Dirty Bitch 4.

Stál som pred Tomovou univerzitou a čakal naňho so zmiešanými pocitmi. Pumbu som nechal v prenajatom apartmáne, pretože ho cesta vyčerpala, ale mňa naopak vidina stretnutia s Tomom napĺňala energiou. Tajne som dúfal, že tu dnes svojho priateľa nájdem, a skontroloval som čas na svojom iPhone. Predvčerom vravel, že by mal dnes mať nejakú konzultáciu a do jeho príchodu ostávalo ešte niekoľko minút. Preto mi napadlo, že by som sa možno pre istotu mal pozrieť, či je jeho auto na neďalekom parkovisku. Vydal som sa tým smerom a snažil sa nájsť čierny Cadillac s berlínskou poznávacou značkou. Keď sa mi ho už dlho nedarilo nájsť, začínal som pomaly ľutovať, že som odišiel zo svojho pôvodného miesta, a začínal si uvedomovať, aký blbý nápad to vlastne bol. Frustrovane som si povzdychol a vo vrecku nahmatal mobil, aby som Tomovi zavolal. Na okamih som ale zaváhal, pretože som mu nechcel pokaziť prekvapenie. A tak som radšej nechal telefón tam, kde bol a poriadne sa porozhliadol. Čiernych áut tu bolo neúrekom, ale napokon som v diaľke uvidel to správne. Nadšene som si zatlieskal, pribehol k nemu a pre istotu skontroloval aj poznávaciu značku. Nechcel som si predstaviť ten trapas, keby to bolo auto niekoho celkom iného a ja by som pri ňom stál s priblblým úsmevom. Našťastie to bol presne ten Cadillac Esclade, ktorý som tak netrpezlivo hľadal. Skryl som sa zaňho a občas sa zachichotal ako malé dieťa, ktoré sa práve chystalo spraviť niečo zákerné. Niekedy som v sebe už ale nedokázal potlačiť nedočkavosť a nenápadne vykukol.

Pri jednej takejto príležitosti som v diaľke uvidel skupinku troch chalanov. Na niečom sa dobre bavili, nevedel som o čom, ale bolo mi to jedno. Mňa zaujímal len jeden z nich – ten sexy chalan s čiernymi cornrows uprostred. Usmial som sa, keď som cítil, ako mi srdce pri pohľade na Toma radostne poskočilo. Tep sa mi postupne zvyšoval s každým jeho krokom. Napokon, keď už všetci stáli pred jeho autom, som ale predsa zaváhal. Jeho priatelia ma nepoznali a ja som si nebol istý, či Tom vôbec chce, aby ma spoznali. Pomyslenie na to trochu zabolelo, ale ja som mu nechcel robiť žiadne nepríjemnosti. Tak som ich radšej len ticho sledoval a čakal, kedy bude Tom konečne sám.

„Ahoj, zlato!“ zakričala už z diaľky, hodila sa mu okolo krku a jej fakeová Vuittonka sa Tomovi odrazila od chrbta. On jej objatie opätoval. Srdce sa mi v hrudi bolestne stiahlo, a tak som sa radšej okamžite otočil, aby som nemusel vidieť ani JU, a ani ten jej trápny FAKE. NENÁVIDEL som fakey a navyše som cítil, ako ma z pohľadu na nich dvoch okamžite začala chytať depresia. Schúlil som sa ku kolesu Tomovho Cadillacu, díval sa na biely lak auta predo mnou a prehĺtal bolesť, lebo som obrázok ich dvoch v objatí nedokázal dostať von z hlavy. Po tvári mi začali tiecť tiché slzy a pomaly som si začal uvedomovať, ako sa asi cítil Tom, keď vedel o tom, čo som v jeho neprítomnosti robil. A naozaj mi zo seba bolo tak na nič ako ešte nikdy v živote. Ja som bol len hnusná štetka a on bol dokonalý mladý muž, ktorý si zaslúžil niečo VIAC, než som bol JA. To zistenie ma hlboko a bolestivo zasiahlo o to viac, že to bola skutočne pravda.

