autor: misi
Upozornění!!! Na žádost autorky došlo ke změně původního názvu povídky:
„Keď zhasnú svetlá, budeš mi žiariť na cestu“
na
The Vampire Story
„Bill… Billy…“ ktosi naňho volá. Ale akoto, že nevolá jeho meno?
Podráždene sa zahniezdi a potom otvorí oči. Vzápätí ich znovu zavrie, zaklipká, posadí sa a vyvalí ich na osobu stojacu pri konci postele, pri jeho nohách.
Lišiacky úsmev a roztopašný pohľad, strapaté gaštanové vlasy a štica, ktorá mu padala do očí.
Zatriasol hlavou, aby si odhrnul vlasy z tváre, a namieril svoj pohľad na Billa ležiaceho vedľa Toma, zahaleného len skromne prikrývkou.
Tom zostal v takom šoku, že sa nedokázal ani pohnúť. Len prekvapene hľadel na chlapca, asi v jeho veku, stojaceho oproti.
„K-to si?“ opatrne sa opýtal po chvíľke ticha.
„Alan,“ ozvalo sa vedľa neho rozospatým hlasom a Bill sa tiež posadil. Prikrývku si vytiahol trochu vyššie, a unavene si pretrel oči. „Čo tu robíš?“
„Prekrásne privítanie. Ako vždy,“ uškrnul sa gaštanovovlasý chlapec. „A ty budeš…“ otočil sa späť na Toma.
„Môj žiak,“ doplnil ho Bill.
„Ako vidím, zblížili ste sa,“ provokatívne ich oboch zbehne pohľadom a Tom je v tej chvíli červenejší, ako povlečenie na vankúši*.
„To sa ťa netýka. Neodpovedal si na otázku,“ zarazil ho Bill.
Alan sa narovnal a s vážnym výrazom sa chystal na odpoveď.
„Bill, kto je to?“ zamiešal sa do toho znenazdajky Tom.
„Al? Je to poslíííček,“ zdôraznil a so škodoradostným úsmevom hodil po Alanovi jeden pobavený pohľad.
Ten sa zamračil.
„A prečo je v našej, tvojej spálni?“
„Môžem?“ opäť sa im do toho vmiešal Al. „Selena a Alexander. Chcú ťa vidieť.“
„Teraz?“ nadvihol Bill obočie s podtónom v hlase, ktorý naznačoval ako nemožné to je.
„Áno. Budeš musieť čo najskôr vyraziť.“
„Vyraziť kam?“
„Salome bude potrebovať doprovod.“
„Doprovod k čomu?!“
„Ty si včera nebol v klube?“
„Nie, mal som trochu iný program,“ a pod prikrývkou chytí Toma za ruku.
Alan to asi spozoroval, lebo jeho pohľad zamieril presne na to miesto, kde sa ich dlane stretli.
„Bude zvolaná Veľká rada. Salome si na cestu vyžiadala Strážcu.“
„A nemôžeš ísť ty?“
„On je tiež Strážca?“ Začudoval sa Tom.
„Ja? Nezdá sa ti, že som sa už nacestoval dosť?“ pokračoval Alan v rozhovore s Billom a Tomovu otázku prešiel bez povšimnutia.
„Máš pravdu. Ako je vo Fínsku?“
„Chladno,“ striasol sa zrejme pri pomyslení na domov.
„Nenaraňajkuješ* sa s nami?“ Bill sa položil späť do perín.
„Raňajky? Už som ti niekedy povedal, že si čudný*?“
„Nespočetne veľa krát.“
„Vravím ti to znova.“
„Ako chceš.“
„Aj tak by som bol navyše,“ neodpustí si dotieravú poznámku a úškrnok*. „Možno nabudúce.“ otočí sa na odchod. „Raňajky. A kto to kedy videl, aby upíri spali?“ mrmlal si popod nos. Pri dverách mávol na pozdrav a zmizol.
„Čo tým myslel? Ja spím celkom rád,“ poznamenal Tom nechápavo.
„A uvedomil si si už niekedy, že to robíš len zo zvyku? Že to vôbec nepotrebuješ?“ Bill sa bez ostychu nahý postavil z postele a kráčal ku dverám.
Tom ani tak nevnímal jeho slová, skôr pozoroval jeho ladnú chôdzu.
