Dirty Bitch 5. (konec)

„Bill, vysyp to už konečne,“ upozornil ma Tom, keď som ani po dlhšom čase nič neodpovedal. Hľadel na mňa podozrievavo a ja som tušil, že neexistuje žiaden spôsob, AKO to vysvetliť bez hádky a bez toho, aby mu bolo jasné, od KOHO som tú ponuku dostal.
„Uhm, mám možnosť, aby mi niekto spravil book pre modelingové agentúry,“ zašepkal som a venoval mu nesmelý pohľad. Videl som, ako sa Tom okamžite zamračil. Nič nevravel a ja som mohol sledovať, ako mu pritom v hlave všetko šrotuje. Pomyslel som si, že vyzerá… rozzúrene. Ešte nikdy som ho takého nevidel. Jeho drsný pohľad mi naháňal strach.
„TO – ANI – NÁHODOU!“ skríkol naštvane, keď si uvedomil, že ten niekto bol môj klient. Chápal som ho, ale na druhej strane to bola možno JEDINÁ možnosť, AKO sa z toho všetkého dostať.
„Tom, prosím, nechaj si to vysvetliť,“ snažil som sa ho hneď upokojiť a pokúsil som sa ho pritom chytiť za ruku. Tom sa ale odtiahol a prudko vyskočil zo sedačky.
„Bill, nespadol si ty náhodou na hlavu?!“ okríkol ma tak hlasno, že som sa podvedome zaboril hlboko do opierky. „V celom Nemecku je celá SPÚSTA fotografov, a TY si musíš vybrať práve TOHO, čo ťa…“ ani to radšej nedopovedal a na okamih zavládlo ticho. Nevedel som, čo mu na to odpovedať, pretože v tomto mal určite pravdu, ale…
„Nikto iný mi nič také neponúkol,“ oponoval som mu ticho a bojazlivo.
„ZABUDNI na TO! Nedovolím tomu… Kurva, nebude sa ťa chytať! Už NIKDY!“ zavrčal Tom a začal pobehovať po miestnosti ako blázon. Trochu na potešilo, že tak veľmi žiarlil, ale… „Už mám toho všetkého tak akurát dosť!“ zavrieskal, keď zrazu zastal rovno predo mnou a ja som sa tak zľakol, až mi do očí vhŕkli slzy. „Robíš zo mňa vola už roky, Bill! Som z toho unavený!“ nahodil vyčítavý tón a pohľad plný znechutenia. Prekvapilo ma, že náhle tak vybuchol a skrytá podstata jeho slov ma zranila, ale nemal som právo hnevať sa za to, čo povedal. „NIČ mi na to nepovieš?!“ oboril sa na mňa a ja som len kývol, že nie. Mal som z neho strachom stiahnuté hrdlo. Nechcel som sa hádať, a naviac mal Tom pravdu.

„Okay, fajn. Ako chceš,“ povedal zrazu trocha pokojnejšie, a keď zlosť vydýchal, sadol si ku mne. Len som sa naňho díval a nechápal, čo sa to s ním vlastne dialo. Tom sa na dlho len tak zadíval na koberec a jeho plecia sa pravidelne dvíhali a klesali pri tom, ako zbesilo dýchal. Zrazu sa otočil a mnou to len tak myklo, keď so mnou spojil pohľad. „Povedal si, že to chceš ukončiť, ale ja… ti neverím,“ dodal a ja som cítil, ako zo mňa vyprchala aj posledná kvapka entuziazmu, ktorý som cítil, keď som mu oznámil, že s Tutti Frutti nadobro končím. Bola to od neho veľká podpásovka.
„Čo to…“ nechápal som.
„Chceš vedieť, čo si o tebe myslím, Bill?“ pokúsil sa ma Tom zrazu navnadiť, ale výraz jeho tváre prezrádzal hnev a ja som tušil, že to nebude nič pekné. NECHCEL som to počuť, ale Tom sa náhle tváril vážne a ja som vedel, že to MUSEL povedať. Zhlboka som sa teda nadýchol.
„Povedz, čo musíš,“ zašepkal som, potláčajúc neochotu, a Tom kývol.