„Oh, ahoj,“ začul som zrazu odzdraviť Toma, a to ma prinútilo presunúť svoje myšlienky iným smerom. Snažil som sa narýchlo preskúmať tón jeho hlasu, aby som sa presvedčil, že ju NEMILUJE. Potešilo ma aspoň to, že pritom vôbec neznel extrémne nadšene, alebo sa to aspoň ani TROCHA nezhodovalo s tým, ako nadšene zdravil mňa. Pocítil som z toho zvláštne uspokojivú škodoradosť.
„Chalani, máte už plány na Silvestra?“ hovorila sladko a mne sa tón jej hlasu s každým slovom hnusil viac a viac. Intuitívne som vycítil, že tá otázka patrila HLAVNE MÔJMU Tomovi, ale pravdepodobne nechcela vyzerať nevychovane, a tak ju sformulovala tak, aby zahrnula ich všetkých. Tŕpol som a z celej duše si želal, aby ju Tom okamžite odpálkoval a nejako sa vyhovoril.
„Chalani?“ opýtal sa Tom. Chvíľu som počul len akýsi šum a MÔJ priateľ nakoniec dodal: „Zatiaľ sme sa na ničom nedohodli, ale určite ti dám vedieť, keď niečo vymyslíme.“ Nemohol som uveriť tomu, že mal v pláne stráviť Silvester S ŇOU! Hruď sa mi bolestivo stiahla, zakryl som si rukou ústa, aby som potlačil vzlyk, a pomaly sa začínal triasť.

Bol som z toho taký zmätený, celkom rozpoltený a hlavne počuť to všetko NESKUTOČNE bolelo. Chcel som NIEČO urobiť, ale… Bola pravda, že som si na jednej strane neželal nič iné, ako to vyletieť na tú kravu, okamžite ju prefackať a nakopať do toho odporného zadku, aby dala MÔJMU priateľovi pokoj, ale na druhej strane som to NEMOHOL spraviť, pretože Tom NETUŠIL, že som tu dnes naňho čakal. Nechcel som, aby si myslel, že som ho špehoval. Navyše sme sa s ním dohodli na tom, že mu nebudem zazlievať nič z toho, čo sa v Mníchove bude diať. Takže som vlastne ani NEMAL právo mu niečo také zakazovať. A tak som len ostal paralyzovane sedieť a dúfal, že sa to celé nejako samo vyrieši. Snažil som sa radšej sústrediť na dýchanie a pokúsil sa nejako upokojiť. Do mysle sa mi ale zakaždým vkradla bolestivá myšlienka, že TAKTO som si svoje stretnutie s Tomom ani zďaleka nepredstavoval. Rýchlo som sa v sebe snažil potlačiť bolesť, ale to nebolo ani zďaleka také jednoduché. Prestal som celkom vnímať svoje okolie a nevedel, ako z toho von. Po tvári mi začali tiecť slzy. Díval som sa do prázdna a cítil tak osamelo ako ešte nikdy predtým, a to aj napriek tomu, že bol Tom tak blízko.

„Hey, Bill? Si to ty?“ začul som zrazu niekoho šepkať moje meno a zvuk krokov hneď vedľa ma vytrhol z bolestivých myšlienok. Poplašene som sa otočil za hlasom a všimol si, že to bol ON. Stál hneď vedľa a vyzeral zaskočene. „Šíš, neseď na tej studenej zemi. Prechladneš mi,“ povedal ustarostene a okamžite sa ku mne nahol. Chytil ma za ruky a pomohol mi na nohy. Trocha sa mi z náhlej zmeny polohy zatočila hlava, a tak som sa jednou rukou oprel o auto, aby som opäť nadobudol svoj balans. „Ty plačeš? Čo sa stalo? Ako to, že si tu?“ vypytoval sa zrazu a ja som len pokrútil hlavou. V tomto momente som sa cítil tak nevítane, že som vlastne ani nemal potuchy, čo som tu vlastne robil, a keď som si uvedomil, že som ešte pred pár hodinami v lietadle naivne fantazíroval, že keď ma Tom uvidí, stisne ma láskyplne v náručí tak ako na Vianoce… Namiesto toho sa ale teraz všetko posralo. Musel som vidieť, ako sa objímal s tou skurvenou mrchou, čo vyzerala ako lacná prostitútka?! Bože! Čo to hovorím?! To JA som tu vlastne tá prostitútka! preblesklo mi mysľou a bolo mi zo seba na zvracanie, keď som si predstavil, čo VŠETKO a KOĽKO zlého som robil Tomovi ja. Cítil som sa tu až neznesiteľne nežiaduci a nedokázal v sebe udržať vzlyk. Už mi nebolo nevoľno z NEJ, ale zo SEBA. „Oh, no ták, Bill. Prosím, neplač,“ Tom si ma k sebe opatrne pritiahol. S ďalším zavzlykaním som ho tuho objal a zaboril mu tvár do krku. Aj on ma silno objal a oprel si líce o to moje. Tom si trochu smutne povzdychol a až po hodnej chvíli ma nežne pobozkal na líce.

