autor: Nathy_TwC & Sisa
Žena zalapala po dychu. V živote ho v takomto stave nevidela.
„O chvíľu by sa mal prebudiť, ale pochybujem, že vás po niekoľkých minútach bude schopný vnímať. Nasadili sme mu liečbu Metadonom. Vždy, keď sa zobudí, je chvíľku úplne normálny, a potom sa ozve abstinenčný záchvat,“ oboznámil ju Tom.
„Bude v poriadku?“ zašepkala žena so slzami v očiach.
„Bill je ešte stále dosť silný. Myslím si, že ho našli päť minút pred dvanástou. Bude v poriadku, ale čo je najdôležitejšie… Na to, aby sa závislosti zbavil, bude musieť chcieť bojovať sám so sebou.“
„Bojím sa, že to nezvládne. Viete, vy…“ žena stíchla a smutne sa zahľadela na syna.
„Prosím? Pokojne to dopovedzte,“ povedal dredáč chladne.
„Ste teraz preňho… nedosiahnuteľný,“ šepla žena a zahľadela sa mladému lekárovi do očí. „Bojím sa, že on to už dávno vzdal.“
„Teraz je to na vás, Simone,“ odvážil sa jej Tom pozrieť do očí. „Ja som preňho minulosť, hoci…“ zahľadel sa na spiaceho čiernovláska. „Ľutujem, čo som spravil, ale teraz to už len veľmi ťažko napravím,“ dodal.
„Si šťastný, Tom,“ opýtala sa žena nečakane.
„Povedzte mi úprimne, či pri pohľade na to, ako sa kvôli mne zničil, môžem byť šťastný,“ vyhýbavo odpovedal dredatý mladík.
„Pýtam sa na tvoje manželstvo,“ spresnila žena. Lekár sa niekoľkokrát zhlboka nadýchol a vydýchol.
„V poslednej dobe, to s naším vzťahom ide dole vodou,“ priznal dredáčik smutne. Žena chápavo prikývla. „Povedz mi niečo… o svojej manželke.“
„Čo presnejšie chcete počuť?“
„Aká je.“
„Moja Nicol? Ja vlastne ani neviem. Mám pocit, že žijem so ženou, ktorú ani nepoznám. Tak veľmi sa zmenila.“
„Možno si sa unáhlil.“
„Možno áno, možno nie. Vtedy som to cítil ako dobrý krok. Keby sa váš syn nebol ocitol na mojej svadbe a moja žena ho nenazvala trhanom, keby som za ním nebol utekal, keď ste mi volali, všetko mohlo byť inak a Bill by zo seba nespravil toto,“ ukázal na čiernovlasé klbko.
„Vieš, Tom… Neviem, čo si mám myslieť. Neviem, aké miesto má v tvojom živote môj syn.“
„Stačí, ak vám poviem, že to najdôležitejšie?“ otočil sa k Billovej matke. „Nikdy som nepočítal s tým, že sa do seba zaľúbime,“ vzdychol si smutne.
„Stalo sa, ale ty si utiekol. Dal si prednosť ľahšej možnosti.“
„Myslíte si, že život po boku mojej manželky je ľahšia možnosť?“ odfrkol si Tom. „Musím vás sklamať, ale nie je. A Bill… Cítim isté morálne zábrany. Neviem, ako by som mohol byť s človekom, ktorému som od prvého okamihu stretnutia ubližoval. Kedykoľvek ho stretnem, odchádza s plačom a zlomeným srdcom. A nie len on…“
„Tak to skús napraviť.“
„To aj urobím,“ povedal dredáč odhodlane. „Simone, chcem mu zaplatiť liečbu. Už som sa rozprával s tými najlepšími odborníkmi. Súhlasili, že sa ho radi ujmú.“
„Liečbu?“
„Áno. Musí ísť do ústavu,“ prikývol mladík.
„Myslíte, že to pomôže?“
„Musí mu to pomôcť. Ak sa už nikdy nestretneme, tak na mňa zabudne. Je mladý a krásny. Nebude mať problém sa znova zaľúbiť.“
„Znova chcete spraviť chybu?“
„Nerobím chybu. Stanem sa otcom,“ priznal sa dredáč.
„V tom prípade je to iné. Ale ak chcete počuť pravdu… Myslím, že vaše rozhodnutie zničilo všetky štyri životy.“
„Ja viem len o dvoch,“ povedal Tom a pozrel sa na Billa. „Verím, že to dokáže. Inak by som ho predsa nenechal len tak.“
„Bojím sa, že nie.“
„Musíte mu trocha veriť, Simone. Tým, že sme na naposledy zavolali… tým, že som za ním prišiel, som všetko pokazil. Už mu nechcem ubližovať. Tu preňho spravím všetko, čo je v mojich silách a ďalej… sa už musí rozhodnúť on. Viete prečo som vás zavolal? Vy jediná méte na Billa veľký dopad. Snažte sa ho presvedčiť. Ste jeho posledná nádej, Simone.“
„Nie Tom. Ty si ten, čo ho z tohto môže vytiahnuť.“
„Ako? Povedzte mi ako ho mám z toho dostať?“
„Dajte mu aspoň malú nádej.“
„Myslíte si, že som to už neskúsil? Zakaždým ma vyhodil.“
„Pretože ste ženatý,“ vzdychla si ticho Simone.