„Viem, že si dlho NEMAL na výber, ale… Mám pocit, že…“ začal Tom a uprene sa na mňa pritom díval. „Už to tak nie je,“ dodal s kľudom a zrazu sa znova zamračil. Videl som, ako jeho tvár nadobudla odtieň fialovej. Na niečo si spomenul a opäť sa na mňa kvôli niečomu naštval. „Tá tvoja ponuka…“ zamumlal. „Nebuď naivný, Bill,“ osopil sa na mňa Tom zrazu. „Myslíš si, že ti tie fotky ponúka ZADARMO? Vôbec mu nejde o nejaký blbý BOOK! Nejde mu o TEBA! Nejde mu o to, že si… krásny! Idem mu len o SEX, ktorý od teba POTOM dostane celkom zadarmo!“ rozčuľoval sa Tom a ja som chcel protestovať, že som určite nemal v pláne s Raymondom kvôli tomu spať, ale on ma opäť zahriakol. „Máš pravdu. Je konečne na čase s tým skoncovať. Už to skutočne nemienim trpieť. Stále nad tým celým musím premýšľať a nedokážem pre to ani poriadne spať! Prečo si KURVA nenájdeš niečo normálne?! Máš už predsa svoj byt a dosť dobré úspory, tak sa na to už konečne vykašli a choď robiť… čokoľvek, len nie TO!“ vybuchol Tom a ja som sa naňho len ostal prekvapene dívať. Ešte nikdy v živote som ho nevidel tak naštvaného ako dnes. Jeho tvár bola pokrivená zlosťou a telo sa mu v jednom kŕči len tak triaslo. „Prečo si… NÁM všetko tak nezmyselne komplikuješ?! Všetko, čo som kedy chcel, si bol ty a teraz, keď sa to skutočne má stať, tak o tebe pochybujem. Už neviem, či ti vôbec môžem veriť. Tvárim sa, že je všetko super a totálne dokonalé, pretože ťa nechcem raniť, ale… Už prišiel jednoducho čas, aby som to zo seba všetko vysypal. Od chvíle, čo sme spolu, od toho leta v Berlíne… Viem, že ťa neskutočne milujem, a preto sa od teba nedokážem držať stranou, hoci by to bolo to najrozumnejšie, čo by som MAL urobiť. Cítim sa neskutočne hlúpo, keď musím pred každým hrať divadlo „o kamošovi z Berlína.“ Je mi zo seba na grc, že klamem priateľom, rodičom, sebe a aj TEBE,“ vyhŕkol Tom.

„D – divadlo?“ Neveriacky som sa naňho zahľadel. Nechápal som, o čom to vravel.
„Hanbím sa za to, ČO robíš!“ vykríkol a vyzeral ublížene. „Bože,“ skryl si tvár do dlaní, „je to také nechutné myslieť na to, ako po tebe chňape nejaký úchyl. Je mi z toho na grc a fakt ťa preto niekedy nenávidím, ale potom prídeš, spravíš pekné oči a ja na všetko zabudnem. Použiješ na mňa tie svoje finty… Odídeš a ja sa cítim ako kus hovna, pretože prídem stále na to, že to, čo robíš IM, robíš potom MNE. Už miliónkrát som mal chuť ti zavolať, napísať, povedať, že to už nezvládam a NECHCEM ťa ani vidieť, ale… NEDOKÁŽEM to, lebo viem, aké to je byť BEZ TEBA. Netušíš, čím som si prešiel. Myslel som si, že skončím ma psychiatrii, ale dostal som sa z toho, našiel si priateľku… Mal som sa fajn, a potom som sa vrátil do Berlína… Navštívil som Tinu, vyšli sme si a objavil si sa ty. Bol som zhrozený z toho, čo si to so sebou spravil. Dával som si to za vinu, chcel som to všetko napraviť a priviesť ťa znova na správnu cestu, pretože si ako generátor nesprávnych rozhodnutí. Vzal som ťa späť, lebo som ťa mal stále rád a pochopil, že vždy budem. Som s tebou šťastný, ale keď tu nie si, som zo seba úplne zhrozený, že ti to všetko tak hlúpo tolerujem len preto, že sa bojím, že niečo poviem a ty budeš preč navždy. Prečo by si mal čakať práve na mňa, keď ťa mrdá toľko pracháčov?“ pozrel sa na mňa a v očiach mal slzy.
„Tomi,“ zašepkal som a v očiach ma pálili slzy bolesti. „Milu…“