„Prepáč. Nechcel… som ťa vyrušiť,“ ospravedlnil som sa mu a ani som nevedel, prečo by som sa mu mal za niečo ospravedlňovať. Bol som z toho všetkého ešte stále totálne mimo.
„Billy, TY ma NIKDY nevyrušuješ,“ zašepkal mi do ucha a začal sa so mnou v náručí jemne húpať, aby ma tak uchlácholil.
„M – máš ju RÁD?“ opýtal som sa ho ticho a odtiahol sa, aby som sa mu mohol pozrieť do očí. Smutne som naňho pritom hľadel a on sa roztomilo usmial. Jeho studený palec ma pohladkal po čeľusti.
„NIČ k nej necítim. Milujem LEN TEBA,“ pokýval hlavou Tom a znel VEĽMI rozhodne. Moje srdce znova na okamih poskočilo šťastím. Zotrel som si slzy.
„Sorry za to, že tu pred tebou revem ako decko,“ zašepkal som a potiahol nosom.
„To nič,“ usmial sa Tom povzbudivo a pobozkal ma na čelo. Nedokázal som z jeho spontánnej reakcie potlačiť úsmev. „Odveziem ťa na hotel?“ opýtal sa ma a pustil ma. Otvoril mi dvere do auta, aby som nastúpil. Kývol som, nasadol a počkal, kým bol v aute aj Tom. „Kam to bude, madam?“ opýtal sa s jeho typickým uličníckym úškrnom, keď naštartoval.
„O dve ulice ďalej je malý apartmán,“ oznámil som mu a Tomov úsmev sa roztiahol ešte viac.
„Prenajal si nám na víkend byt?“ opýtal sa prekvapene. Kývol som mu na to a navigoval ho. Asi o necelých päť minút zaparkoval pred malou bytovkou, a potom sme vošli do prenajatého dvojizbového bytu. Tom sa hneď privítal s Pumbim, ktorého mini chvost určite poskakoval šťastím z toho, že nás oboch konečne opäť videl spolu.

„Si hladný?“ opýtal som sa Toma hneď, ako sa Pumba odobral opäť nájsť svoju zatúlanú loptičku.
„Nevrav, že si stihol aj niečo uvariť,“ prisunul sa ku mne Tom, keď sme si obaja vyzliekli bundy a silno sa ku mne pritisol. Chytil ma za zadok a pevne ho stisol. Nedokázal som potlačiť vzrušenie, ktoré mi tým dotykom do tela vyslal, a silno som si zahryzol do pery.
„Nie je to nič extra. Len som sa cestou zastavil v čínskej reštaurácii,“ usmial som sa naňho zvodne.
„Ty budeš dokonalý partner,“ zašepkal Tom, presunul ruky hore, chytil ma za krkom a spojil naše pery. Usmial som sa do bozku a našpúlil ústa proti tým jeho. Chvíľku sme sa vášnivo a hlboko bozkávali. Bol som šťastný z toho, že sa v Tomovom správaní ku mne nič nezmenilo ani po tom, čo dnes stretol tú hnusnú, odpornú štetku. Pocítil som nutkavú potrebu mu dokázať, že som bol OMNOHO lepší ako ona, a preto som sa snažil dať do pusy všetky svoje pocity a skúsenosti. Na moje potešenie sa zdalo, že to naňho účinkovalo viac než dobre. Cítil som jeho tvrdnúci penis, a naviac sa odo mňa neodtrhol až do chvíle, kým sme obaja nepocítili potrebu prísunu nového vzduchu.