„Ty nejdeš?“ zastavil sa Bill pri dverách.
„Kam?“
„Do sprchy,“ zhryzol si spodnú peru a zmizol za dverami.
Tom zmätene sedí na posteli a rozhoduje sa, čo urobí. Ako to myslel, do sprchy? To akože s ním? To je šialené. Síce po včerajšku… už nerozmýšľa.
Postaví sa z postele a navlečie sa do boxeriek.
Neisto* vykročí smerom ku kúpeľni. Už počuje sprchu. Dvere sú pootvorené a to je jasné pozvanie ďalej.
Nakukne a pohľad mu padne na matné sklo a postavu za ním. Pozoruje ho a v hlave sa mu vynárajú myšlienky na včerajšiu noc.
„Budeš tam stáť ešte dlho?“ ozvalo sa tlmene spod prúdu tečúcej vody.
Tom sa strhol*. Odkašľal si a pomaly vykročil ku sprchovému kútu.
Zastavil sa tesne pred ním a váhal, čo spraviť ďalej. Teraz ho už od Billovho nahého tela delilo len tenké sklo.
„Chceš sa snáď sprchovať oblečený?“ spoza dvierok sprchy vykukne Billova hlava.
Tom sa trochu ošije a pomaly si začne sťahovať boxerky. Pozerá do zeme, no aj tak cíti Billov chtivý pohľad na svojom tele, ako sa lepí na každý novo odhalený kúsok jeho pokožky.
Keď boli boxerky na zemi, vystúpil z nich a o kúsok ich poodkopol. Je to zvláštne. Opäť ho prepadnú pochybnosti o tom, čo sa chystá urobiť. Ešte viac sa vydesí, keď zistí, že ho táto zvláštna situácia vzrušila. Ustúpi o krok dozadu na útek, keď vtom ho zrazu Billova ruka vtiahne pod prúd horúcej vody a jeho pery sa ihneď prisajú na tie Tomove s toľkou žiadostivosťou, až všetky pochyby zmiznú, akoby ani nikdy neexistovali.
Objíma jeho telo a nevie sa nabažiť, dotýkať sa ho. Billove bozky sa každou sekundou menia na pomalšie, jemnejšie. Po chvíli sa už len jemne dotýkajú perami a rukami si pomaly navzájom blúdia po tele.
Tom sa cíti, akoby mal zahmlenie mysle, pretože jediné, na čo dokáže v tejto chvíli myslieť, je Bill a to ako mu je s ním dobre. Úplne mu pobláznil hlavu.
Objíme ho, naváži sa na jeho telo, ktoré sa oprie dozadu a Bill sa strasie, keď sa jeho rozhorúčená koža stretne so studenými kachličkami.
Tom hladí jeho boky, hruď a zamyslene sleduje Billove spokojné reakcie na jeho maznanie. Vezme z poličky za Billom sprchový gél, vytlačí si kúsok na ruku a začne ho rozotierať po Billovej rýchlo sa dvíhajúcej hrudi. O chvíľu už sleduje, ako voňavá pena pokrýva celé jeho telo a opäť ju z neho zmýva.
Kúpeľňou sa nesie zmyselná vôňa, keď si ho Bill znovu pritiahne k perám, bažiaci po jeho bozkoch.
„Si sebavedomý,“ konštatuje Tom medzi bozkami. „Ako si môžeš byť tak istý, že ma priťahuješ?“
„Vidím… ako sa na mňa pozeráš,“ uchechtne sa do jeho úst.
„Máš pravdu. Neviem prečo?; ale priťahuješ a sakra moc,“ odlepí sa od jeho pier a začne sa posúvať dolu po jeho krku.
Odrazu má nutkanie vrátiť mu všetku tú rozkoš, ktorú vďaka nemu on prežíval posledný týždeň. Opät sa mu hlavou mihne včerajšia noc. To už kľačí na kolenách a berie Billa hlboko do svojich úst.
Cíti, ako sa Billova ruka zaborila do jeho vlasov, hrá sa s jednotlivými dredmi a poťahuje za ne, kedykoľvek hlasnejšie vzdychne.
„Kde si sa toto naučil?“ prehovorí Bill zastretým hlasom.
„Učil som sa od teba. Každú noc,“ a opäť vsaje špičku jeho penisu. Billovi ujde hlasný ston.
