My brother autistic 6.

Zobudil ho prvý slnečný lúč na oblohe a zima prenikajúca jeho telom. Opatrne otvoril oči a snažil sa spamätať, kde je. Hlava ho neznesiteľne bolela a mal pocit, že mu snáď každú chvíľku praskne. Nedokázal sa sústrediť na nič ani rozmýšľať. Neďaleko od neho sa ozvalo zavytie. Kde to kruci bol?! Pomaly sa mu darilo uvedomovať si, čo sa deje a kde sa nachádza. Všade naokolo boli stromy. Bol v lese? Čo pre boha robil v lese? Chvíľku sa zmätene obzeral, kým si naplno uvedomil, čo sa stalo. Prudko vyskočil na nohy a následne zastenal od bolesti. Opatrne si pomasíroval spánky a rozbehol sa smerom, ktorým predpokladal mesto. Nemýlil sa. Po pár dlhých minútach sa konečne ocitol na okraji. Zaprel sa o najbližší múrik a snažil sa chytiť stratený dych.

Do hlavy mu bila jedna vlna bolesti za druhou, ale nevzdával sa. Musel zistiť, čo je s Billom. Kde jeho malý braček je, a nezáležalo mu na tom, koľko bolesti si kvôli tomu bude musieť vytrpieť. Vbehol do domu a okamžite prebehol všetky izby. Na zemi Billovej izby naozaj ležali črepy, ale po čiernovláskovi nebolo nikde ani stopy. Znovu sa prudko postavil na nohy a opäť vybehol z domu.

Neďaleko od domu sa ozývali policajné a záchranárske húkačky. Na chvíľu sa mu zadrhol dych, ale napriek tomu pridal do kroku. Bežal cez park až k miestu, odkiaľ hluk prichádzal.
„Čo sa stalo?“ spýtal sa jedného z pozorovateľov a mocne lapal po dychu.
„Niekoho zabili. Nejaké mladé dievča. Našli už aj vraha.“ Odpovedala mu potichu žena a znova sa zadívala na miesto činu.
Tom sa pár krát trhane nadýchol a potom podliezol policajné pásky. Šikovne sa prešmykol cez policajta strážiaceho verejnosť a zamieril rovno k detektívovi stojacemu kúsok ďalej. Poznal ho z toho prípadu v nemocnici. Mark Ficher. Tak sa volal.

„Hey!“ kríkol mladý policajt a rozbehol sa za ním. Bol tu nový a hneď takýto prípad.

Detektív sa otočil a pátravo sa na mladíka zadíval.
„To je v poriadku.“ Upokojil policajta a ujal sa Toma. „Čo tu robíte?“
„B-Bill… môj brat. Stratil sa. Prosím, pomôžte mi nájsť ho.“
„Pán Kaulitz.“ Oslovil ho ticho detektív a sklopil pohľad. „Vášho brata sme našli, pri tele zavraždenej.“ Tom sa opäť snažil chytiť stratený dych.
„Hádam si nemyslíte, že Bill…“ zadrhol sa mu hlas. Nie! To proste nejde! On by nič také nedokázal. Jeho malý braček.
„Nie, samozrejme! Ale potrebujeme ho ako kľúčového svedka. Som rád, že ste prišiel. Museli by sme vás hľadať. Bill je v aute, ale museli sme mu zavolať lekára. Nie je v dobrom psychickom stave.“

„Chcem isť za ním!“ kríklo okamžite staršie z dvojčiat tónom, ktorý nepripúšťal odpor.

Detektív len bezmocne mykol plecami a vzal ho k autu. Otvoril dvere a pustil ho za uplakaným chlapcom na zadnom sedadle.
„Billi.“ Zašepkal starší chlapec okamžite a pritisol si to malé krehké klbko k sebe. „Už je dobre, drobček. Pšššt. Neplač. Som s tebou, už je to v poriadku. Nikomu ťa nedám.“ Snažil sa ho upokojiť a chlapec skutočne pomaly prestával plakať. Zadíval sa bratovi skúmavo do tváre. Nasledovne ticho zakňučal a hlavu mu zaboril do krku. „Nooo.“ Zašepkal Tom a jeho tvár na chvíľku pokryl jemný úsmev. Tisol si ho pevne k sebe a privieral očká. Bol to tak dokonalý pocit. Cítil pri srdiečku neuveriteľné teplo. Mal ho tak blízko pri sebe. Jeho malé zlatíčko.

Zrazu na chvíľu zaváhal.

„Bill?“ šepol a odtiahol sa. „Čo si tu pre boha robil?“ stále nezvyšoval hlas. Nechcel ho vyplašiť. Chlapec sa mu pátravo zadíval do očí, akoby sa chcel uistiť, že mu môže veriť. Nakoniec ale len sklopil smutne hlavu a zavrtel ňou. Tom ticho vydýchol. „Počkaj chvíľku.“ Zašepkal a vystúpil.

„Môžem ju vidieť?“ spýtal sa Fischera. Detektív na okamih zaváhal, ale potom prešiel k telu prikrytému plachtou. Čupol si a stiahol jej z tváre igelit. Chlapec zalapal po dychu a pritlačil si dlaň na ústa.

„Pre boha.“

autor: Sisa