„Poď sa najesť, láska,“ oslovil som Toma so zamilovaným úsmevom, chytil ho za ruku a vzal do kuchyne, kde som ho usadil a naservíroval nám obom neskorý obed. Začali sme jesť. chvíľu som sa na Toma nenápadne díval a fantazíroval o tom, aký je nádherný. Tento stav však vydržal len veľmi krátko a mne hlavou začali pobehovať celkom iné myšlienky. Neustále som musel myslieť na tú mníchovskú kravu a na to, ako jej Tom povedal, že ju INFORMUJE. Začali ma na jazyku svrbieť otázky a boli čoraz otravnejšie. „Budeš jej volať?“ spýtal som sa ho, keď som to už nevydržal a zachytil som pritom Tomov prekvapený pohľad.
„Ty… si nás počul?“ opýtal sa zmätene a ja som mu na to trocha zahanbene prikývol. Tom sa jemne zamračil.
„Nemysli si, že by som to robil schválne, proste… som to tak nejak zachytil,“ pokúsil som sa o ospravedlnenie. Tom sa na mňa chvíľu skúmavo díval, a potom chápavo prikývol.
„Myslím, že by si ju mohol spoznať. Ak by si CHCEL,“ uškrnul sa na mňa zrazu provokatívne.
„To ani náhodou!“ vybuchol som. „Skutočne tú fakeovú kravu nechcem stretnúť,“ zaprotestoval som opäť trocha miernejšie a krútil pritom nesúhlasne hlavou.
„Myslel som si,“ zasmial sa Tom zrazu nahlas a pokračoval v jedle. Očividne sa na mojom menšom výbuchu žiarlivosti dobre pobavil, ale mne to nevadilo, lebo som chcel, aby vedel, že ŽIARLIM. „Ty varíš oveľa lepšie,“ zhodnotil Tom po chvíli jedlo a položil vidličku na bok. Zachytil môj pohľad a opäť mi venoval ten svoj drzý uličnícky úškrn.
„Nemysli si, že ti teraz budem vyvárať,“ podpichol som ho rovnakým tónom a Tomova stolička zaškrípala. Vstal, prešiel ku mne a chytil ma za ruku, v ktorej som držal vidličku.
„To by som si ani nedovolil. Skôr som mal na mysli, že by som teraz mal chuť na… niečo iné,“ pošepkal mi do ucha a ja som cítil, ako sa môj žalúdok okamžite vzpriečil. Hneď na to vydal hlasný zvuk.

„Tom, POTREBUJEM sa najesť,“ pripomenul som mu, keď som si spomenul že som dnes skutočne nejedol. „A naviac predsa chceš, aby som trocha pribral, nie?“ podpichol som ho znova a tento raz aj doslovne. Provokatívne som hrot vidličky zaboril do jeho širokej mikiny.
„Tak ty ma chceš opichať, hm?“ zachechtal sa Tom a to, akým nemravným štýlom to povedal, mi v nohaviciach začínalo spôsobovať, že som sa prestával koncentrovať na príjem potravy. Namiesto toho som mal silnú potrebu zo seba vydať energiu.
„Ty máš ale podrezaný jazyk, Tomi,“ otočil som sa k nemu a položil vidličku do taniera. Tom sa zaprel jednou rukou o stôl a druhou o stoličku.
„Ešte sme to nikdy nerobili v kuchyni,“ pošepkal mi, keď sa nahol a vtisol mi na ucho sladkú pusu.
„Uhm,“ zastonal som a pohľadom zavadil o jeho rozkrok. Nevinne som naňho zažmurkal a podvedome siahol na jeho opasok. Rozopol som ho, stiahol mu nohavice a rukou sa šikovne prešmykol za lem jeho boxeriek. Pohladkal som hladkú pokožku na jeho vzrušení a Tom ticho zastonal. Zošmykol som sa zo stoličky na kolená, stiahol mu boxerky a usmial sa na jeho krásneho vtáka. Bez zaváhania som sa mu začal venovať. Miloval som ten pocit, keď som ho mal v ústach. Tomov penis mal dokonalé rozmery, chuť, tvrdosť…