Je to zvláštny pocit, robiť niečo také inému chalanovi. Nikdy by ho nenapadlo, že niekedy také čosi zažije.
„Chcem ťa mať tu, pri sebe,“ a Tom poslúchne a opäť sa vrhne na Billove ústa, teraz už vášnivejšie. Rukou mu skĺzne po chrbte* a panvou prirazí proti tej jeho. Obaja strnú so zavretými očami. Tom nemôže prestať a stále priráža bokmi proti Billovi, zatiaľ čo ich vzrušenia sa o seba trú.
Jeho chrbát bičuje horúca voda. Siahne po Billovej ruke a silno ju stisne. Podlamujú sa mu kolená. Hlasno vzdychá a cíti, že každú chvíľu obaja dosiahnu vrcholu.
Už nedokáže stáť na nohách. Opäť spojí pery s tými Billovými a obaja sa popri mokrej stene zosunú na podlahu. Popri ich divokom bozkávaní, ktorým sa snažia tlmiť vzdychy, Tom pocíti bodnutie v jazyku. Uvedomí si, len dva ostré zúbky a potom jeho telom prebehne obrovská vlna vzrušenia, a jeho telo sa prepne v silnom orgazme.
Počuje Billov posledný hlasný sten a v celom tele cíti, ako šialene rýchlo mu bije srdce.
Otvorí oči a oproti nemu sa zjaví Billova tvár. Má zavreté oči, pery trochu napuchnuté od ich neustálych bozkov a z kútika pootvorených úst až ku brade mu steká sýtočervená kvapka krvi.
Je to pohľad pre bohov. Bill je božský. Nik nie je tak úžasný.
Oblízne si pery, otvorí rozžiarené očká a opäť sa prilepí na Tomove pery. Láska jeho jazyk, až kým nezmiznú dve malé ranky, ktoré pred chvíľou sám spôsobil.
Odtiahne sa a až vtedy si Tom všimne červené fliačiky na jeho krku aj kľúčnych kostiach. Pousmeje sa a už prikladá ruku, aby tzv. poškodené miesta vyliečil.
„Nie,“ zastaví ho Bill. „Chcem si ich tam nechať. Sú od teba,“ dodá pod Tomovy nechápavým pohľadom a s červanými lícami sklopí zrak ku kachličkám.
Tom sa k nemu nakloní, podvihne mu bradu a pobozká ho. Nežne a precítene.
Má doterné nutkanie povedať mu: „Milujem ťa.“, ale zároveň pocit, že by to nebolo správne. A tak tú doternú myšlienku zasunie niekam do kútika svojej mysle.
Ešte stále tečúca voda začína byť čím ďalej, tým chladnejšia.
Odtiahnu sa od seba a Bill s posledným stisnutím jeho ruky sa postaví, vypne vodu a vykročí zo sprchy.
Tom opäť za ním okúzlene hľadí, no rýchlo sklopí zrak a snaží sa myslieť na úplne iné veci, keď si uvedomí, že znovu začína byť vzrušený. Čo si to so mnou porobil? S úsmevom pokrúti hlavou.
Kľačiac na podlahe sprchového kútu, cudne si prekrývajúc rozkrok dlaňami pozoruje, ako si Bill oblieka mäkký biely župan, jeho oči ešte raz zablúdia ku sprche a potom zmizne za dverami.
Tom ešte chvíľu zostal v kúpeľni, potom sa šiel do spálne* obliecť.
Vybral sa za Billom, no v obývačke ho nenašiel.
„Bill?!“
„Som tu!“ ozvalo sa spoza Tomovej „Trinástej komnaty“ a z kuchynských dverí vykukol Bill.
Tom s najvyšším počudovaním* zamieril do kuchyne.
Bill sedel za stolom, a pred ním na tanieriku čerstvé pečivo, rozvoniavajúce po celej kuchyni.
Tom sa zarazil vo dverách. Skutočne si myslel, že táto miestnosť sa tu na nič nepoužíva. Ale predsa videl Billa piť alkohol, tak prečo by sa nemohol aj naraňajkovať…??
Bill sa otočil ku dverám a pokynul mu, aby sa posadil. Tom tak urobil a slintajúc ako starý bernardín hľadel na voňavé pečivo.