„Ešte som neskončil, tak ma nechaj,“ zahriakol ma Tom nie len slovami, ale aj ostrým pohľadom. Rozochvene som mu na to kývol a on zamumlal: „Som taký zmätený.“
„Rozumiem,“ zašepkal som a cítil sa hrozne previnilo za to, ako sa ohľadne mňa Tomi cítil. Vedel som, že to preňho nebolo jednoduché, ale nemyslel som si, že by to mohlo byť až také zlé. „Tu, v Mníchove, mám priateľku, kamošov a pohodový život. Všetko je super a s ňou sa nestarám o to, kde je a ČO robí. V Berlíne alebo kdekoľvek sa ale s tebou cítim ako väzeň na úteku. Mám nutkanie skrývať sa s tebou, pretože viem, že jedného dňa znova stretnem niekoho, kto ťa mrdal. Tak ako vtedy v Tutti Frutti, keď sme sa rozišli. Bojím sa, že znova stratím nie len nervy, ale aj teba. Je to ako zvrátená závislosť. Ubližuješ mi a ja ťa preto milujem a aj nenávidím zároveň. Ukazuješ mi svoju zraniteľnú stránku, ktorá ma najprv privádza do šialenstva, a potom cítim neodbytnú potrebu chrániť ťa. Som zo seba totálne zmätený a nechápem, čo sa stalo a kedy sa to vlastne stalo, že som sa totálne scvokol,“ zachytil môj pohľad. Tom zrazu vyzeral tak unavene a omnoho staršie. Bolo mi z toho do plaču. Nechcel som ho už nikdy takto trápiť, ale mal som strach o svoju budúcnosť. Nechcel som skončiť na ulici… „Nad čím teraz premýšľaš?“ opýtal sa ma Tom a prerušil mi niť myšlienok.
„Bojím sa…“ zašepkal som nesmelo a on ku mne natiahol ruky, aby ma objal. Cítil som sa divne previnilo za to, že sa ma snažil takýmto spôsobom upokojiť, keď to v tejto chvíli bol on, kto potreboval utešiť najviac. „Tomi,“ zašepkal som nežne jeho meno a pritiahol sa k nemu. Privinul som si ho k sebe a šepkal mu do ucha: „Odpusť mi všetko zlé, čo som ti doteraz urobil. Prisahám, že sa už nič z toho NIKDY nezopakuje. Si to jediné na svete, čo ma drží nad vodou, a ja ti sľubujem, že odteraz už chcem robiť všetko správne, ale pritom budem stále potrebovať tvoje rady a podporu.“

„Urobím pre teba všetko na svete, miláčik,“ zašepkal mi Tom do ucha a vtisol naň letmý bozk, ktorý ma celkom omámil. Aj v tejto nepríjemnej chvíli mi vysal do tela hrejivé pocity a dodal mi nádej na to, že sa s Tomom nemusím báť. Veril som mu. ON by mi nikdy neublížil. ON bol JEDINÝ, kto sa skutočne staral o moje DOBRO a chcel ma vytiahnuť z tej kopy sračiek, do ktorej som sa sám zahrabával tým, že som vedel vždy spraviť to NESPRÁVNE rozhodnutie. Tom nebol len moja láska a milenec, bol to môj oddaný priateľ a spriaznená duša, ktorá ma chcela viesť životom tým správnym smerom. CHCEL som mu to dovoliť tak veľmi ako ešte nikdy predtým.
„Potrebujem ťa,“ odpovedal som mu na to a cítil, ako sa všetok tlak v mojej hrudi hrnul von. Rozvzlykal som sa a cítil, ako ma pevne stisol. Hladil ma a ja som sa dusil všetkými pocitmi, ktoré som doteraz držal na uzde. Všetky tie roky ma poznačili tak veľmi, že som už nebol schopný vidieť svetlo, hoci som ho hľadal. Dokonca aj vtedy, keď bol Tom pri mne, bol som sebecký a vôbec naňho nemyslel. Videl som len seba a peniaze, ktoré som si mohol ľahko zarobiť. Mal pravdu, že som to už nemusel robiť. Mal som dosť peňazí, ale moja temná stránka ma hnala stále vpred. Už som to nechcel. „Musím… zavolať Buovi,“ zašepkal som, keď ma plač konečne prešiel a Tom ma pustil, aby sa na mňa znova skúmavo zahľadel. „Ukončiť to,“ dodal som, keď som pochopil, že mi Tom ešte stále neverí.
„A čo budeš robiť potom?“ opýtal sa ma priškrteným hlasom a ja som len pokrčil ramenami.