„Oh,“ zastonal Tom tiahlo a hneď na to mi zaboril prsty hlboko do vlasov. Zadíval som sa na jeho blažený výraz a zrazu mal dvojnásobnú radosť, že som ho mohol sať. Opatrne som ho spracovával ústami a vychutnával si jeho dokonalú chuť na jazyku. Nechcel som ho urobiť, len trošičku potýrať, kým dostane to, čo chcel – mňa na kuchynskej linke. Už len pri tej predstave, ako ma bude Tomov tvrdý vták mrdať na tak neobvyklom mieste, som pocítil silný nával krvi z mozgu smerom nadol. Tlmene som zastonal a jeho prsty mi premasírovali pokožku na hlave. Bolo to také príjemné, že som musel zamrnčať a on to zopakoval. Ešte chvíľu som ho sal, a potom ho vypustil. Otrel som si kútiky a Tom mi pomohol vstať. Pritiahol si ma a okamžite ma pobozkal. Objal som ho okolo krku a divoko s ním preplietal jazyk. Celkom som sa ponoril do bozku a precitol až vtedy, keď ma Tom posadil a môj nahý zadok zasiahla vlna chladu. Striaslo ma a odtiahol som sa. Pustil som Toma a on odišiel pre gél. Ja som si medzitým vyzliekol spodnú časť oblečenia, a keď sa vrátil, objal som ho rukami a nohami. Pobozkal som ho a pocítil jeho horúci prst vo vnútri. Začal ma rozťahovať a zdalo sa, že tento raz to bol on, kto mal v pláne týrať mňa. Hrdelne som mu zastonal do úst, keď sa drsne otrel o môj bod, a telo mi na okamih zamrzlo v slastnom kŕči. Zaklonil som prudko hlavu, a keď to zopakoval, nadskočil som a slastne vykríkol. „Oh, bože, toto sa susedom nebude páčiť,“ zašepkal Tom a vytiahol zo mňa prsty. Zachytil som jeho pohľad a stisol stehná k sebe, aby som si ho pritiahol bližšie. Stalo sa a špička Tomovho vzrušenia ma začala plniť. Obaja sme tiahlo zastonali a Tomove prsty pevne zovreli moje boky. Cítil som, ako vo mne pulzoval a bol horúci. Narýchlo som prehltol nadbytočné množstvo slín a rozhodol sa, že to chcem čo najrýchlejšie ukončiť.

„Ošukaj ma,“ zapišťal som a on prirazil. Stiahol som sa a Tom zastonal. Začal si ma drsne brať. Poddával som sa jeho pohybom a udržiaval s ním smrtiace tempo. Nedokázal som sa ani poriadne nadýchnuť, ako hrozne ma pohybmi v sebe nútil stonať, a tak sa mi začala točiť hlava. Začul som, ako niekto z vedľajšieho bytu zatrieskal na stenu, ale bolo mi to jedno, lebo mnou práve prechádzali posledné svalové kontrakcie, ako vždy tesne pred orgazmom. Chytil som sa do ruky a zalapal po dychu, keď do mňa Tom naposledy prirazil. Zajačal som jeho meno a konečne dosiahol vrchol. Tom ma hneď nasledoval, a potom si unavene oprel hlavu o moje rameno. Dýchal rovnako zrýchlene ako ja. Lenivo som si natáčal na prsty jeho cornrows.
„To bola jazda,“ zasmial sa ticho, keď sme sa obaja plne zotavili z orgazmu, a natiahol si nohavice.
„Dúfam, že dnes nebola posledná,“ usmial som sa naňho spiklenecky, keď som zoskočil z linky a natiahol sa pre boxerky. Cítil som na zadku Tomov pálivý pohľad a spokojne sa usmial.
„Asi si ich dnes už vôbec nemusíš obliekať,“ povedal zrazu a cítil som, ako sa ku mne zozadu pritisol.
„Niekto je tu pri chuti, Tomi,“ uškrnul som sa naňho cez rameno.
„To preto, že to jedlo stálo za prd, a tak si tu jediná chutná vec ty,“ zašepkal mi do ucha a provokatívne sa o mňa zozadu otrel.