„Tak potom je to už úplne jedno. Ja sa nemôžem rozviesť.“
„To od vás ani nežiadam… Zabudnite na to.“
„Prosím vás, aby ste mu nehovorili o tom, že čakám so svojou ženou dieťa. Nikdy,“ zmenil Tom tému a prešiel bližšie k posteli. Žena len ticho prikývla.
„Bude lepšie, ak ho prevezú do Berlína.“
„Súhlasím, ale teraz ešte nie je v stave niekam cestovať.“
„Pôjde helikoptérou.“
„Odporúčal by som počkať ešte dva dni. Nech sa trocha pozbiera. Prvý týždeň je vždy najťažší.“
„Mal by ste isť za manželkou… pán doktor.“
„Pôjdem, hneď ako sa mi skončí zmena. Nemusíte mať o ňu strach. Aj tak jej nejako nechýbam.“ Simone mu už ale neodpovedala. Pre ňu bola debata skončená. Ticho sedela pri posteli a hladkala Billa po vlasoch. Tom zavolal na sestričku. Niečo jej prikázal a potom odišiel. Simone ostala v miestnosti celkom sama s tieňom, ktorý ostal z jej krásneho syna.
Ticho plakala a hladkala ho po vlasoch. Nemohla uveriť tomu, že jej synovi nikdy nebude dopriate byť šťastným. Tak veľmi chcela, aby jej malý Billy zabudol, no hlboko v kútiku duše cítila, že jeho láska k Tomovi bola omnoho hlbšia, ako by všetci čakali. Ako tak premýšľala, hladkajúc hebké vlásky svojho dieťaťa, zazdalo sa jej, že Bill slabo pootvoril oči.
„Billy? Billy? Synček…“ zašepkala. Chlapec sa zmätene obzeral.
„Mami,“ šepol ticho a chrapľavo. Očká sa mu začali plniť slzami. Tak veľmi mu chýbala.
„Miláčik,“ zvolala šťastne a s láskou svojho syna objala. „Si v poriadku, chrobáčik,“ spýtala sa. Chlapec slabo sykol.
„Mami,“ zopakoval rovnako po tichu a pokúsil sa o úsmev.
„Zlatíčko moje, som taká šťastná, že som ťa konečne našla,“ potiahla nosom, zotrela si slzy a chytila čiernovláska za ruku.
„Chcem… chcem ísť domov, mami.“
„Pôjdeme miláčik. Musíš ešte chvíľku vydržať, ale mamička tu ostane s tebou,“ usmievala sa naňho so slzami v očiach. Bill sa opäť pokúsil o úsmev a zavrel oči. Žena mu len stisla ruku a hladkala ho po vlasoch. Bill znova pomaly zaspával.
***Sen
Bill ležal na posteli a zízal do stropu. Nudil sa, bol sám a bolo mu smutno. „Kde je mama?“ pomyslel si a pohľad mu padol na prázdnu stoličku v rohu pri jeho posteli. Sklamane našpúlil pery a zadíval sa na okno. Opatrne vstal a prešiel k nemu. Oprel sa o stenu a spoza žalúzií sledoval rušný deň za oknom, keď ho z myšlienok vyrušil veselý hlas: „Ránko. Vyspal si sa?“ ozval sa odo dverí usmiaty Tom v dlhom bielom plášti. Bill sa prudko otočil a zadíval sa do Tomových očí. Usmial sa.
„Áno,“ odpovedal.
„To som rád,“ lekár podišiel k čiernovláskovi celkom blízko a hľadel mu cez rameno. „Vonku to vyzerá, akoby sa každý niekam ponáhľal. Nemyslíš?“
„Je to smutné,“ skonštatoval ticho chlapec.
„Hlavné je, že my dvaja sa nemusíme ponáhľať nikam,“ zašepkal Tom nežne, objal čiernovlasého chlapca okolo pása a na krk mu vtisol niekoľko vlhkých bozkov.
„To – Tomi,“ zakoktal prekvapene Bill a spokojne zavrnel. Zaklonil hlavu.
„Chcem ťa, Billy. Tak veľmi po tebe túžim,“ zašepkal mu dredáčik do uška a prešiel po ňom jazykom. Chlapec sa mu v rukách zachvel.
„Tomi,“ zašepkal a pritisol sa k nemu.