„Môžem?“ opýtal sa po chvíli.
„Čakal som, kedy sa nato spýtaš,“ uchechtol sa Bill. „Je to na tebe. Mne trvalo tri mesiace, kým som do úst vložil prvé sústo.“
Tom zneistel, cez to však natiahol ruku, za tanierikom. Zastavil sa a ešte raz pôžitkársky nasal vôňu. Tak dávno už nič normálne nejedol. A v tejto chvíli sa cíti dokonca veľmi hladný. Keď si však na jazyku predstaví chuť jedla, príde mu zle. Stiahne ruku a previnilo pozrie na Billa.
„Nevadí, možno nabudúce,“ snaží sa mu Bill pozdvihnúť náladu.
„Môžem… môžem sa ťa niečo spýtať?“ začne neiste a Bill prikývne „To včera v noci a potom dnes…“
„Ak sa ti to nepáčilo-…“
„Nie, nie. Bolo to to najúžasnejšie, čo som kedy zažil,“ a Bill sa usmeje. „Len chcem vedieť: prečo to robíš?“
Bill sa na chvíľu začervenal. „Neviem. Možno… asi som sa zamiloval.“
A Tomovi klapla sánka. „Nevrav také veci! Nie je to správne!“
„Možno nie, ale je to pravda.“
„Sme obaja chlapci. Nemôžeš mi predsa povedať, že si sa do mňa zamiloval. Je to čudné!“
„Potom už chápeš, prečo mi Alan vraví, že som čudný,“ postaví sa od stola.
„Počkaj! Kam ideš?“
„Sel s Alexom ma už čakajú.“
„Mô-môžem ísť s tebou?“
Bill na chvíľu zaváha. „Tak poď.“
Cestou Tomovi dochádza, že nemal na Billa tak vybehnúť a je mu to ľúto. Späť to už ale nevráti.
„Nemôžte tým poveriť niekoho iného?“ snaží sa to Bill Selene vyhovoriť.
„Vieš predsa, že Starší majú právo na Strážcu. A hlavne Salome. Nesmie na stretnutí Veľkej rady chýbať. Je jej povinnosťou zahájiť zasadanie.“
„Neverím, že si vyžiadala práve mňa. Nikdy ma nemala veľmi v láske.“
„Je už slabá. Zrejme ti verí.“
„V tom prípade; kedy mám vyraziť?“
„Hneď.“
Bill si zničene povzdychol, no potom prikývol.
„Spoliehame sa na teba,“ dodal Alexander
„Kto je tá Salome?“ pýta sa Billa hneď pri dverách.
„Je to jedna z Rady Starších,“ Bill zrýchlil pohyb cestou domov a Tom ho nasledoval. „To je spoločenstvo, do ktorého sa zaraďuje každý, kto žije ako upír viac, než je 1000 rokov. Je to náročné. Za tú dobu strácaš ľudí, ktorých si poznal a miloval a nie každý to vydrží. Do rady sa dostávajú len tí najzdatnejší a najsilnejší. Preto sú tak vážení. Ale Salome už starne a je stále slabšia. Prakticky už nevychádza z domu.“
„My starneme? Myslel som, že nestarneme.“
„No, sú dva základné druhy upírov: tí, ktorí sa už ako upíri narodili, a potom tí, ktorí sa nimi stali. Tiež je rozdiel v tom, či ťa premenil upír čistokrvný, alebo premenený. Je to zložité a určite ti nemusím vysvetľovať, že sa tu uprednostňuje tzv. čistá krv. Berú to ako nejakú aristokratickú výsadu. Podľa mňa je to nafúkané.“
„A Salome má „čistú krv“?“
„No, vraví sa, že jej matka nebola čistokrvná upírka a to by bolo vysvetlenie nato, prečo starne tak pomaly. Ale skús sa jej nato spýtať a vyškriabe ti oči. V skutočnosti nikto netuší, koľko má naozaj rokov.“
„A koľko rokov máš v skutočnosti ty?“ Bill sa zarazí pri odomykaní dverí.
„Eehm, devätnásť.“
„A ako dlho už máš devänásť?“ obaja vstúpia do bytu.
„No, takmer 600 rokov,“ Tom sa zastavil a vyjavene hľadel pred seba.