* * * * * *

Po noci plnej divokého sexu so svojím priateľom som sa cítil totálne vyčerpane. Prinútil som sa otvoriť oči a nešťastne vydýchol na Tomovu nahú hruď, keď som zachytil pohľad svojho domáceho miláčika.
„Chce Pumbi papať?“ opýtal som sa buldoga, ktorý sa na mňa trocha urazene díval. Určite sa mu nepáčilo, že sa túto noc so mnou nemohol povaľovať v posteli. Našťastie sa jeho mini chvost pri spomienke na jedlo začal opäť bleskurýchle pohybovať, a tak celkom zabudol na to, že som ho večer trochu zanedbával. Na psa vedel byť občas neskutočne žiarlivý, ale ja som sa postupom času naučil ako naňho.
„Ohm – um,“ zamrnčal zrazu Tom a nahlas zívol. „Už je ráno?“ opýtal sa ma sklamane.
„Pokojne ešte spi,“ vtisol som mu bozk na hruď a usmial sa naňho. Nemohol som sa prestať dívať na jeho roztomilý výraz vždy, keď som ho videl zobúdzať sa.
„Aj tak už nezaspím,“ opätoval mi úsmev a pohladkal ma palcom po zadku, čo mi do tela vyslalo príjemné mravenčenie. Uprene som sa naňho zahľadel a chystal sa ho pobozkať, keď zrazu Pumba zabrechal.
„Oh, dobre. Už idem,“ pozrel som sa na buldoga, ktorý bol znova v zlej nálade, a rýchlo som vstal. Odišiel som mu nadávkovať raňajky, a keď som sa vrátil, Tom bol v sprche. Rozhodol som sa to využiť a prekvapil ho. Stál v sprche, mydlil sa a ticho si pritom hmkal. Narýchlo som si ho premeral a potichu k nemu priskočil. Pritisol som sa na jeho chrbát a moja ruka si to okamžite namierila k jeho penisu. Tom sa na mňa zboku usmial a chytil ma zozadu za zadok. Začal som ho honiť a on ticho zastonal.

„Bože, si taký dobrý milenec,“ zašepkal po chvíli a otrel sa mi zadkom o vzrušenie. Zachvel som sa a on ma prinútil, aby som ho pustil. Pretočil sa ku mne a pritisol ma k stene. Vrhol sa na moje pery a jednu moju nohu si vyložil na bok. Trel sa mi špičkou o vnútro stehna, a zároveň ma namydlenými prstami rozťahoval. Vydával som hlasné zvuky zakaždým, keď sa ma vo vnútri dotkol, a keď si ma konečne vzal, tiahlo som mu zastonal do úst. Začal sa vo mne pohybovať pomaly a hlboko. Narážal na môj bod slasti, dotýkal sa ma na celkom tele a ja som z neho šalel presne tak ako celú noc predtým. Zrazu som v sebe nedokázal potlačiť pocit totálneho šťastia, ktorý mi Tom svojou prítomnosťou dával.
„Tak VEĽMI ťa milujem,“ zamumlal som mu do úst a on do mňa prirazil s nečakanou silou. Skríkol som a stiahol sa. Tom nahlas zastonal a jeho penis prudko zapulzoval. Chytil ma do ruky a začal ma honiť. Zanariekal som slasťou nad kombináciou jeho skúsených pohybov na mne a vo mne.
„Už budeš?“ zašepkal zrazu. Zmohol som sa len na kývnutie a celé moje telo stuhlo. Tom naposledy prirazil. Trafil môj bod. Urobil som sa a on tiež. Podlomili sa mi kolená. Cítil som, ako som sa šmýkal dole, a Tom spolu so mnou. Nakoniec sme skončili vedľa seba v sprche. Objal som ho a nechal na nás dopadať prúd teplej vody. Tom ma hladkal, venoval mi tie najnežnejšie bozky, umýval ma a ja som naňho len oddane hľadel. Srdce v hrudi mi pri pohľade na jeho starostlivosť bilo ako o závod. Bol to ten najintímnejší a najkrajší zážitok, aký som s ním mal, a nechcel som, aby sa to skončilo, ale všetko dobré má svoj koniec, a tak Tom nakoniec vodu zastavil. Vyšli sme zo sprchy, osušili sa a ja som sa naňho znova zavesil.
„Daj mi ešte pusinku,“ poprosil som ho.
„A spravíš mi hrianky?“ pritisol nos na ten môj.
„Všetko, čo chceš, Tomi,“ a šťastne som našpúlil ústa. Tom ma chytil za krkom a zajal moju spodnú peru. Nežne ju masíroval, a potom sa presunul k hornej. Naše jazyky sa spojili v pomalom tanci. Nechal ma, aby som mu poriadne preskúmal ústa, a potom bol rad na ňom. Bozkával ma hlboko a ja som z jeho bozku mohol cítiť čistú lásku. Cítil som sa s ním tak blažene.