„Len to, čo ťa spraví šťastným,“ odpovedal som mu na to a Tom sa jemne usmial.
„Ostaň tu so mnou,“ navrhol mi zrazu a chytil ma za ruku.
„Naozaj to chceš?“ zaváhal som. Nemyslel som si, že po tom, čo mi povedal…
„Zvládneme to. Nájdem si niečo popri škole, rodičia mi stále posielajú nejaké peniaze…“ usmial sa na mňa.
„Potrebujem si nájsť prácu,“ opätoval som mu rovnaký úsmev.
„Bude nám tu spolu dobre,“ ubezpečil ma Tom a objal ma okolo ramien.
„A čo s mojím bytom v Berlíne?“ napadlo mi.
„Dáš ho na čas do prenájmu,“ vyriešil to Tomi rýchlo a ja som nedokázal potlačiť spokojný úsmev.
„Si taký múdry, Tom,“ pochválil som ho a on sa zasmial.
„Pochyboval si o mne?“ uškrnul sa na mňa tým svojím uličníckym spôsobom a ja som si zahryzol do pery.
„Ani na okamih,“ zaflirtoval som a Tom ma hneď na to vášnivo pobozkal.

O 6 MESIACOV NESKÔR

Ja, Tom a Pumbi sme si už niekoľko mesiacov spolu nažívali v Mníchove. Bu moje rozhodnutie skončiť so špinavým biznisom schválil prekvapivo rýchlo. Hneď ako som sa presťahoval do spoločného bytu blízko Tomovej univerzity a trocha ho zútulnil, prišiel spolu s Tinou a Melanie na návštevu. Bolo to zábavné a celkom iné, než kedykoľvek predtým, ale bol som nadšený hlavne tou predstavou, že som už preňho nepracoval. Namiesto toho som si našiel dobre platené miesto asistenta predaja v luxusnom butiku. Popri tom sme s Tomom hľadali nejakého dobrého fotografa, ktorý by mi bol ochotný spraviť ďalšie fotky do booku pre modelingové agentúry za rozumnú sumu. Tom so mnou počas víkendov chodil na rôzne fotenia a mne robilo neskutočnú radosť vidieť hrdosť v jeho očiach. Obišli sme spolu niekoľko modelingových agentúr v Mníchove a Berlíne. Mal som z toho dobrý pocit a postupne mi začali volať rôzny agenti. V priebehu mesiaca som fotil takmer nepretržite. Začal som cestovať po Európe – Taliansko, Francúzsko, Nórsko… Miloval som svoj nový život a nemohol byť šťastnejší, keď som sa opäť vrátil domov k svojim dvom najväčším miláčikom. Cítil som sa ako tvrdo pracujúca Popoluška, ale bolo to po prvý raz, čo som svoj život skutočne miloval, a to v každom jeho aspekte. Občas sme sa s Tomom aj pohádali, ale chápal som, že bol počas skúškového obdobia nervózny a cítil sa pod tlakom. Snažil som sa ho celý ten čas podporiť najviac a najlepšie, ako som vedel, a keď sa v posledný deň letného semestra Tom vrátil domov celý natešený, vedel som, že zvládol svoju skúšku s prehľadom tak ako vždy.