Bill sa otočil. „Ale nepripomínaj mi to. Pripadám si starý,“ pobavene sa usmial nad Tomovym výrazom.
„Nie, to ja si teraz pripadám, ako mimino,“ neprítomne kráčal do spálne, posadil sa na okraj veľkej postele a opäť sa nemohol zbaviť pocitu, že toto všetko sa mu len sníva.
Bill sa preháňal hore-dolu po byte a vyzeralo to, že čosi hľadá.
Aj on raz bude mať toľko koľko Bill? Bude silnejší?
Pred očami sa mu mihne šmuha a vtom pred ním stojí… Bill? Vyzerá ako nejaký elf.
Rovné vlasy splývajúce po pleciach, telo zahalené bielym cestovným plášťom, pri golieri* zopnutým troma čiernymi sponami. V kombinácii s jeho prirodzene nadpozemským zjavom to vyzeralo… dokonalo!
„Si prekrásny,“ žasol nad tým zjavom a Bill sklopil zrak a nevinne sa usmial. „Ale nebudeš v tme náhodou tak trochu svietiť?“
„Je presda deň,“ tak preto tá biela. Najmenej pohlcuje slnečné svetlo.
„Takže môžeme vyraziť?“
„Cestujem sám.“
„Ale… Chceš ma tu nechať samého?“
Bill zneistel. „Je to dlhá cesta a… a Salome vie byť dosť nepríjemná a k tomu-…“
„Ešte sa hneváš za to ráno?“ prerušil ho Tom.
„Ja… tak poď,“ znovu sa mu mihol pred očami a v ruke držal rovnaký plášť s kapucňou, ako mal na sebe.
„Nemyslím, že mi to pristane* tak, ako tebe,“ obracal sa pred veľkým zrkadlom v spálni.
„Počkaj,“ Bill k nemu pristúpil bližšie a zložil mu z hlavy šiltovku. „A teraz?“
Tom znovu pozrel do zrkadla. Akoby sa vrátil kamsi do stredoveku. Pripadal si ako starodávny bojovník. Vlasy zopnuté a ten plášť… Luk a šípy a k tomu ešte koňa… Sám si kôn! Okríkol sa v duchu, keď mu tá zatuchlá sláva starých bojovníkov začala stúpať do hlavy.
„Páči* sa mi to,“ v zrkadle mohol vidieť, ako si ho Bill prezerá. „Teraz už môžeme vyraziť!“
obaja si nasadili kapucne a vyrazili.
Tom cestou nasledoval Billa a po niekoľkých zmáhavých hodinách obaja oľutovali, že si nevybrali radšej nejaký pohodlnejší spôsob cestovania.
Predierali sa hustými kriačinami* a lesmi, do ktorých neprenikalo toľko svetla.
Keď sa začalo stmievať, Tom mal už pocit, že sú snáď na konci sveta a blúdia tu stále dookola.
Vtedy vystúpili z lesa a ocitli sa na prašnej ceste.
Bill sa zastavil.
„Už nevládzem.“ Tom sa posadil na zem, a vôbec mu nevadilo, že si zašpiní oblečenie.
„Nevadí, sme na mieste.“
„Tu?“
„Áno.“ Bill stál, akoby na niečo čakal, pohľad upieral jediným smerom.
Tom ta pozrel tiež a v tej chvíli spoza zákruty vyšla nižšia postava starej, útlej ženy, oblečenej v dlhých šatách.
„To je ona?“
Bill prikývol.
„Predstavoval som si ju trochu… inak.“ Tom sa postavil a začal sa oprašovať.
Medzi tým sa postava priblížila až tesne ku nim.
„Zdravím ťa, Salome. Dávno sme sa nevideli,“ začal Bill.
„Nepamätám sa, že by som ti dovolila tykať mi. Si drzý,“ nevrelo zachrapčala žena.
„Prečo si si teda vyžiadala moju ochranu?“ ignoroval jej príkazy na vykanie.
„Si ten najlepší. A okrem toho som počula, že náš najstarší strážca si niekoho konečne našiel a bolo mi jasné, že ho budeš ťahať so sebou,“ kútikom oka si začala Toma premeriavať. „No nečakala som, že práve ty sa budeš zahadzovať s niekým takýmto,“ znechutene hodila hlavou jeho smerom.