* * * * * *

Pumba bol vyvenčený a Tom konečne dosýta najedený. Nič iné sme už na práci nemali, a tak sme už len spolu sedeli pri telke, kecali, maznali sa alebo bozkávali. Uvedomoval som si, že sa takéto pohodové večery stávali mojimi najobľúbenejšími okamihmi.
„Napadlo mi… Potrebujem si zavolať,“ prerušil ticho zrazu Tom a poškrabal sa pritom s rozpačitým výrazom v cornrows.
„Uhm, ak musíš,“ odtiahol som sa trocha a čakal, či povie, KOMU chcel volať.
„Idem do spálne,“ povedal namiesto toho a stisol ma, akoby som bol jeho obľúbený plyšák. Chvíľu sa so mnou maznal, akoby tušil, že ma jeho reakcia vyviedla z dobrej nálady. Nechápal som, prečo sa zrazu správal tak tajomne, a začal nad tým váhať. Bol som predsa jeho priateľ, alebo nie? Mohol mi veriť a… mohol ma predstaviť svojim kamarátom. Nemusel predo mnou robiť tajnosti, alebo… Bol Tom v Mníchove niekto iný než v Berlíne? Mal som z toho obavy, a keď sa Tom zrazu zdvihol, vybral si z vrecka mobil a oznámil mi, že sa o chvíľu vráti, moje obavy len stúpli. Smutne som sledoval, ako odišiel preč, aby si mohol zatelefonovať. Chvíľu som len zmätene sedel na gauči a premýšľal, KOMU to vlastne volal. Pri predstave, že by volal tej fakeovej krave, ma okamžite pochytila žiarlivosť a ani moja zvedavosť nezaostávala. Vedel som, že by som NEMAL počúvať cudzí rozhovor a SĽÚBIL som, že sa NEBUDEM hnevať, ale… Teraz som bol TU. A kým sme boli SPOLU, bol Tom MÔJ. Mal som právo to vedieť. A tak som vstal. Deku som hodil na gauč a po prstoch prešiel k dverám do spálne. Boli zatvorené, ale Tomov hlas som mohol počuť: „Včera ma nečakane navštívil kamoš z Berlína a bol by som rád s ním. Dúfam, že to…“ hovoril a ja som sa zamračil, keď mi v tom momente došlo, že v Mníchove o mne ako o svojom PRIATEĽOVI nehovoril. Zabolelo ma to a začal som sa samého seba pýtať: Prečo? Hanbí sa za mňa? Hanbí sa za to, že ma miluje?

„Seriem na to. Nie som jej otrok. Môžem si chodiť, kam chcem,“ zachytil som po chvíli, keď Tom opäť odpovedal niekomu na druhom konci a moje srdce sa v hrudi znova bolestivo pohlo, keď JU spomenul. „Šíš, je to len sliepka, ktorá si MYSLÍ, že s ňou CHCEM niečo riešiť,“ povedal Tom zrazu a ja som pochopil, že tá mníchovská mrcha pre neho nič neznamená. Aspoň zatiaľ, pomyslel som si trocha znepokojene, ale snažil sa zároveň samého seba upokojiť. Rozhodol som sa, že ten rozhovor už viac počúvať nechcem, a vrátil som sa späť do obývačky, kde som sa znova zatočil do deky. Díval som sa na obrazovku bežiacej telky, ale nevnímal nič z toho, čo sa tam dialo. Premýšľal som len nad tým, čo Tom hovoril, a prečo doteraz nikomu nepovedal, že som jeho priateľ. Neustále som sa ale dostal len k jednému, ale zato nanajvýš bolestivému a ponižujúcemu záveru – Tom sa za mňa HANBIL. Nevedel som, či to je tým, že by si na verejnosti nechcel priznať to, že miluje takého divného típka, ako som ja. Chvíľu som to zvažoval, ale nakoniec som to z nejakého dôvodu zavrhol. Nevedel som presne vysvetliť podstatu toho, prečo mi to ako to správne riešenie nesedelo, ale inštinktívne som VEDEL, že to nebolo ONO. Pochopil som, že sa za mňa Tom hanbil a nechcel sa ku mne verejne priznať preto, lebo som bol… prostitút. Nikdy predtým som tak intenzívne nepremýšľal nad tým, ČO si o mne Tom vlastne myslel.

