Nehraj to na mňa 7.

Oh áno. Mohla by tam byť aj scéna, ako sa pohádame… to by sme myslím zahrali bravúrne. Profesorka nachvíľku odbehne za oponu. Z kúta sledujem celé dianie predo mnou. Je mi s toho zle. Bože… prečo som si vybral práve herectvo? Práve to čo on? Prečo som nemohol byť radšej čašník alebo niečo podobné?

Hm. Seklo by mi to ako čašníkovi, nie? Sám pre seba sa usmejem a objímem si kolená. Sledujem baby, ako dokonale zvládajú choreografiu. Ja tiež rád tancujem. Ale nie s mojím bratom.

Baby dotancovali čo vedeli, prišla zase profesorka.

„Bill, Tom, poďme.“ Kývne striedavo na nás rukou. Okamžite obaja pribehneme. Som zvedavý, čo zas chce.

„O čo ide? Zrušíte naše úlohy? Och! Ani neviete, ako ste ma potešili!“ Odpovie si Tom skôr, než by profesorka začala reagovať

„Spomaľ, nestíham,“ uzemnila ho skôr, ako spustil ďalší monológ.

„No o čo ide?“ nedočkavo sa dožadujem odpovede.

„Vidím, že už ste celí žhaví, tak môžete začať nacvičovať váš tanečný výstup.“

Prísne sa na nás pozrela.

„Pani profesorka, to nie je dobrý nápad. Ja neviem tancovať.“ Ohradím sa. Aj keď to viem, samozrejme, keď to máme ako povinnú hodinu. Ale mňa iná výhovorka nenapadá.

„Ako že neviete tancovať? Bill, prosím vás… Mimochodom, budem vám obom tykať, áno? Nie som zvyknutá na to, pripadá mi to zvláštne. Na škole, kde som učila predtým, neboli takéto spôsoby.“
„Ale samozrejme.“ Milo sa usmejem, Tom len prikývne.

„Ale… Nemôžem tancovať s jednou z tých báb?“ Tom sa začne rehotať ako idiot.

„Prestaň,“ štuchnem ho do brucha. Debil! Aj gayovia radi tancujú s babami! Teda určite radšej ako s vlastným bratom.

„Ale veď to budeš… dokonca sa budeš aj s dievčaťom bozkávať. Samozrejme len naoko, nie ako z Tomom. Ale budeš musieť.“ Takmer mi zostane hrča v hrdle. Bozkávať sa s babou? Oh bože. Ale vždy lepšie ako s ním.

„A to, to prečo?“ Vykoktám zo seba. Tomov smiech začína byť poriadne otravný.

„Pani… hahaha. Pani profesorka… Pff… On sa… ahahaha…“ tresknem mu zaucho skôr, ako stihne dopovedať.

„Zaslúžil si to!“ zareagujem ešte pred profesorkinou otázkou, čo to malo znamenať.

„Máš pravdu. Tom, nechápem, čo ti je na tom také strašne vtipné?“ Povytiahne jedno obočie.

„Preboha, tento buzerant sa má bozkávať s dievčaťom? Veď sa mu… ahahaha… veď sa mu urobí zle.“ Debil.

„Ha-ha-ha. Veľmi vtipné.“ Pretočím očami. Tak veľmi by som mu prial byť aspoň jeden deň na mojom mieste.

A tak vezmem obranu útokom.

„No neviem, neviem, kto mi pred chvíľou strčil jazyk až do krku…“ víťazoslávne sa usmejem.

„Hral som to, jasné?!“ náhle ho záchvat smiechu prešiel.

„Och… tak Tomas sa nám poženštil, čo?“ Vystrelí si z neho aj profesorka a mrkne na mňa. Yeah, má u mňa jeden bezvýznamný bod.

„Preboha.“ Pretočí očami. Aspoň že už sa tak nepríjemne nesmeje.

„Pozrite, tak ste ho šokovali, že aj zabudol, že sa nevolá Tomas. Však Tomas?“ zákerne sa zaškerím.

„Daj – mi – pokoj!“ vražedne ma prebodne pohľadom.

„Ja len vraciam úder.“

„Haló, hrdličky! Tu som, vidíte ma?“ Snaha o upútanie pozornosti jej teda vyšla bravúrne. Skoro som jej vyjadril svoj ‚optimistický‘ názor na to oslovenie.

„Počúvaj, Bill. Budeš sa bozkávať s Amy. Tú scénu začneme nacvičovať zajtra. Dnes vám pošlem obom email so scenárom.“ O-ou.

„No… to bude asi problém.“ Vyhovorím sa. V hotely asi ťažko budem mať počítač.