„Gratulujem, Tomi,“ hodil som sa naňho hneď pri dverách natešene a on mi venoval taký vášnivý bozk, až sa mi v krku na okamih zadrhol dych. „Oh-h,“ vydal som zo seba prekvapene, keď sme sa odtiahli.
„Dnes si konečne spravíme poriadny večer sami pre seba,“ usmial sa na mňa Tom a pohladkal ma palcom po líci.
„To je skvelý nápad,“ odobril som mu to okamžite a pustil som ho, aby si mohol vyzliecť sako. Premeral som si jeho krásne telo v obleku. „Si neskutočne sexy, Tomi,“ uškrnul som sa naňho a Tom mi v zápätí na to venoval skúmavý pohľad.
„Sexy super-model Bill v teplákoch,“ usmial sa uličnícky a pleskol ma po zadku. Venoval som mu karhavý pohľad, ale len naoko. V skutočnosti som to miloval a on to samozrejme vedel. „Máme niečo dobré na obed?“ opýtal sa a nakukol do kuchyne.
„Zeleninové lasagne, pane,“ odpovedal som mu a odviedol ho ku stolu v kuchyni, kde som nás oboch obslúžil. Tom mi jedlo pochválil a ja som sa začervenal, pretože to bola moja premiéra.
„Myslím… Chcel by som ťa predstaviť rodičom ako…“ začal zrazu Tom a ja som sa pri „predstaviť rodičom“ takmer zadusil kúskom baklažánu.
„N – naozaj?“ opýtal som sa ho neveriacky a Tom razantne prikývol.
„Vedia, že s tebou už nejaký ten čas bývam, že sme SPOLU a…“ zrazu viditeľne znervóznel.
„Je všetko v poriadku?“ strachoval som sa oňho okamžite. Tom mi posunkom naznačil, že sa nič nedialo, ale niečo mi vravelo, že sa s ním niečo dialo. Venoval som mu jemné zamračenie.

„Ehm,“ vyčistil si Tom hrdlo a siahol si do vrecka nohavíc. Vstal. Prešiel ku mne. Kľakol si predo mňa. Vytiahol krabičku. Otvoril ju. Uvidel som nádherný zlatý prsteň v štýle vintage s krásnym čiernym lesklým kameňom.
„T – to je…“ ukázal som na šperk, keď som si spomenul, ako som mu ho len pred pár dňami ukazoval v zlatníctve. Nemal som vtedy dojem, že by Tom vnímal to, čo som vravel…
„Tak veľmi sa ti páčil a… ja som bol v poslednej dobe fakt odporný. Ten prsteň je… celkom ako ty, proste výnimočný a… dokonalý,“ koktal Tom a ja som z jeho krásnych slov mal dojatím slzy v očiach, keď som zrazu z jeho úst začul: „Milujem ťa najviac na celkom svete. Vezmeš si ma, Billy?“ Díval som sa naňho a po tvári mi tiekli slzy šťastia. Cítil som sa ako v tom najkrajšom sne, neveril som vlastným očiam a ušiam, ale aj tak som bez rozmýšľania prikývol. Tom mi opatrne nastokol prsteň na ľavý prostredník a ja som sa zosunul po stoličke k nemu dole, aby som mu dal ten najlepší bozk v živote, aby som mu dokázal, AKO VEĽMI ho milujem a že je pre mňa ten JEDINÝ a PRAVÝ až do smrti. Bozkával som ho nežne a láskyplne. Najlepšie, ako som vedel, a on mi stískal v náručí. Hruď mi takmer explodovala šťastím, a keď sme sa odtiahli, dal mi Tom prameň vlasov za ucho a povedal: „Prežili sme spolu to najhoršie a najlepšie. Viem, že v našich životoch ešte prídu ťažké okamihy, ale viem, že ich chcem zažiť a prežiť len S TEBOU, pretože nič už nebude také zlé ako to, čo je za nami.“ Zakňučal som, pretože som si už nikdy nechcel pamätať na to, čo bolo, ale na druhej strane mi tými slovami Tom dal pocit, že už na tomto svete neexistovalo nič, čo by nás od seba mohlo odtrhnúť. „Tak už neplač. Mal by si byť šťastný, nie?“ usmial sa na mňa Tom. Kývol som mu na to a chcel odpovedať, ale on pokračoval: „Ehm, toto nie je práve veľká romantika,“ uškrnul sa na mňa tým svojím typicky Tomovským úsmevom a ja som sa nedokázal nezasmiať.
„Je mi to jedno, pokým budeš so mnou, Tomi,“ dodal som po chvíli a on mi venoval ďalší hrejivý úsmev.

KONIEC

autor: MoreInsidiousKindOfStories