Vedel som, že mu môj job vždy prekážal a aj vždy bude, ale nikdy mi skutočne nedocvaklo, PREČO sa so mnou od začiatku nášho vzťahu nikdy neukazoval na verejnosti viac, než bolo nutné. Šiel so mnou venčiť Pumbu, alebo sa so mnou zdržiaval v okruhu ľudí, ktorí o mne vedeli všetko, a potom sme spolu vždy ostali zatvorení v byte. Myslel som si, že to robil len preto, lebo chcel byť so mnou sám, ale až teraz som asi pochopil tú PRAVÚ príčinu. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Pohľad sa mi rozmazal. Ticho som vzlykol a natiahol sa po buldogovi, ktorý mi ležal pri nohách. Zdvihol som si Pumbiho do náručia a objal ho, akoby som v ňom hľadal oporu. Dlho som nad tým premýšľal. Nakoniec som ale pochopil, že už takto ďalej NESMIEM pokračovať. MUSEL som s tým skoncovať, ak som mal byť s Tomom. Tá práca nebola v tomto momente ten JEDINÝ problém, ktorý sme my dvaja mali. Spomenul som si na tú prekliatu ženskú a pomyslel si, že možno LEN vyzerala ako štetka, ale v skutočnosti ňou určite nebola. JU by Tom pokojne mohol priateľom predstaviť, ale JA? Nechcel som ho stratiť a potreboval som okamžite nájsť nejaké riešenie. Rýchlo som všetky obavy ohľadne Tomovej mníchovskej známosti zahodil a premýšľal o tom, čo INÉ by som mohol v Berlíne robiť. V mysli sa mi vynorilo jedno meno – Raymond, ktorý mi ponúkal fotenie. V okamihu mnou prebleskla malá nádej, ale na druhej strane…

„Bill?“ pocítil som na ramene nežný dotyk a prudko sa otočil. Nevšimol som si, kedy sa vrátil. Tom na mňa prekvapene hľadel. „Prečo znova plačeš?“ opýtal sa ma zmätene a sadol si ku mne. Chvíľu som predychával a ťažko prehltol bolesť, ktorá sa mi nahromadila v krku. Zberal som odvahu, ale nakoniec som sa vymáčkol.
„KONČÍM,“ odpovedal som rozochvene a celkom z kontextu. Tom sa na mňa ale díval ešte zmätenejšie.
„Končíš? S čím? So mnou?“ pýtal sa ma zrazu a v tvári mal vpísané nie len zmätenie, ale aj strach.
„Už sa do Tutti Frutti nevrátim,“ zašepkal som a pustil Pumbu na zem. Zotrel som si slzy a pocítil, ako ma Tom chytil za ruku.
„Myslíš… to vážne?“ opýtal sa ma a uprene sa mi pritom zahľadel do očí.
„Nechcem, aby si sa za mňa HANBIL, Tom,“ odpovedal som mu na to bez rozmyslu a jeho tvár poklesla.
„Ja sa za teba ne…“
„Prestaň,“ umlčal som ho hneď. „Máš na to právo. Som… ODPORNÁ ŠTETKA,“ ohodnotil som sa a placho sa naňho zahľadel. „Už ňou ale NECHCEM byť, Tom,“ povedal som ticho.
„Nevrátiš sa tam?“ uisťoval sa Tom a odignoroval moju sebareflexiu. Venoval mi skúmavý pohľad.
„Nie,“ pokrútil som hlavou odhodlane.
„A čo budeš…“
„Ja…“ zaváhal som nad tým, či by som mu mal povedať o TEJ ponuke. Nevedel som, AKO to povedať tak, aby sa na mňa nenahneval.

autor: MoreInsidiousKindOfStories
betaread: J. :o)