„Prečo?“

„Lebo… uhm. Proste sa na internet teraz nemôžem dostať.“

„Tak… Tak ti ho niekto prinesie. Napríklad Tom…“ vzhliadne k nemu pohľadom hovoriacim ‚Urobíš to, alebo ťa zabijem.‘

„A nemôžem si ho vyzdvihnúť tu v škole, alebo niekde inde?“ Veď na mňa sa tak nepozrela, tak to skúsim!

Ale potom ma vlastne napadlo. Áno, Tom vie, kde bývam. Ale nevie, že teraz bývam v hotely.

„Pani profesorka. Urobíme to tak . Keby som vás poprosil, aby ste mi to vytlačili a zajtra by ste mi to dali?“ Zamrkám na ňu nevinne. „Nemôžem od Toma chcieť, aby mi to priniesol len tak.“

„Tak mu daj za to čokoládu, pre mňa za mňa. Alebo si to vyzdvihni rovno uňho, keď ti je ľúto otravovať ho.“

„Ale pani profesorka.“

„Zajtra už bude neskoro, Bill, kedy sa to chceš naučiť?“ bez šance ma odbije. No pekne.

„A keby ste mi to vytlačili teraz? Pani profesorka. Prosím…“ Spravím na ňu psie oči.

„No tak dobre… ale mám u teba kávu.“ Zasmeje sa. Výborne! Zoženiem jej aj celý kávovar, len aby som nemusel ísť k Tomovi.

Počul som, ako aj jemu spadol kameň zo srdca.

Otočím sa k nemu a takmer nečujne mu zašepkám: „Ešteže ma máš, ty neschopák.“ Odpoveďou mi je len dosť nepríjemný pohľad a…

„Najradšej by som ťa nikdy nespoznal. Ľutujem dňa, keď si sa narodil.“ Odfrkne si. Už som voči týmto rečiam imúnny.

„Ja ľutujem to isté,“ zasmejem sa a… On tiež. Prestanem a odkašlem si. Spásou mi je to, že ma ohlási profesor. Bude to spása, alebo smola, keď príde na vystúpenie celá škola? A pred všetkými sa budem musieť bozkávať so svojím dvojčaťom. A tancovať s ním. Oh môj Bože.

„Brunhilda!“ Zakričí profesor na… Čože? Ona sa volá Brunhilda? To som ani nevedel.

„Je tu malá zmena scenára.“ Celý zadychčaný pribehne k nám.

„Čože? Aká?“ Som strašne napätý. Dúfam, že sa to bude týkať nás.

„No… Bill s Tomom nebudú musieť tancovať. Tú scénu úplne zrušili.“

Už som šiel nadšene zatlieskať, keď… „…ale!“ Bože, len nech tam nedávajú ešte niečo horšie, prosím! Mal som pocit, že Tom tiež v duchu modliká, aby to zostalo tak, ako to je teraz. Aj tak je už toho dosť.

„…pridajú tam ďalšiu scénu s tými dievčatami. Tak im prosím povedz, že budú musieť robiť ten tanec dva krát.“ Bože ako mi odľahlo. „A budeme cvičiť tú hlavnú bozkávaciu scénu. Hank hovoril, že vraj to nie je ešte ono.“

„Čo nie je ono? Mám mu ten jazyk prepchať až cez ucho?“ nechápavo sa spýtam.

„No, to by…“ začne profesor zamyslene.

„EHM!!“

„…nebolo veľmi efektné.“

„Prestaňte. Dosť…“Zakročila profesorka.

„Myslím, že by si to mal ísť dievčatám oznámiť. Ja sa postarám o to, aby to Bill s Tomom naskúšali.“ Mykne hlavou na učiteľa, ten hneď odíde.

„Nepočúvajte ho, ten bozk bol dokonalý…“ kývla rukou. Obom nám viditeľne odľahlo.

„Ale…“ Ježiš, čo zase? „…správajte sa k sebe normálne. Nie ako psi. Nedíva sa na to dobre. Okej?“

No… To bude problém.

„Ja sa správam normálne.“ Trucovne založím ruky na prsiach. Tom len pretočí oči.

„Áno… ty si ten najnormálnejší buzerant na svete.“

„Vidíte?! Zasa on!“ podozrievavo zazriem na Toma. Je tak protivný!

„Tom, správaj sa normálne, lebo ťa vyfackám. Už skutočne neviem, čím sa ti mám vyhrážať.“

„Vyhodením s predstavenia?“ spýta sa s neskrývanou nádejou.

„Takú radosť by som ti predsa neurobila.“

„Hneď som si myslel.“ Odfrkne si a urobí krok vzad. Chce odísť.

„Tom, vráť sa. Idete nacvičovať tvoju obľúbenú scénu.“ Bože! Ja nechcem…