Mladý lekár si ho k sebe otočil čelom a spojil ich pery. Jednou rukou si chlapcove mäkké ústa pridržiaval bližšie za zátylok a druhou si ho k sebe tisol za driek. Billovi sa roztriasli kolená. Plnými dúškami si užíval Tomove bozky. Dredáčove ruky sa presunuli na čiernovláskov malý zadoček a nežne ho hladkali. Jeho ústa dráždili Billove sladké pery, jemne ich sali a hrýzli. Chlapec tlmene zastenal a Tomov jazyk sa rýchlo prešmykol cez malú štrbinku medzi perami čiernovlasého chlapca. Ich jazyky sa začali pomaly trieť. To už sa chlapcovi podlomili kolená úplne. Mladík s dredmi ho s ľahkosťou zachytil, vzal do náruče a opatrne položil na posteľ. Ich pery sa na okamih oddelili.
„Chceš to, Billy?“ spýtal sa Tom a hltal chlapcovo krehké telíčko pohľadom. Čiernovlások nemo prikývol a natiahol sa pre sladký bozk. Tom mu ho so všetkou jemnosťou opätoval a rukami zašiel pod tenkú nemocničnú košieľku. Rozpálenými dlaňami hladil jemnú pokožku na čiernovláskových stehnách a pomaly mu vyhŕňal látku.
Telíčko pod ním sa chvelo. Billova pokožka bola pokrytá husou kožou z Tomových príjemných dotykov. Dredáčik sa do bozku usmial a pokračoval vyššie. Billovo telo sa poddajne ohýbalo a o chvíľu pred ním ostalo úplne nahé. Mladý lekár sa na okamih odtiahol a so zaľúbením si prezrel Billovo pekné, štíhle a pevné telo.
„Si nádherný,“ zašepkal.
„Nie som,“ zaprotestoval ticho chlapec a sčervenal.
„Si, Billy. Vieš, že pre mňa vždy budeš najkrajší,“ dodal Tom, sklonil sa nad chlapcov biely krk a vytváral na ňom malé červené fliačiky.
„Miluješ ma?“ šepol ticho Bill.
„Áno, milujem ťa,“ odpovedal dredáčik ticho a rukami jemne masíroval chlapcove boky. Čiernovlások sa usmial a natiahol sa pre bozk.
„Vezmi si ma, Tomi,“ zašepkal. Tom sa naňho žiarivo usmial a prikývol. Bill mu šťastný úsmev opätoval a pomaly mu vyzliekal lekársky plášť. Dredatý mladík ho zhodil na podlahu a po ňom rýchlo nasledovalo aj tričko a všetko ostatné.
Čiernovlasý chlapec sa spokojne usmieval, bozkával ho a Tom naňho doľahol. Opätoval mu bozky a rukami prechádzal po jeho krehkom tele. Nemohol sa ho nabažiť. Chlapec sa mu s chuťou odovzdával. Tak dlho po tom túžil. Dredatý mladík sa o chlapca po sebou otrel a slastne zastonal, keď sa ich pokožky o seba otreli. Čiernovlások sa pod nim nedočkavo zavrtel. Tomovo rozpálené telo sa zrazu odtiahlo. Dredáčik pomaly a jemne roztiahol Billove nohy. Navlhčil si prsty slinami a jemne nimi krúžil okolo chlapcovho vstupu. Bill tlmene zastenal a napol sa.
„Tomi,“ zastenal. Dredáčov prst pritlačil dovnútra a pri pohľade na to zastonal. Bill ticho zakňučal a znova zastonal. Tom pomaly pridal ďalší prst a zapohyboval nimi. Bill slastne zaskučal. Dredatý lekár z neho vytiahol prsty, nahol sa nad chlapa ležiaceho pod ním a povedal: „Si pripravený, láska?“ Chlapec okamžite prikývol a natiahol sa pre bozk. Tom nasmeroval svoj penis do čiernovláskovho vnútra, zatlačil a spojil ich pery.
Bill mu do úst ticho zakňučal a prehol sa. Dredáč sa v chlapcovi začal pohybovať a jeho stony zanikali v bozku. Čiernovlások mu obmotal ruky okolo krku a hlasno stenal. Tom prirážal čoraz prudšie a rýchlejšie do chvíle, kým obaja so slastným výkrikom mena toho druhého nedosiahli svoj vrchol…
***
autor: Nathy_TwC & Sisa
betaread: Janule
:(( Chudáček Billy :(( Už se těším na díly, kdy zase bude šťastný…
Toman mi prostě pije čím dál ví krev! Nemám ho ráda, opravdu nemám! Hlavně že každého utvrzuje, že Billa miluje a že je pro něj tím nejdůležitější, ale přitom ho stále opouští a nechává zlomeného..Vlastně ani nechápu, proč si stěžoval Simone a i ji ujišťoval o tom, jak moc Billa miluje. Štve mě! Nemá takové věci vůbec říkat!