
Do hlavy mu bila jedna vlna bolesti za druhou, ale nevzdával sa. Musel zistiť, čo je s Billom. Kde jeho malý braček je, a nezáležalo mu na tom, koľko bolesti si kvôli tomu bude musieť vytrpieť. Vbehol do domu a okamžite prebehol všetky izby. Na zemi Billovej izby naozaj ležali črepy, ale po čiernovláskovi nebolo nikde ani stopy. Znovu sa prudko postavil na nohy a opäť vybehol z domu.
Neďaleko od domu sa ozývali policajné a záchranárske húkačky. Na chvíľu sa mu zadrhol dych, ale napriek tomu pridal do kroku. Bežal cez park až k miestu, odkiaľ hluk prichádzal.
„Čo sa stalo?“ spýtal sa jedného z pozorovateľov a mocne lapal po dychu.
„Niekoho zabili. Nejaké mladé dievča. Našli už aj vraha.“ Odpovedala mu potichu žena a znova sa zadívala na miesto činu.
Tom sa pár krát trhane nadýchol a potom podliezol policajné pásky. Šikovne sa prešmykol cez policajta strážiaceho verejnosť a zamieril rovno k detektívovi stojacemu kúsok ďalej. Poznal ho z toho prípadu v nemocnici. Mark Ficher. Tak sa volal.
„Hey!“ kríkol mladý policajt a rozbehol sa za ním. Bol tu nový a hneď takýto prípad.
„To je v poriadku.“ Upokojil policajta a ujal sa Toma. „Čo tu robíte?“
„B-Bill… môj brat. Stratil sa. Prosím, pomôžte mi nájsť ho.“
„Pán Kaulitz.“ Oslovil ho ticho detektív a sklopil pohľad. „Vášho brata sme našli, pri tele zavraždenej.“ Tom sa opäť snažil chytiť stratený dych.
„Hádam si nemyslíte, že Bill…“ zadrhol sa mu hlas. Nie! To proste nejde! On by nič také nedokázal. Jeho malý braček.
„Nie, samozrejme! Ale potrebujeme ho ako kľúčového svedka. Som rád, že ste prišiel. Museli by sme vás hľadať. Bill je v aute, ale museli sme mu zavolať lekára. Nie je v dobrom psychickom stave.“
„Chcem isť za ním!“ kríklo okamžite staršie z dvojčiat tónom, ktorý nepripúšťal odpor.
„Billi.“ Zašepkal starší chlapec okamžite a pritisol si to malé krehké klbko k sebe. „Už je dobre, drobček. Pšššt. Neplač. Som s tebou, už je to v poriadku. Nikomu ťa nedám.“ Snažil sa ho upokojiť a chlapec skutočne pomaly prestával plakať. Zadíval sa bratovi skúmavo do tváre. Nasledovne ticho zakňučal a hlavu mu zaboril do krku. „Nooo.“ Zašepkal Tom a jeho tvár na chvíľku pokryl jemný úsmev. Tisol si ho pevne k sebe a privieral očká. Bol to tak dokonalý pocit. Cítil pri srdiečku neuveriteľné teplo. Mal ho tak blízko pri sebe. Jeho malé zlatíčko.
Zrazu na chvíľu zaváhal.
autor: Sisa
vždy sa hrozne poteším keď tu uvidím nový diel, ale na konci mám vždy taký zvláštny pocit, bojím sa toho ako sa to bude ďalej stupňovať a čo sa nakoniec dozviem o Billovi.. no každopádne sa hrozne teším na ďalší diel a ako to všetko dopadne 🙂
Dívka z Billova obrázku… už jsem vážně napnutá jak kšandy… jak tohle skončí?
Ty volleeee!!…Je to vážne skvelé strašidelné!!!Teším sa ďalej!!
No tvl. Já fakt nemám slov.Co to má sakra znamenat…wau! je to dokonalý!
Bude taky někde klidna chvilka,bojím bojím.