.
„A hlavne, že jemu veríš, čo?“ spýtal sa ticho, ale zato dosť nahnevane. „To by som chcel vedieť, čo na ňom všetci vidíte,“ rozhodil rukami. Bill sa krčil do malej guličky a vyplašene sa obzeral. Pohľad sa mu zastavil na dverách. Georg sa pred neho postavil.
„Chcem vedieť jeden jediný dôvod, prečo chceš byť radšej s Tomom ako so mnou. Keď sa mi to bude zdať dobrý dôvod, sľubujem, že ťa k nemu odveziem,“ povedal hnedovlasý chlapec a snažil sa získať si aspoň jeden Billov pohľad.
„P-pretože mu… verím,“ zavzlykal chlapec a pozrel na Georga.
„A prečo mu veríš? Čo ťa šukal, že mu tak veľmi veríš?“ vyprskol Georg žiarlivo. Bill vystrašene vypleštil očká a prudko vyskočil na nohy. Následne s bolestným výkrikom dopadol na kolená. Hnedovlasý chlapec sa k nemu okamžite sklonil a zasyčal: „Vidíš, to máš zato, že mi neveríš.“ Chytil chlapca a položil ho na gauč. „Radšej ticho lež a uzdravuj sa,“ dodal a sadol si do kresla oproti. „Aby si vedel, budem ťa strážiť celú noc. Takže sa neobávaj toho, že by si mohol zdrhnúť,“ neprirodzene sa zaškeril a pustil si telku.
Chlapec sa znova rozvzlykal a skrčil sa do klbka. Tisol si kolená z telíčku a tlmene plakal do podušky. Bál sa. Aj Toma sa síce bál, ale nie až tak veľmi. Tom vyzeral oveľa lepšie.
„Môžem ťa poprosiť, aby si toľko nereval? Nič nepočujem,“ opýtal sa zrazu Georg sladkým tónom a zabodol oči do chlapca.
„Pusti ma za Tomom,“ zavzlykal čiernovlások.
„Na kieho čerta chceš toľko toho Toma? Prestaň hulákať a možno ťa k nemu odveziem, dobre? Ale si musím ešte premyslieť, čo za to dostanem,“ vybafol na chlapca Georg nervózne. Chlapec sa znova naplno rozvzlykal. Tisol viečka a medzi prstami tisol podušku. Začínalo sa mu zle dýchať a točila sa mu hlava.
„Bill, prestaň už toľko plakať. Kto to má v jednom kuse počúvať? To aj u Toma si toľko reval?“ pýtal sa Georg podráždene a krútil pri tom hlavou. Bill zaťal prsty do pästičiek a pokúsil sa nadýchnuť. Veľmi sa mu to nedarilo. Zaklonil hlavu a pevnejšie stisol viečka. Hlasno zakňučal. „Čo je ti?“ začudoval sa hnedovlasý chlapec a mal nepríjemný pocit, že je niečo zle. Zdalo sa mu to, alebo sa ten chlapec skoro dusil? „Bill, musíš sa upokojiť,“ začal a podišiel bližšie ku gauču. „Ako to ten Tom vravel?“ premýšľal nahlas a snažil si spomenúť, ako chlapca prinútiť znova pokojne dýchať. „Toto je určite ten kyslíkový šok,“ pomyslel si. Zažil ho, keď bol raz u Toma a Nicol sa z niečo tak rozrušila, že ho dostala. „Potrebujem vrecko! No jasné,“ vykríkol a snoril po izbe. Nakoniec našil papierové vrecko, poskladal ho a ponúkol ho čiernovláskovi. „Bill, daj si to k ústam a snaž sa dýchať. Pomôže ti to.“ Bill ale naďalej lapal po dychu. Vzlykal a pevne si objímal brucho. Stmievalo sa mu pred očami. Tisol v rukách tričko a plakal.
„Bill! Zober si to vrecko, dýchaj doňho a prisahám, že ťa zoberiem naspäť k Tomovi,“ zakričal Georg vystrašene. Bill slabo rozlepil očká a natiahol ruku po vrecku. Pritlačil si ho k ústam a snažil sa dýchať. Hnedovlasý chlapec zrazu pocítil zlosť, že ho skoro roztrhlo. Zase sa mi do toho priplietol ten zmetok. A ten malý chudák mu skočil na tú jeho pretvárku na pána Dobrého a Dokonalého, premýšľal, keď sa tak díval na to, ako sa chlapcovi pomaly uľavuje. To ho mám teraz akože dobrovoľne odviezť k Tomovi? nadvihol obočie. Asi by som to naozaj mal spraviť. Toto bol len kyslíkový šok, ale čo keď sa mu stane niečo oveľa horšie a… Do nemocnice s ním ísť nemôžem, čo keď ho hľadajú aj tu? Nie je to tak ďaleko od hraníc, určite o tom vedia. Okrem toho tu nikoho nepoznám a Tom je predsa len lekár, pripustil si nakoniec zdrvene.
Bill zavrel oči a vrecko pustil na zem. Slabo dýchal. Bolelo ho brucho, noha a bol príliš vyčerpaný. Neudržal otvorené oči. Pomaly zaspával. Georg sa otočil, aby dobalil všetky veci. Či už chcel alebo nie, vedel, že sa oňho nemôže postarať. A to aj preto, že on by nechcel. Keď mal zbalené, zobral na ruky Billa, zaplatil na recepcii penziónu a šiel k svojmu autu. Čiernovláska uložil opatrne do kufra, tašku hodil na zadné sedadlo a s povzdychom si sadol za volant. Vzal telefón a vytočil Tomove číslo. „U mňa doma. Tak za 2 – 3 hodiny,“ povedal chladne a zložil.
autor: Nathy_TwC & Sisa
betaread: Janule
Chudák Bill, je mi ha naozaj veľmi, ale veľmi ľuto. Priznám sa, že to, že sa geogr zamiloval som ani v najmenšiom nečakala. Dúfam, že všetko dobre dopadne.
tento diel sa mi strasne moc pacil, milujem tie situacie ze uz uz cakam ze o chvilu bude happyend a v tom sa nieco stane xD trochu som cakala ze Georg nieco Billovi spravi, dost ma prekvapil ale pochybujem ze ho len tak vrati Tomovi, urcite v tom bude nejaky hacik. tesim sa na pokracko 🙂
Chudáček Bill… 🙁 Nikdy by mě ani ve snu nenapadlo, že to Georg dělá jen proto, že se do něho zamiloval! Ale hlavně aby už byl Bill s Tomim… Z něho prostě cítím, že mu opravdu nechce ublížit….
Tak Georg nemá rád Toma a žárlí na něj 😀 tak to je gól! 😀 No nemá se divit, když se chová, tak jak se chová. Kdyby byl stejně milý a snažil se pomáhat jako Tom, hnedka by ho měli všichni raději.
Jsem ráda, že se Geo nakonec umoudřil a veze Billa zpět. Geo je tady takové jelito, že by vážně Billovi ještě nějak ublížil..ať už vědomě nebo ne. Tak uvidíme, jestli Billa předá jen tak nebo ne 😀