Tom nechápal, čo tým myslí, no Bill tú otázku vyslovil za neho.
„Ako to myslíš?“
„Ty si vážený a vznešený a toto… Je to ešte len mláďa.“
„Aj ja som bol. A nevolaj ho tak! Má aj meno!“
„To by sa mi ten nevychovanec najskôr musel predstaviť.“
„Som Tom.“
„Aké obyčajné! Naozaj nechápem prečo-…“
„Pretože ho milujem,“ a vlepil prekvapenému Tomovi, pusu na líce.
„Vravel som ti predsa…“ precedil Tom pomedzi zuby čo najtichšie. Cítil, ako sa červená.
„Mali by sme sa čo najskôr vybrať na cestu, aby sme to stihli do úsvitu.“
„Nerada to priznávam, ale budete musieť brať ohľad na to, že už nie som najmladšia.“
Stará-nestará, Tom by ju najradšej zdrapil a oplieskal o strom. Bill klamal, keď vravel, že je nepríjemná. Ona je totižto úplne neznesiteľná! A to ju pozná, len pár minút.
Vyrazili na spätnú cestu.
Tá stará ženská neustále nervózne prskala okolo seba a na niečo sa sťažovala. Raz jej vadilo, že idú prirýchlo, inokedy išli podľa nej príliš pomaly…
Nakoniec kvôli jej neustálym potýčkam s Billom len strácali čas a nestihli sa vrátiť do úsvitu.
Slnko začalo vychádzať a oni museli rýchlo nájsť úkryt, pretože dopoludňajšie slnko je príliš silné a tu im ani plášte nepomôžu.
Našťastie natrafili na akúsi skalnú puklinku a po zmetení všetkých námietok o pavúkoch, krysách a hadoch, sa ukryli pred slnkom práve včas.
Bolo to tmavé, chladné a vlhké miesto. Jediná ich výhoda bola, že majú zmysly vyvinutejšie ako ľudia, a tak si ich oči čoskoro privykli na tmu a oni sa mohli orientovať.
„Je mi zima,“ rozmaznane zahlásila Salome a Bill po nej naštvane šmaril plášť.
„Potrebujeme si odpočinúť,“ rozhodol Bill a posadil sa na vlhkú machovú pokrievku. Tom sa usadil vedľa neho a oboch prikryl svojím plášťom.
„Budeme špinaví,“ sťažovala sa Salome, keď si sadala na zem opodiaľ nich.
Tom sa zadíval na svoje oblečenie. Vlastne to ani nebolo jeho oblečenie. Boli to jedny z vecí, ktoré každé ráno ležali na jeho nočnom stolíku. Boli celkom podobné tým jeho, možno len trochu užšie, ako obvykle nosí. Chýba mu jeho oblečenie, jeho izba…
„Bill?“
„Hm?“
„Chcem sa ísť pozrieť do nášho starého bytu.“
„Ale-…“
„Sľúbiš mi, že keď sa vrátime domov, pôjdeš sa tam so mnou pozrieť?“
„Tak dobre, sľubujem.“
„Ďakujem.“
Bill si oprel hlavu o jeho plece a Tom sa cítil oveľa spokojnejšie. Už si nevšímal Salome a jej znechutené pohľady. Možno kvôli tomu sľubu, možno… Nevie prečo.
Zaujímalo ho však, čo sa bude diať, až tú starú babu dovedú a prečo vlastne bude tá Veľká Rada zasadať.
Ale pustil to z hlavy. Posunul sa bližšie ku Billovi a zovrel jeho ruku vo svojej. Cítil sa tak dobre…
autor: misi
betaread: Janule
vankúši – polštáři
nenaraňajkuješ – nesnídáš
čudný – divný
úškrnok – úšklebek
neisto – nejistě
strhol – zatřásl, trhl sebou
chrbte – zádech
do spálne – do ložnice
počudovaním – údivem
pri golieri – u límce
pristane – sluší
páči – líbí
kriačinami – křovisky
takovou babiznu bych nikam netahala ani za nic…xDDD
Tohel je jednoduše úžasný!
*tohle xD
bože ta je otravná jak vřed na prdely….xD
Krásný a zajímavý. Baví mě číst slovensky xD
Baba jedna chnusna ať neotravuje.