autor: Diana Tak strašne sa mi nechce vystúpiť. Keď sa mi podarí odtrhnúť od jeho pohľadu, vystúpim z jeho taxíka. Mám pocit, že sa vznášam centimeter nad zemou. Ani neviem, ako doletím do svojho bytu. Myšlienkami som stále v taxíku zaparkovanom v
autor: Diana „Kam to ideš?“ Naozaj by ma to dosť zaujímalo. „Beriem to skratkou…“ Otočí sa na mňa a usmeje sa. Keby nesedím, podlomia sa mi kolená. Ako ma môže niekto privádzať do takého stavu? A ešte aj chlapec? Som zmätený sám
autor: Diana „Potrebuješ niečo?“ Nezaujato sa spýtam… Ani moc nemám chuť baviť sa s ňou… „Čo sa s tebou do pekla deje? Včera si makal jak chovná koza a dnes? Robíš všetko možné iné, len nie to, čo máš!…“ Má pravdu. Mal
autor: Diana Mal by som sa nejako prebrať, lebo asi zaspím aj s tou kefkou v ústach… Síce už nie som taký dolámaný, ale oči mi teda klipkajú kvalitne. Chcelo by to kávu. A rannú cigaretku. Milujem, keď každé ráno, či je
autor: Diana Je už tma a ja som sa už za dnešok nachodil dosť… Mám právo pohodlne sa odviezť domov. Čo ma však prekvapí, keď nasadnem do taxíka, je povedomá tvár v spätnom zrkadle.„Tak znova sa vidíme,“ oslňujúco sa usmeje.„Uhm…“ Zamručím, veľmi
autor: Diana Ahojte, decká x) Neviem, možno vás to nebude baviť… Možno áno 🙂 Ja osobne mám z tejto poviedky celkom dobrý pocit 🙂 Je to vlastne taká náhoda, ktorá sa môže stať snáď každému, kto často cestuje taxíkom 😀 Neviem, či
